Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-35-2007.pdf
PDF · 108.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/35/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcúnovej Márie Vaňkovej a Jozefa Csokása na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2011 v Prešove podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. por. takto,
rozhodol:
obžalovaní:
1./ V. M., N.. XX.X.XXXX M. W.Y., C. A. Š. V., D. Č.. XXX/XX, W. A. X S. W., W., S. Y., S., L.
2./ V. Q., N.. XX.X.XXXX M. W.Y., C. A. B., W. Č.. XX, W. A. V. S. XXX, XXX XX Y. M., Č..
s ú v i n n í, ž e
dňa 12.3.2006 okolo 03.00 hod. na mieste prístupnom verejnosti, v blízkosti čerpacej stanice B., V. B. P. Y. Š. V. pri ceste I. triedy č. XX bezdôvodne fyzicky napadli tam prítomného K. K. a to tak, že obv. V. M. ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol, kde bol raz kopnutý do oblasti sánky a keď sa postavil, fyzicky ho napadol obv. V. Q., ktorý ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom utrpel zranenia a to zlomeninu tela dolnej čeľuste sánky v oblasti uhla vľavo, bez podstatného posunutia úlomkov, zlomeninu korunky jedného zuba s vylomením na úrovni ďasna a to tretieho predného zuba v dolnom zuboradí vpravo, popraskanie skloviny koruniek ďalších troch okolitých zubov, drobnú tržnú ranu sliznice v ústnej predsieni na dolnej pere vľavo, povrchovú plošnú odreninu kože na čele vpravo, v spánkovej oblasti hlavy vľavo a na krku za uchom vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 12.3. do 14.5.2006
teda
spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
čím spáchali
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
z a t o i m s ú d u k l a d á
1. / V. M.
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona i § 41 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu stanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. r u š í výrok o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu W.Š., B.. D.. XT/XX/XXXX, zo dňa 11.9.2007, právoplatným 21.8.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2./. V. Q.
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona i § 41 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. r u š í výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu W., B.. D.. XXT/XX/XXXX, D. F. X.X.XXXX, právoplatným 24.2.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 20.4.2007 obžalobu, sp. zn. XPv XXX/XX na V. M. P. V. Q. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.3.2011 obžalovaný V. Q. vyhlásil, že sa vo vzťahu ku skutku kladenému mu v obžalobe za vinu cíti nevinný a keďže v danom čase bolo vedené konanie proti V. M. ako proti ušlému súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného V. Q., prečítaním výpovedí obvineného V. M., výsluchom poškodeného K. K., svedkov Q. K., P. V., H. Y., V. A., D. V.. Q.N. B., Z. V., N.. W. M., N.. W. B., čítaním znaleckého posudku MUDr. K. a čítaním ďalších listinných dôkazov. V závere konania pred súdom po tom, čo bola súdom zabezpečená prítomnosť obžalovaného V. M. na hlavnom pojednávaní, aj výpoveďou obžalovaného M. i opätovne výpoveďou obžalovaného Q..
Súd po zabezpečení prítomnosti V. M. na hlavnom pojednávaní mu umožnil urobiť jedno z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný V. M. podľa § 257 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu za vinu v obžalobe prokurátorky. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi
obsiahnutými v trestnom spise. Z uvedeného dôvodu súd vo vzťahu k obžalovanému V. M. vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o treste či o škode.
Vyhodnotiac vyššie uvedené vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovným záverom:
Priebeh skutku tak, ako bol súdom ustálený malo v prípravnom konaní priamo potvrdzovať jedine svedectvo poškodeného K. K. a jeho priateľky P. V.. Uvedení svedkovia aj v konaní pred súdom vypovedali každí zo svojej perspektívy konzistentne so svojimi výpoveďami z prípravného konania, pričom okolnosti o ktorých vypovedali sa odzrkadlili v skutkovej vete tohto rozsudku. Uvedené skutočnosti preukazujúce priebeh skutku ako bol súdom ustálený, v závere dokazovania na hlavnom pojednávaní, v podstate potvrdili taktiež zo svojej perspektívy samotní obžalovaní K. J. Q., ktorí sa vo svojich výpovediach plne priznali k spáchaniu skutku a bez zásadných vnútorných rozporov vypovedali o udalostiach zo dňa 12.3.2006 v súlade s výpoveďami poškodeného a svedkyne P. V.. Rozpory vyvstali jedine vo vzťahu k otázke kto kopol poškodeného do sánky, ale keďže uvedená skutočnosť nebola súdom bez dôvodných pochybností ustálená, táto skutočnosť sa neobjavila v skutkovej vete rozsudku vo vzťahu ku konkrétnemu útočníkovi, jedine ako fakt, že poškodený bol jedným z útočníkov kopnutý do hlavy (protirečivé tvrdenia obžalovaných, ako aj nevedomosť poškodeného a svedkyne P. V. o tom, kto kopol poškodeného do hlavy).
