Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/2/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Moniky Halkkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.3.2012 v Prešove

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.11.2011.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.11.2011 boli obžalovaní V. M. a V. Q. uznaní vinnými zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.3.2006 okolo 03.00 hod. na mieste prístupnom verejnosti, v blízkosti čerpacej stanice Slovnaft, medzi Sabinovom a obcou Šarišské Michaľany pri ceste I. triedy č. 68 bezdôvodne fyzicky napadli tam prítomného K. K. a to tak, že obv. V. M. ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol, kde bol raz kopnutý do oblasti sánky a keď sa postavil, fyzicky ho napadol obv. V. Q., ktorý ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, pričom utrpel zranenia a to zlomeninu tela dolnej čeľuste sánky v oblasti uhla vľavo, bez podstatného posunutia úlomkov, zlomeninu korunky jedného zuba s vylomením na úrovni ďasna a to tretieho predného zuba v dolnom zuboradí vpravo, popraskanie skloviny koruniek ďalších troch okolitých zubov, drobnú tržnú ranu sliznice v ústnej predsieni na dolnej pere vľavo, povrchovú plošnú odreninu kože na čele vpravo, v spánkovej oblasti hlavy vľavo a na krku za uchom vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 12.3. do 14.5.2006.

Obžalovanému V. M. bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola stanovená skúšobná doba na 4 roky. Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 11.9.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému V. Q. bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu bola stanovená skúšobná doba na 5 rokov. Zároveň mu bola podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe. Súčasne bol podľa § 42 ods. 2 Tr.

zákona zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 1.6.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor, ktorému mu bol rozsudok oznámený jeho vyhlásením 10.11.2011, podal odvolanie dňa 11.11.2011 proti výroku o treste u oboch obžalovaných. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania vyslovil, že sa nestotožňuje s trestami, ktoré boli uložené obom obžalovaným, pretože v danom prípade nebol dôvod na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a následne nebol ani dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Ani u jedného z obžalovaných neexistujú také skutočnosti či okolnosti, pre ktoré by bolo uloženie súhrnného trestu tak, ako to zákon v tomto prípade ustanovuje, neprimerane prísne. Nestotožňuje sa s dôvodmi, ktoré súd uviedol vo svojom rozsudku ohľadne mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu. Čo sa týka V. M., tento v prípravnom konaní spáchanie skutku po celý čas popieral a vinu vyhlásil až v konaní pred súdom. Obžalovanému súd ukladal súhrnný trest za tri trestné činy, všetky majúce charakter násilných trestných činov a je preto neprijateľné, aby páchateľovi pri spáchaní skutkov ublíženia na zdraví, ktorých sa dopustil v troch prípadoch, bol uložený tak mierny trest. Samotná skutočnosť, že obžalovaný žije v cudzine, kde je riadne zamestnaný, vedie riadny život, ešte nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu, keďže vedenie riadneho života nie je pri vyhodnocovaní pomerov páchateľa takou skutočnosťou, ktorá by bola dôvodom na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Vedenie riadneho života by malo byť samozrejmosťou každého a použitie tejto okolnosti na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona by znamenalo pre ostatných páchateľov, že stačí po spáchaní skutku správať sa riadne a že uvedené bude dôvodom na uloženie miernejšieho trestu. Uvedené platí aj pre obž. M. Q., u ktorého je potrebné brať do úvahy, že tomuto bol ukladaný súhrnný trest za štyri trestné činy. Tento vinu vyhlásil až pod ťarchou dôkazov v závere hlavného pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neboli splnené zákonné dôvody na mimoriadne zníženie trestu u oboch obžalovaných, a preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, keďže súd mal pri ukladaní trestu brať do úvahy aj charakter, rozsah a závažnosť trestnej činnosti.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd svoj prieskum zameral na procesný postup súdu, ktorý predchádzal napadnutému rozsudku, a zistil, že okresný súd postupoval v zmysle , dôkazy v konaní vykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom a na podklade nich rozhodol. Vo vzťahu k výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolateľom, nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávnosť alebo nezákonnosť tohto výroku, a teda ktoré by mohli napĺňať niektorý z dovolacích dôvodov.

Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste u oboch obžalovaných berúc zreteľ na uplatňovanú odvolaciu námietku, ktorej podstata spočíva v bezdôvodnej aplikácii zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu podľa § 39 Tr. zákona.

