Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 132/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť K. K., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária,

P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

a Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov je p o v i n n ý uhradiť K. K. trovy konania v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. augusta 2009 doručená sťažnosť K. K., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ vystupuje v označenom trestnom

konaní okresného súdu v procesnej pozícii poškodeného. Predmetom konania je skutok

obžalovaných, ktorý sa mal stať 12. marca 2006. Sťažovateľ využil svoje právo zvoliť

si v trestnom konaní splnomocnenca, „ktorému súd listom z 24. apríla 2007 doručil

obžalobu a výzvu na predloženie dôkazov. Od tejto doby súd nekoná.“.

Sťažovateľ uviedol, že „listom z 15. apríla 2009 žiadal súd, aby vo veci konal.

Nestalo sa tak. Nekonanie súdu pociťujem ako prejav neposkytnutia súdnej ochrany.

Lebo súd má povinnosť prejednať vec obvinených v primeranej lehote a súčasne tým má

poskytnúť aj súdnu ochranu všetkým účastníkom, teda aj mne ako poškodenému.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť porušenie jeho

základného práva zaručeného a listiny, priznať mu

primerané finančné zadosťučinenie a uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania.

Potom, ako okresný súd na základe opätovnej výzvy ústavného súdu

z 21. januára 2010 doručil ústavnému súdu 3. marca 2010 prehľad procesných úkonov

v označenom trestnom konaní, prijal ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uznesením

č. k. -15 z 30. marca 2010 na ďalšie konanie. Následne vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril, aby zaslal predmetný súdny spis a aby oznámil,

či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie podpredsedníčky

okresného súdu spolu s kópiou súdneho spisu bolo ústavnému súdu doručené

24. mája 2010.

V doručenom vyjadrení podpredsedníčka okresného súdu zrekapitulovala priebeh

sporného trestného konania takto:

„20.04.2007 – podaná obžaloba

20.04.2007 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. B. T.

24.04.2007 – doručovanie obžaloby a výzvy stranám v konaní

21.07.2009 – spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. M. M.

14.09.2009 – rozpis verejného zasadnutia a predbežnom prejednaní obžaloby

na 3.11.2009

03.11.2009 – odročené za účelom predvedenia obv. M. V. na ...

27.11.2009 – obv. M. V.– nepredvedený – odročené na neurčito za účelom zistenia

podmienok na vydanie príkazu na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu,

4.12.2009 – úradný záznam o telefonickom zistení na OO PZ Sabinov na dôvody

nepredvedenia obv. M. V., kde bolo oznámené, že obv. sa zdržiava v zahraničí v A.

04.12.2009 – pokyn na vypracovanie európskeho zatýkacieho rozkazu a príkazu

na zatknutie

08.12.2009 – vydaný európsky zatýkací rozkaz a príkaz na zatknutie obv. M. V.

10.12.2009 – správa z OO PZ v Sabinove o tom, že obvinený sa zdržiava

mimo územia SR v A., popr. v N., kde pracuje.

14.12.2009 – expedovaný európsky zatýkací rozkaz a príkaz na zatknutie obv. M. V.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení konštatovala vznik prieťahov

v predmetnom konaní, a to v období od 24. apríla 2007 do 21. júla 2009. Nevyjadrila

sa však k otázke, či ide o zbytočné prieťahy, „nakoľko sudca JUDr. B. T. už nepracuje na

tunajšom súde a nie je zrejmé či mu v konaní bránili objektívne alebo subjektívne príčiny“.

Podpredsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd zaslal 25. mája 2010 vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu

právnemu zástupcovi sťažovateľa na zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa

v stanovisko doručenom ústavnému súdu 31. mája 2010 uviedol, že „k vyjadreniu

Okresného súdu v Prešove nemám výhrady“, a súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup okresného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (). Predmetné konanie vedené

okresným súdom, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť

ako konanie, ktoré po skutkovej ani právnej stránke nie je zložité. Z vyžiadaného súdneho

spisu ústavný súd zistil, že v poslednej fáze doterajšieho priebehu konania (od 3. novembra

2009) dochádza k spomaleniu v objasňovaní skutočného stavu veci, čo je spôsobené

problémami so zabezpečením účasti jedného z obvinených na hlavnom pojednávaní. Táto

skutočnosť však nemá žiaden vplyv na posudzovanie zvyšnej časti predmetného konania,

ktorá nesignalizuje žiadne skutkové okolnosti ani žiadnu osobitnú právnu náročnosť,

ktoré mohli objektívne spôsobiť predĺženie konania.