Svedkovia Q. K., Z. V., N.. W. M. P. N.. W. B. boli svedkami nepriamymi, ktorí v podstate „len“ osvedčovali iné skutočnosti, o ktorých vypovedali priami svedkovia, či vyvracali skutočnosti tvrdené v prípravnom konaní jednak obvinenými a jednak svedkami obhajoby (H. Y., V. A., R.P. S.). Q. K. (otec poškodeného) vypovedal o okolnostiach, za ktorých prišiel po syna a jeho priateľku krátko po skutku. Z. V. vypovedala o tom, ako prišli za jej sestrou P. V. mimo iné i obžalovaní sa ospravedlniť za incident, ktorý sa odohral dňa 12.3.2006. Svedkovia npráp. W. M. P. N.. W. B. vypovedali o tom ako vykonávali kontrolu totožnosti na čerpacej stanici B., medzi B. a obcou Š.Š. V. v ten deň z dôvodu nahlásenia útoku na poškodeného, pričom uviedli, že kontrolované osoby neuvádzali žiadne skutočnosti, o ktorých vypovedali v prípravnom konaní, teda, žeby uvádzali, že jeden z nich mal byť prejdený kolesami neznámeho auta (V. Q.) atď.
Ako bolo skôr uvedené spáchanie skutku v prípravnom konaní popierali obaja obžalovaní, ktorých verziu mali potvrdzovať výpovede svedkov H. Y., V. A. P. R. S., ktorí v podstate popisovali, že na čerpacej stanici B. a v jej blízkosti sa v ten deň sa nestretli s poškodeným a jeho priateľkou, jedine že na čerpacej stanici došlo k incidentu spočívajúceho v tom, že neznáme bordové auto prešlo kolesami po nohách jedného z nich. Avšak tieto výpovede svedkov boli nielen vnútorne protirečivé a zmätené (A., Y. - obaja zmätene vypovedali o smere z ktorého malo prísť predmetné auto, ako aj akým spôsobom malo prejsť po nohách Q.) ale boli aj vzájomne protirečivé, nehovoriac, že boli v častiach výpovedí priamo vyvrátené svedkami npráp. W. M. P. N.. W. B., ktorí vypovedali v prípravnom konaní, že kontrolovaní pri vykonávaní kontroly v predmetnú noc neuvádzali skutočnosti týkajúce sa napadnutia Q. neznámym bordovým autom. Z uvedeného dôvodu, berúc do úvahy zmenené výpovede obžalovaných, ktoré boli v zhode s popisom priebehu skutku zo strany poškodeného K. K. P. P. V., viedli súd k záverom, že tieto výpovede svedkov H. Y., V. A. P. R. S. boli nepravdivé a nedôveryhodné vo vzťahu k nimi uvádzaným skutočnostiam.
V konaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Q. B., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý uviedol, že poškodený utrpel po útoku zlomeninu tela dolnej čeľuste sánky v oblasti uhla vľavo, bez podstatného posunutia úlomkov, zlomeninu korunky jedného zuba s vylomením na úrovni ďasna a to tretieho predného zuba v dolnom zuboradí vpravo, popraskanie skloviny koruniek ďalších troch okolitých zubov, drobnú tržnú ranu sliznice v ústnej predsieni na dolnej pere vľavo, povrchovú plošnú odreninu kože na čele vpravo, v spánkovej oblasti hlavy vľavo a na krku za uchom vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 12.3. do 14.5.2006. Znalec uviedol, že úderov bolo minimálne štyri. Pričom pravdepodobne došlo k zlomeniu sánky úderom päsťou po tom čo došlo k zlomeniu korunky zuba vpravo, teda najskôr druhým úderom päsťou.
Na základe vyššie rozvedených skutkových úvah a vyhlásenia obžalovaného V. M. súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsudzujúcej časti tohto rozsudku.