Okresný súd použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona zdôvodnil tým, že pri ukladaní trestu obom obžalovaným kládol dôraz najmä na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život, pričom bral na zreteľ i to, že obaja obžalovaní sa skutku dopustili vo veku blízkom veku mladosti, kedy začínali preberať zodpovednosť za svoj život. Taktiež bral do úvahy aj skutočnosť, že od posledného protiprávneho konania u oboch obžalovaných uplynula dlhšia doba (vyše 4 a 5 rokov), počas ktorých obžalovaní sa riadne zapojili do občianskeho života, zabezpečovali si prostriedky na svoje živobytie vlastnou prácou, pričom aj v súčasnosti sú riadne zamestnaní. Plynutie tejto doby, počas ktorej sa obaja obžalovaní nedopustili konania, pre ktoré by boli trestne stíhaní, nepriamo poukazujú na to, že u obžalovaných išlo len o vybočenie z riadneho občianskeho života. Za takej situácie preto uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 8 rokov 2 mesiacov do 10 rokov 8 mesiacov (po použití asperačnej zásady) by v danom prípade u oboch obžalovaných bolo neprimerane prísne. So zreteľom na spáchanie predchádzajúcich trestných činov,

vo vzťahu ku ktorým boli obom obžalovaným ukladané súhrnné tresty, okresný súd uložil diferencované tresty.

S uvádzanými argumentmi pre použitie zmierňovacieho ustanovenia okresným súdom sa stotožnil aj odvolací súd v celom rozsahu, preto na ne odkazuje a dopĺňa ich o nasledovné úvahy:

Ustanovenie je prostriedkom individualizácie trestu a prejavom depenalizácie , ktoré umožňuje riešiť situácie, kedy trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a osobe páchateľa a kedy dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeraného trestu. Individualizácia trestu plynie z ustanovenia Tr. zákona, podľa ktorého trest má okrem iného zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno priamo tým, že sa mu fyzicky znemožní dopustiť sa určitého protispoločenského konania napr. obmedzením voľného pohybu uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo nepriamo psychickým pôsobením na páchateľa špecifickým spôsobom výkonu trestu ako je napr. podmienečné odsúdenie. Výchova páchateľa k vedeniu riadneho života úzko súvisí so zabránením páchať ďalšiu trestnú činnosť, ktorá sleduje predovšetkým účinok trestu. A práve v súvislosti s týmito cieľmi trestu súdy sú povinné pri ukladaní trestu prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona), čo v konečnom dôsledku individualizuje trest ako sankciu za porušenie spoločenských noriem a určuje jeho primeranosť.

V prejednávanom prípade bol obom obžalovaným ukladaný trest za zločin ublíženia na zdraví, ktorý bol spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Určujúcim z hľadiska ukladania trestu bol zločin podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona ako najprísnejšie trestný, za ktorý zákon ustanovuje odňatie slobody na štyri roky až desať rokov.

Okresný súd správne zistil, že u oboch obžalovaných je potrebné ukladať súhrnný trest, keďže obaja obžalovaní skutok v prerokúvanej veci spáchali skôr, ako bol v inej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa za iný trestný čin. U obžalovaného V. M. tak ide o trestný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. s účinkami vyhlásenia rozsudku zo dňa 12.8.2010, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona za skutok spáchaný 6.2.2007, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 24 mesiacov. U obžalovaného V. Q. ide o rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 1.6.2009, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka. Obe rozhodnutia v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci boli právoplatné.

Je teda nesporné, že obom obžalovaným boli ukladané napadnutým rozsudkom tresty za zbiehajúcu sa trestnú činnosť; u obžalovaného M. M. za tri trestné činy a u obžalovaného M. Q. za štyri trestné činy, na čo poukázal aj odvolateľ vo svojom odvolaní. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu však nemôže mať podstatný vplyv na ukladanie prísneho trestu a to s poukazom najmä na dobu, ktorá uplynula od všetkých spáchaných skutkov, za ktoré okresný súd tresty ukladal.

Obžalovanému M. M. bol napadnutým rozsudkom ukladaný súhrnný trest za skutky spáchané 12.3.2006 a 6.2.2007, obžalovanému M. Q. za skutky spáchané 5.5.2005 a 12.3.2006. Z uvedeného plynie, že obžalovanému M. M. sa trest ukladá po uplynutí doby takmer 5 rokov od spáchania ostatného skutku a obžalovanému M. Q. po uplynutí doby 6 rokov, ktoré zistenie aj odvolací súd považoval za veľmi podstatné najmä so zreteľom na spôsob života, ktorý obaja obžalovaní viedli počas tohto obdobia, na čo poukázal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že trest má postihnúť páchateľa v krátkej dobe po jeho spáchaní, aby sa tak dosiahol účinok predpokladaný . Pokiaľ je trest ukladaný s odstupom dlhšieho času od spáchania trestného činu, účinok represie klesá. Preto je nevyhnutné posudzovať, či k predĺženiu trestného stíhania došlo v dôsledku správania sa obžalovaného a súčasne hodnotiť počas tohto obdobia aj život páchateľa.