Podiel sťažovateľa ako strany v posudzovanom trestnom konaní, resp. podiel jeho

právneho zástupcu na predĺžení konania ústavný súd nezistil. Vychádzal pritom

zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania o predloženej sťažnosti. Z vyžiadaného

súdneho spisu tiež ústavný súd zistil, že sťažovateľ nárok na náhradu škody v priebehu

trestného stíhania riadne uplatnil, a to pri výsluchu vykonanom 24. apríla 2006.

Postup okresného súdu ako tretie kritérium na posúdenie porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu nezistil

žiadne odchýlky od chronológie procesných úkonov okresného súdu, ktorú uviedla

vo svojom vyjadrení podpredsedníčka okresného súdu.

K predmetnému tretiemu kritériu ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska

hodnotenia povahy veci je potrebné sa oprieť o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre

ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku

mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (). Nemožno

pochybovať o tom, že aj povaha trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť, si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného pre všeobecný súd

znamená povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty strán trestného

konania vrátane poškodenej strany.

Na základe uvedeného ústavný súd po skutkovom zistení, že v postupe okresného

súdu sa vyskytli súvislé prieťahy v dĺžke viac ako dva roky a šesť mesiacov (od 24. apríla

2007 do 3. novembra 2009), konštatuje, že nečinnosť konajúceho súdu takého rozsahu

nemožno z hľadiska rešpektovania základného práva poškodeného v trestnom konaní

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov akceptovať. Aj keď v danom prípade išlo

o jediný prieťah v konaní, ktoré mohol okresný súd relevantne ovplyvňovať od doručenia

obžaloby (20. apríla 2007) a ktoré teda z hľadiska predmetu konania pred ústavným súdom

trvá tri roky, práve charakter práva uplatňovaného poškodeným v trestnom konaní spolu

s okolnosťami vzniku jeho nároku na náhradu škody spôsobujú, že súvislý prieťah

v rozsahu dva a pol roka jednoznačne signalizuje porušenie základného práva zaručeného

i listiny. Ústavný súd tak dospel k záveru o porušení

označeného základného práva nečinnosťou okresného súdu v konaní sp. zn.

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V danom prípade posudzované konanie vedené na okresnom súde nie je v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, preto bolo potrebné popri

vysloveniu porušenia označených základných práv sťažovateľa prikázať, aby okresný súd

konal v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa

garantovaného mu , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Tá bola zdôvodnená spôsobenou ujmou na zdraví,

„ktorú som si doteraz nemohol právoplatne uplatniť na súde, lebo súd nerozhodol o vine

obvinených. Stanovením bolestného z 12.5.2006 mi bolo priznaných 75 bodov.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva..., ktorým sa ustanovuje výška náhrady

za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre rok 2005, bola

stanovená výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v sume

316,50 Sk, t. j. 10,50 €.

Čo v mojom prípade predstavuje sumu 787,50 €. Ďalej ako nemajetkovú újmu

požadujem sumu 212,50 €, ktorú požadujem z dôvodu, že od podania obžaloby doteraz súd

právoplatne nerozhodol vo veci samej a ja som sa nemohol domôcť svojich práv. Týmto

nekonaním súdu bolo ohrozené aj moje právo na súdnu ochranu v zmysle ...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie

počas predmetného konania a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie

základného práva.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu považuje za primerané priznať mu

sumu 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP, keď

priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd

riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je náhrada škody

spôsobenej sťažovateľovi prípadným trestným činom. Navyše, o uplatnenom nároku

na náhradu škody bude rozhodovať okresný súd v predmetnom trestnom konaní.

IV.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

JUDr. J. T. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Obidva úkony boli vykonané v roku 2009.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky

1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje za jeden úkon vykonaný

v roku 2009 odmenu v sume 115,90 €. K tejto sume bolo potrebné pripočítať režijný paušál

za dva úkony právnej pomoci, teda dvakrát po 6,95 €. Spolu tak náhrada trov konania pred

ústavným súdom, na ktorú mal sťažovateľ nárok, predstavuje sumu 245,70 €.

V petite svojej sťažnosti sťažovateľ požadoval od ústavného súdu priznanie náhrady

trov konania len v sume 238,75 €. Ústavný súd je pritom viazaný návrhom na začatie

konania ( ). Zo spôsobu vyčíslenia, ktorý pri ním

uplatnenej sume sťažovateľ uviedol („dva úkony právnej pomoci á 115,90 €, príprava,

prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti, 1/6 z výpočtového základu = 695,41€ a režíjny

paušál 2x 6,95€ - 1/100 z výpočtového základu“), však vyplýva, že uplatnená suma

(238,75 €) je výsledkom zrejmej chyby sťažovateľa v počítaní. Ústavný súd tak priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (bod 3 výroku tohto

nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2010