Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 187/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., Česká republika, a M. T., B., zastúpených

advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. Cb 178/97) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. Ing. D. Ď. a M. T., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume

po 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

470,18 € (slovom štyristosedemdesiat eur a osemnásť centov) ktoré j e Okresný súd Senica

p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. J. H., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-24 z 22. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. (ďalej len

„sťažovatelia“), v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica

(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn.

Cb 178/97).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré sa začalo návrhom podaným 10. októbra 1997, sa sťažovatelia domáhajú určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy proti odporcom.

Sťažovatelia poukazujú na to, že od podania návrhu na začatie konania ubehlo viac

ako 12 rokov, no napriek viacerým sťažnostiam na bezdôvodné prieťahy podané predsedovi

okresného súdu vec doteraz nie je právoplatne skončená.

Sťažovatelia okrem podrobného chronologického popisu priebehu konania

v sťažnosti ďalej uviedli:

„... predmetom žaloby je bežná určovacia žaloba a teda sa nejedná o spor právne

zložitý, súd nemal dôvod vo veci rozhodovať viac ako 12 rokov bez toho, aby spor nebol

právoplatne ukončený. Daný postup súdu sa nedá klasifikovať iným spôsobom, ako

bezdôvodné prieťahy v súdnom konaní, zapríčinené hlavne súdom prvého stupňa...

Poukazujeme na to, že jednoduchosť a nenáročnosť celého sporu je v tom, že

žalovaný nikdy, podotýkame nikdy sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nikdy

nebol zapísaný ako vlastník na LV...

Nakoľko prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovanie procesného postupu

v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav, kvôli ktorému sa osoba obrátila

na súd so žiadosťou o rozhodnutie (-35, -22), je možné vyššie

uvedené konanie porušovateľa charakterizovať ako konanie s prieťahmi.

Sťažovatelia majú za to, že predmetné občianskoprávne konanie vzhľadom na jeho

predmet, skutkovú a právnu podstatu nemožno hodnotiť ako vec zložitú, lebo v danom

prípade ide o bežnú určovaciu žalobu. Poukazujeme na to, že súd mal a má podporne

k dispozícii množstvo publikovaných rozhodnutí NS SR a stanovísk NS SR, ktorými boli

podobné právne problémy riešené. Súd ich doposiaľ nevyužil a neakceptoval ani právny

názor v zmysle vyslovený v rozhodnutiach NS, ktoré sa týkal tohto sporu a to

č. a ...

Ani správanie sťažovateľov v tomto konaní nemožno hodnotiť ako správanie

sťažujúce postup súdu. Tým, že sme do spisu zakladali rozhodnutia - stanoviská NS SR,

(ktoré sú pre konajúci súd záväzné) bolo len vecou súdu aby ich preštudoval, podľa nich sa

riadil a v zmysle ust. zákona včas a spravodlivo bez prieťahov rozhodol. ...“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Senici v konaní vedenom pod č. porušil právo

sťažovateľa v 1. rade JUDr. Ing. D. Ď. ... a sťažovateľky v 2. rade: M. T. ..., aby sa ich vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v SR a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Okresnému súdu v Senici v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ako nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

JUDr. Ing. D. Ď. a M. T. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému vo

výške 7 500,- Eur, ktoré je Okresný súd v Senici povinný zaplatiť navrhovateľom do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR na účet právneho zástupcu...

Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť sťažovateľom náhradu trov právneho

zastúpenia... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 162/10 z 25. mája

2010 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 9. júna 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem podrobného prehľadu

úkonov súdu uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„Tunajší súd vybavil v predmetnej veci sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorého obsah

je totožný s ústavnou sťažnosťou zo dňa 10. 11. 2009 a opakovanou sťažnosťou zo dňa

4. 12. 2009. ...

Tvrdenie sťažovateľov, že návrh bol podaný na tunajší súd dňa 10. 10. 1997 je

pravdivé s tým, že návrh bol vedený ako obchodná vec a dňom 2. 7. 2003 bol spis prevedený

do civilného oddelenia pod č. konania . Keďže v čase nápadu do civilného

oddelenia išlo o vec staršiu ako 5 rokov, zákonná sudkyňa sa musela venovať štúdiu spisu

dlhší čas. Vo veci vznikol síce prieťah v období od 10. 11. 2008 do 4. 2. 2009, ale bol

spôsobený objektívnymi príčinami, z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne a tiež

z dôvodu, že jej napadol väčší počet vecí, ktoré musela spracovať. Prieťah jej bol ústne

vytknutý a vec bola sledovaná, aby nedošlo k ďalším prieťahom v konaní.