Následne súd po právnej stránke posúdil skutok u oboch obžalovaných ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctvo podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože obžalovaní spoločným konaním inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
Súd mal za to, že obžalovaní sa skutku dopustili v priamom úmysle.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného V. M. súd zistil, že je slobodný, žije dlhodobo vo Veľkej Británii, kde je riadne zamestnaný v dvoch zamestnaniach, pričom súčasnými zamestnávateľmi ako aj bývalými bol hodnotený vysoko pozitívne ako človek šikovný, zodpovedný a slušný. Doposiaľ bol 1 súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu W. D. F.P. XX.X.XXXX, B.. D.. XT/XX/XXXX, a to v konaní proti ušlému, kde bol uznaným za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
Za týchto okolností prichádzalo do úvahy vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným týmto rozsudkom uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu W. D. F. XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným 21.8.2010, keďže sa obžalovaný dopustil skutku pred tým ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Vzhľadom k tomu, že súd ukladal trest za 3 trestné činy, oba úmyselné (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona - odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu XT/XX/XXXX) a keďže tieto tri úmyselné trestné činy boli spáchané dvomi skutkami súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, kde prichádzalo v úvahu aplikovanie tzv. asperačnej zásady, v prípade ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd ukladá trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby.
Trestným činom najprísnejšie trestným bol trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kde zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí od 4 rokov do 10 rokov a preto súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle asperačnej zásady vo vzťahu k tomuto trestnému činu
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu (skutočnosť, že spáchal viac trestných činov súd nebral do úvahy ako priťažujúcu okolnosť, keďže táto okolnosť sa odrazila v úprave trestnej sadzby podľa tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona) avšak súd obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona (že sa obžalovaný priznal a oľutoval spáchanie trestného činu a jednak že pred spáchaním trestných činov vo vzťahu ku ktorým bol ukladaný súhrnný trest viedol riadny život). Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 Tr. zák. na trestnú sadzbu od 4 rokov do 8 rokov a tak pristúpil k samotnej úprave trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Na základe uvedeného súd ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 rokov a 2 mesiace až 10 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a to na základe nasledovných, najmä skutkových, úvah. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa oboch skutkov (skutok zo dňa 6.2.2007 pre ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu W. B.. D.. XT/XX/XXXX a skutok zo dňa 12.3.2006 - pre ktorý bol uznaným
za vinného týmto rozsudkom) dopustil v čase mladosti - 22-23 ročný, kedy len začínal preberať zodpovednosť za svoj život. Uvedené okolnosti boli dôležitými faktormi pri úvah súdu o zabezpečovaní vlastného účelu trestu. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy skutočnosť, že od posledného protiprávneho konania (skutok zo dňa 6.2.2007) uplynulo vyše 4 rokov, počas ktorých sa obžalovaný riadne zapojil do občianskeho života, zabezpečoval si prostriedky na svoje živobytie vlastnou prácou, pričom si v zamestnaní vybudoval vlastnými silami pozíciu, vďaka ktorej bol zamestnávateľmi mimoriadne kladne hodnotený. Uvedené skutočnosti nepriamo potvrdzujú samotné slová obžalovaného, že je mu ľúto čo sa stalo a že to bola z jeho strany mladícka nerozvážnosť. Súd bral aj do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný sa poškodenému riadne ospravedlnil a zaplatil v plnej výške škodu, ktorú si voči nemu poškodený uplatňoval.
Za takejto skutkovej situácie s prihliadnutím na osobu obžalovaného mal súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 rokov a 2 mesiace až 10 rokov a 8 mesiacov by bolo v danom prípade pre obžalovaného neprimerane prísne.
Berúc do úvahy vyššie uvedené mal súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný okrem skutkov pre ktoré je ukladaný súhrnný trest, mal za to, že výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto mu výkon tohto trestu za podmienok v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil, ale na dlhšiu skúšobnú dobu 4 /štyroch/ rokov.
Následne súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu W., sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 11.9.2007, právoplatným 21.8.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K osobe obžalovaného V. Q. súd zistil, že je slobodný, žije a je zamestnaný v súčasnosti v Č. T.. Doposiaľ bol 1x súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.6.2009, sp. zn. XXT/XX/XXXX, kde bol uznaným za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov.
Za týchto okolností prichádzalo do úvahy vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným týmto rozsudkom uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu W. D. F. X.X.XXXX, B.. D.. XXT/XX/XXXX, právoplatným 24.2.2010, keďže sa obžalovaný dopustil skutku pred tým ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Vzhľadom k tomu, že súd ukladal trest za 4 trestné činy, oba úmyselné (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005
- odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu XXT/XX/XXXX) a keďže tieto štyri úmyselné trestné činy boli spáchané dvomi skutkami súd ukladal súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, kde prichádzalo v úvahu aplikovanie tzv. asperačnej zásady, v prípade ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd ukladá trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby.