Po tomto dátume vec vybavovala plynule, čo je zrejmé z chronológie úkonov

v predmetnej veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol:

«S vyjadrením predsedníčky súdu zo dňa 25. 5. 2010 nemôžeme súhlasiť a

nesúhlasíme. Spor bol nesprávne od 10. 10. 1997 vedný ako spor „obchodný“, nie je vinou

navrhovateľov. Sme toho názoru, že aj keď spor bol nesprávne zaradený ako spor „Cb: to

neznamená, že súd nemohol vo veci konať.

Práve naopak, súd mohol vo veci konať aj ako spor obchodný „Cb“ a to je nesporné

pretože v konaní bol povinný sa riadiť ustanoveniami ... a neskôr sa

musel riadiť vydaným záväzným Stanoviskom NS SR sp. zn. Obpj: 1/99 zo dňa 19. 3. 1999 a

nie ustanoveniami ... tak, ako súd nesprávne a nespravodlivo

rozhodol, keď vec postúpil konkurznému súdu do Bratislavy.

Ako je zo spisu zrejme, ani preradenie veci pod „C“ register nezabránilo tomu, že

prieťahy boli spôsobené v tak rozsiahlom merítku. Konajúci súd aj keď konal ako „civilný“

nerešpektoval , neriadil sa ani stanoviskom Obpj 1/99, preto spôsobený prieťah je o to

závažnejší.

Predsedníčka súdu tvrdí, že „Vo veci vznikol síce prieťah v období od 10. 11. 2008

do 4. 2. 2009“, akoby sa dovtedy konalo bez prieťahov.

Ani s týmto tvrdením nemôžeme súhlasiť a sme toho názoru, že ak by súd riadne a

včas na základe návrhu už dňa 21. 11. 2002 pripustil do konania odporcu v 2. rade,,

(ktorého pripustil až dňa 4. 2. 2009 uznesením sp. zn. -729) rozsudok súdu

prvého stupňa č. k. -500 zo dňa 29. 3. 2006 by nemohol byť (pre jednoznačnú

správnosť) zrušený odvolacím súdom, lebo dôvod pre ktorý bol zrušený by neexistoval.

Čiže profesné pochybenie sudkyne nutne malo za následok prieťah v konaní.

Uvedené má len dôsledok, že obdobie od 21. 11. 2002 do 29. 3. 2009 nie je iba

prieťahom, ale je postihnuté vadou nesprávneho a nezákonného procesného postupu

konajúceho súdu, ktorým bolo zapríčinené, že spor ani do dnešného dňa nie je právoplatne

ukončený.

Záverom iba toľko, že vo veci boli spôsobené bezdôvodné prieťahy, ale ďaleko

závažnejšie je to, že vyhlásený rozsudok dňa 24. 9. 2009 je rozsudkom nespravodlivým

a nezákonným aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. (predtým sp. zn.

Cb 178/97):

Dňa 10. októbra 1997 sťažovatelia podali návrh na začatie konania a súčasne aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, návrhy boli registrované pod spisovou značkou

Cb 178/97.

Dňa 29. októbra 1997 okresný súd vec z dôvodu vecnej príslušnosti postúpil

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), keďže ide o spor vyvolaný

konkurzným konaním a nejde o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 26. novembra 1997 okresný súd zaslal spis krajskému súdu, veci bola

pridelená spisová značka .

Dňa 23. januára 1998 krajský súd vyzval odporcov v konaní na vyjadrenie

k podanému návrhu na začatie konania.

Dňa 27. apríla 1998 krajský súd vydal uznesenie o spojení viacerých konaní.

Dňa 5. júna 1998 krajský súd konanie zastavil z dôvodu právoplatne rozhodnutej

veci s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. zo 14. mája 1997.

Dňa 24. júna 1998 bolo doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu

o zastavení konania.

Dňa 30. júna 1998 bolo doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 20. novembra 1998 najvyšší súd uznesením sp. zn. zrušil

uznesenie krajského súdu č. k. -54 z 5. júna 1998 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 5. februára 1999 krajský súd nariadil termín pojednávania na 24. február 1999.

Dňa 1. marca 1999 bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 3. júna 1999 bolo doručené odvolanie sťažovateľov proti rozsudku.

Dňa 23. júla 1999 krajský súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku

za podané odvolanie.

Dňa 4. augusta 1999 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov týkajúce sa vecnej

príslušnosti.

Dňa 25. októbra 1999 bola vec s opravným prostriedkom predložená najvyššiemu

súdu.

Dňa 10. marca 2000 najvyšší súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

krajského súdu z 1. marca 1999

Dňa 28. marca 2000 boli vykonané úkony pre účely doručenia uznesenia

najvyššieho súdu.

Dňa 7. februára 2001 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov k vecnej príslušnosti

súdov.

Dňa 17. júla 2001 krajský súd vyjadril nesúhlas s postúpením veci z dôvodu, že vec

patrí ako vecne príslušnému Okresnému súdu Senica, zároveň vec bola predložená na

rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Dňa 14. septembra 2001 najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndob 516/01 rozhodol, že

na konanie v prvom stupni je príslušný Okresný súd Senica.

Dňa 14. novembra 2001 bolo uznesenie najvyššieho súdu týkajúce sa príslušnosti

doručované účastníkom konania.

Dňa 27. decembra 2001 bola vec vrátená na konanie pred okresným súdom z dôvodu

rozhodnutia najvyššieho súdu o určení príslušnosti.

Dňa 11. januára 2002 okresný súd požiadal o výpis z listu vlastníctva Okresný úrad

S., katastrálny odbor.

Dňa 1. februára 2002 okresný súd urgoval zaslanie výpisu z listu vlastníctva.

Dňa 16. apríla 2002 okresný súd opätovne urgoval zaslanie výpisu z listu

vlastníctva.

Dňa 18. júna 2002 okresný súd požiadal Okresnú prokuratúru S. o zaslanie správy

o stave konania o chybnom zápise vlastníckeho práva a opätovne požiadal Okresný úrad S.,

katastrálny odbor o zaslanie výpisu z listu vlastníctva.

Dňa 10. júla 2002 okresný súd opätovne urgoval zaslanie výpisu z listu vlastníctva.

Dňa 11. septembra 2002 bol nariadený termín pojednávania na 7. november 2002.

Dňa 24. septembra 2002 bol zrušený termíne pojednávania nariadený na 7. november

2002.

Dňa 7. októbra 2002 bola doručená okresnému súdu žiadosť sťažovateľov o určenie

dôvodu zrušenia pojednávania nariadeného na 7. november 2002.

Dňa 8. októbra 2002 bola zaslaná odpoveď na žiadosť sťažovateľov–odročenie

vzhľadom na prebiehajúce konanie o opravu zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností.

Dňa 21. novembra 2002 bol doručený návrh sťažovateľov na zmenu žaloby a návrh

na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 27. novembra 2002 bola zaslaná výzva okresného súdu adresovaná

sťažovateľom na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 20. decembra 2002 okresný súd uznesením č. k. Cb 214/01-182 vydal predbežné

opatrenie.

Dňa 14. a 15. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov proti

nariadenému predbežnému opatreniu.

Dňa 7. februára 2003 bolo doručované odvolanie sťažovateľom na vyjadrenie.

Dňa 25. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov

k podaným odvolaniam proti nariadenému predbežnému opatreniu.

Dňa 2. apríla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu.

Dňa 30. mája 2003 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -230 rozhodol

o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 20. júna 2003 bol spis vrátený z Krajského súdu v Trnave na okresný súd.

Dňa 2. júla 2003 bol spis na základe rozhodnutia predsedu okresného súdu zapísaný

do oddelenia C pod sp. zn. .

Dňa 10. novembra 2004 bola zaslaná žiadosť o pripojenie spisu krajského súdu

sp. zn. (úprava kanceláriou realizovaná 31. januára 2005).

Dňa 10. februára 2005 bolo zaslané rozhodnutie vo veci krajského súdu sp. zn.

.

Dňa 25. februára 2005 bol nariadený termín pojednávania na 30. marec 2005.

Dňa 30. marca 2005 bolo odročené pojednávanie na 27. apríl 2005 z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľov za prítomnosti ich právneho zástupcu.

Dňa 14. apríla 2005 bola zaslaná výzva Správe katastra S. na zaslanie listov

vlastníctva.

Dňa 27. apríla 2005 bolo odročené pojednávanie na 8. jún 2005 z dôvodu

navrhovaného doplnenia dokazovania účastníkmi konania.

Dňa 8. júna 2005 bolo odročené pojednávanie na neurčito z dôvodu trvania pracovnej

neschopnosti jedného zo sťažovateľov (JUDr. Ing. Ď.), zároveň vydané uznesenie

o čiastočnom späťvzatí návrhu.

Dňa 14. júna 2005 bola zaslaná výzva okresného súdu adresovaná právnemu

zástupcovi sťažovateľov o predpokladanom trvaní pracovnej neschopnosti.

Dňa 6. októbra 2005 bola doručená žiadosť sťažovateľov o konanie vo veci.

Dňa 16. februára 2006 bol nariadený termín pojednávania na 29. marec 2006.

Dňa 29. marca 2006 bol vyhlásený rozsudok vo veci.

Dňa 11. mája 2006 bolo okresnému doručené odvolanie odporcov.