Trestným činom najprísnejšie trestným bol trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kde zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí od 4 rokov do 10 rokov a preto súd upravoval trestnú sadzbu v zmysle asperačnej zásady vo vzťahu k tomuto trestnému činu
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu (skutočnosť, že spáchal viac trestných činov súd nebral do úvahy ako priťažujúcu okolnosť, keďže táto okolnosť sa odrazila v úprave trestnej sadzby podľa tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona) avšak súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona (že obžalovaný pred spáchaním trestných činov vo vzťahu ku ktorým bol
ukladaný súhrnný trest viedol riadny život). Že sa obžalovaný priznal a oľutoval spáchanie trestného činu súd nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, keďže ľútosť nepovažoval za úprimnú berúc do úvahu štádium súdneho konania - po vykonaní všetkých dôkazov a po výpovedi spoluobžalovaného, ktorý potvrdil verziu priebehu skutku ako ju popisoval poškodený so svedkyňou Annou Miškovou). Za stavu ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 Tr. zák. na trestnú sadzbu od 4 rokov do 8 rokov a tak pristúpil k samotnej úprave trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Na základe uvedeného súd ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 rokov a 2 mesiace až 10 rokov a 8 mesiacov.
Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody rovnako ako u obžalovaného V. M., ustanovenie o mimoriadnom znižovaní trestu odňatia slobody § 39 ods. 1 Tr. zák. a to na základe nasledovných najmä skutkových úvah. Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa oboch skutkov (skutok zo dňa 5.5.2005 pre ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu W. B.. D.. XXT/XX/XXXX a skutok zo dňa 12.3.2006 - pre ktorý bol uznaným za vinného týmto rozsudkom) dopustil v čase mladosti - 20-21 ročný, kedy rovnako ako spoluobžalovaný V. M. len začínal preberať zodpovednosť za svoj život, a tieto okolnosti boli dôležitými faktormi pri zabezpečovaní vlastného účelu trestu, kedy súd mal za to, že s prihliadnutím na ďalšie nižšie rozvedené okolnosti prípadu nie je potrebný samotný výkon trestu odňatia slobody pre nápravu. Zároveň súd nemohol nebrať do úvahy skutočnosť, že od posledného protiprávneho konania (skutok zo dňa 12.3.2006) uplynulo vyše 5,5 roka, počas ktorých sa obžalovaný riadne zapojil do občianskeho života, zabezpečoval si prostriedky na svoje živobytie vlastnou prácou, pričom v súčasnosti je riadne zamestnaný M. Č. T.. Uvedené skutočnosti nepriamo potvrdzujú samotné slová obžalovaného, že je mu ľúto čo sa stalo. Ak súd uvedenú verbalizáciu ľútosti nevyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, nemohol nebrať do úvahy tú skutočnosť, že jeho popieranie skutku bolo viazané na obdobie bez právneho zástupcu, kedy ako sám obžalovaný uviedol sa bál následkov z protiprávneho konania. Avšak plynutie času v trvaní 5,5 roka, kedy sa nedopustil konania pre, ktoré by bol trestne stíhaný nepriamo poukazujú na to, že u obvineného išlo „len“ o vybočenie z riadneho občianskeho života.
Za takejto skutkovej situácie s prihliadnutím na osobu obžalovaného mal súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 rokov a 2 mesiace až 10 rokov a 8 mesiacov by bolo v danom prípade pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe. Uvedenú povinnosť obžalovanému súd uložil aj napriek tej skutočnosti, že obžalovaný bol v čase rozsudku zamestnaný a to z toho dôvodu, aby potreba byť zamestnaný bola „vynucovaná“ počas celého plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Následne súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený uloženého rozsudkom Okresného súdu W.Š., B.. D.. XXT/XX/XXXX, zo dňa 1.6.2009, právoplatným 24.2.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Poškodený si riadne a včas v prípravnom konaní uplatnil náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vo výške 570 Sk (18,92 €) a ktorá predstavovala liečebné náklady, pričom výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia si poškodený riadne a včas neuplatnil (poškodený nárok nevyčíslil do skončenia vyšetrovania - č. l. 27). Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný V. M. uhradil poškodenému ešte pred vyhlásením rozsudku výšku škody v celkovej sume 787,50 €, čo presahovalo riadne a včas uplatnenú výšku náhrady škody poškodeného v prípravnom konaní a reálne odrážalo výšku škody, ktorú požadoval nahradiť poškodený, obsahom rozsudku nie je výrok o náhrade škody, keďže tento nárok poškodeného bol uspokojený. Uvedené zodpovedá procesnej situácii, kedy by
súd na začiatku pojednávania zistil, že uplatnená škoda bola v celom rozsahu zaplatená a rozhodoval by podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku o tom, že túto osobu (ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí - mimo iné i osoba, ktorej škoda bola v plnom rozsahu uhradená) ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripustil a teda by o jej uplatnenom nároku ani nerozhodoval. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.