Dňa 26. mája 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 11. júla 2006 Krajský súd v Trnave vyzval sťažovateľov na oznámenie ceny

predmetu konania pre účely vyrubenia súdneho poplatku; boli vykonávané úkony pre účely

vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 9. februára 2007 bola zaslaná výzva Krajského súdu v Trnave adresovaná

sťažovateľom na vyjadrenie sa k odvolaniu.

Dňa 3. apríla 2007 bola zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 5. júna 2007 bol spis vrátený okresnému súdu z Krajského súdu v Trnave bez

rozhodnutia.

Dňa 12. júla 2007 bol spis opätovne zaslaný Krajskému súdu v Trnave na

rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 26. augusta 2008 Krajský súd v Trnave uznesením zrušil rozsudok okresného

súdu z 29. marca 2006 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 24. septembra 2008 zákonná sudkyňa žiadala o predĺženie lehoty na

vypracovanie písomného rozhodnutia do 10. októbra 2008 z dôvodu čerpania dovolenky.

Dňa 13. októbra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu z Krajského súdu v Trnave.

Dňa 23. októbra 2008 bolo zaslané rozhodnutie Krajského súdu v Trnave účastníkom

konania a zároveň vyzvaný právny zástupca sťažovateľov na doplnenie návrhu v zmysle

pokynov Krajského súdu v Trnave.

Dňa 10. novembra 2008 bol doplnený návrh a doručený súdu sťažovateľmi.

Dňa 4. februára 2009 bolo vydané uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka do

konania a výzva na spresnenie návrhu.

Dňa 17. marca 2009 sťažovatelia spresnili návrh.

Dňa 6. apríla 2009 bola zmena návrhu zaslaná účastníkom na vyjadrenie do 15 dní.

Dňa 17. júna 2009 bolo nariadené pojednávanie na 24. september 2009.

Dňa 24. septembra 2009 bol vyhlásený rozsudok vo veci.

Dňa 11. novembra 2009 bolo doručené odvolanie sťažovateľov a odporcu proti

rozsudku.

Dňa 13. novembra 2009 bol doručený návrh sťažovateľov na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov.

Dňa 16. novembra 2009 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie, bol vyzvaný

sťažovateľ na doloženie dokladov k žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 16. decembra 2009 bolo vydané uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Dňa 22. januára 2010 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní proti rozsudku i uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia síce doplňovali

a upresňovali svoj žalobný návrh týkajúci sa účastníkov konania, ako aj vo vzťahu

k predmetu návrhu, pretože sa v priebehu konania zmenili pomery, avšak využitie možností

daných sťažovateľom procesnými predpismi (napr. podľa )

na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že takmer 12-ročné trvanie preskúmavaného konania

(od podania návrhu 10. októbra 1997 do rozhodnutia okresného súdu, t. j. do 24. septembra

2009) je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci bezpochyby neprimerané, aj keď

je faktom, že o veci v prvej fáze rozhodoval štyri roky vecne nepríslušný Krajský súd

v Bratislave, a tiež, že vec bola najmenej dva roky na odvolacom súde (Krajský súd

v Trnave), za ktorých postup okresný súd nezodpovedá.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd konal v danej veci od podania návrhu

neefektívne (postúpil vec inému súdu na prerokovanie a rozhodovanie, hoci napokon vyšlo

najavo, že bol vo veci príslušný), a bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov aj nečinný,

a to konkrétne napr. v období od 2. júla 2003 do 10. novembra 2004 (šestnásť mesiacov)

a od 10. novembra 2008 do 4. februára 2009 (tri mesiace). Uvedená neefektívna činnosť,

resp. nečinnosť okresného v trvaní devätnásť mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože súd

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ). Uvedené

obdobie nečinnosti bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu–už aj v kontexte dvanásť rokov

trvajúceho napadnutého konania–netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú

nečinnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdu.

Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 24. septembra 2009 bolo napadnuté konanie na okresnom súde

dosiaľ nie právoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému vo

výške 7 500 €, ktoré odôvodňovali ich vekom, ako aj „neistotou v spravodlivý súdny

proces, čo má podstatný vplyv aj na zdravotný stav sťažovateľov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovo neobyčajne dlhé (12

rokov) trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané každému zo

sťažovateľov v sume po 3 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28. januára 2010,

spísanie sťažnosti z 28. januára 2010, písomné vyjadrenie z 9. júna 2010 ). Za tri úkony

vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume trikrát po 120,23 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 360,69 €. Základná sadzba tarifnej

odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 288,55 € v prípade jedného sťažovateľa. Spolu s režijným

paušálom ku každému úkonu (3 x 7,21 €) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov

právnej služby advokátom celkovú sumu 598,73 € v zmysle vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia si prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume 470,18 €, ústavný súd im priznal náhradu

trov právneho zastúpenia v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2010