V prerokúvanej trestnej veci bolo predĺžené trestné stíhanie v dôsledku nečinnosti okresného súdu, o čom svedčí aj nález Ústavného súdu SR z 29.6.2010 pod sp. zn. , ktorým bolo vyslovené, že základné právo K. K. (poškodeného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo. Z obsahu spisu, ako aj z uvedeného nálezu ÚS SR totiž vyplýva, že obžaloba na okresný súd v prerokúvanej veci bola podaná 20.4.2007, pričom prvý úkon bol vykonaný 19.9.2009, teda po 2 rokoch a 5 mesiacoch. Je pravdou, že k predĺženiu konania došlo aj v dôsledku odchodu obž. M. M. do zahraničia, kde sa zamestnal. Vzhľadom však na predchádzajúcu nečinnosť okresného súdu, odvolací súd opomenutie oznámiť konajúcemu súdu zmenu adresy pobytu obžalovaným M. M. nepovažoval za tak výrazné porušenie povinností, ktoré by mu malo byť na príťaž.

Zistenie, že nečinnosť súdu bola hlavným dôvodom ukončenia trestného stíhania a v dôsledku toho aj ukladania trestov obžalovaným po dlhšom období od spáchania skutku, spolu s hodnotením vedenia života oboch obžalovaných od spáchania skutkov viedli aj odvolací súd k záveru, že uloženie trestov v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, ktorú na rozdiel od okresného súdu odvolací súd na základe použitých zákonných ustanovení vo výroku o treste vypočítal v rozmedzí od 7 rokov 4 mesiacov do 10 rokov 8 mesiacov, by bolo neprimerané prísne a uložené tresty by nezodpovedali účelu vymedzenému najmä v jeho individuálnej rovine.

Dôkazmi, ktoré boli vykonané k výroku o treste, bolo preukázané, že obaja obžalovaní riadne pracujú, obž. M. M. nahradil poškodenému K. K. škodu uplatňovanú v tomto konaní a obž. M. Q. sa zúčastňuje vysokoškolského štúdia, pričom nebolo zistené, aby sa proti nim viedlo trestné stíhanie resp. iné konanie pre protispoločenské konanie. Takéto správanie sa obžalovaných počas dlhšieho obdobia možno hodnotiť iba tak, že vlastným aktívnym pričinením usilujú o odstránenie negatívnych a kriminogénnych rysov vo svojom správaní, čím chcú dosiahnuť zmenu postoja k životnému štýlu, svojich zvykov a návykov smerom nielen k dodržiavaniu spoločenských noriem, ale tiež rozvojom pozitívnych prvkov svojej osobnosti.

Aktívny prístup obžalovaných k prevýchovnému procesu ako páchateľov trestných činov v minulosti v súhrne s hodnotením okolností prípadu, ich motív konania, ako aj následky trestných činov, ktoré boli odstránené, je potrebné hodnotiť ako presvedčivé dôvody pre aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu odňatia slobody § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov za dva prečiny a jeden zločin po zohľadnení poľahčujúcich okolností spočívajúcich vo vedení riadneho života a v náhrade škody u obžalovaného V. M. zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre individualizáciu trestu aj z pohľadu spoločenského morálneho odsúdenia a generálnej prevencie. Podmienečne odloženie výkonu takto uloženého trestu je v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže so zreteľom na vyššie rozvedené skutočnosti sú dôvody na to, že na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu nie je nevyhnutným. Uloženie skúšobnej doby na 4 roky, počas ktorej má obžalovaný svojím správaním preukázať, či jeho prevýchova sa zabezpečí aj hrozbou výkonu trestu, je dostatočnou zárukou na to, aby obžalovaný si uvedomil nesprávnosť svojho konania, za ktoré bol odsúdený, a aby aktívnym prístupom zmenil svoje životné hodnoty a postoje.

Aj u obžalovaného Martina Q. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním trestných činov a priťažujúcej okolnosti, na ktorú poukázal odvolateľ, spočívajúcej v spáchaní viacerých trestných činov odráža všetky zvláštnosti prípadu. Keďže tomuto obžalovanému bol ukladaný trest za dva prečiny a dva zločiny, uloženie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere oproti výmere uloženej obž. M. M. je zákonu zodpovedajúce aj z pohľadu individualizácie trestu. Dlhšia skúšobná doba podmienečného odkladu

výkonu uloženého trestu odňatia slobody na 5 rokov za súčasného probačného dohľadu a uloženie primeranej povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe sú aj u tohto obžalovaného dostatočnou zárukou na jeho prevýchovu a zabráneniu v ďalšom páchaní trestnej činnosti.

Je nesporné, že obžalovaným mala byť priznaná aj priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. h/ Tr. zákona, keďže obžalovaným bol ukladaný trest za viac trestných činov. U obž. M. M. by sa prevaha poľahčujúcich okolností nezmenila, preto použitie § 38 ods. 3 Tr. zákona pre zníženie hornej hranice trestnej sadzby je zákonné. U obž. M. Q. v dôsledku priznania uvedenej priťažujúcej okolnosti sa mení pomer prevahy poľahčujúcich okolností na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo má za následok aplikáciu § 38 ods. 2 Tr. zákona namiesto zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho by mal byť trest ukladaný v rozmedzí 8 rokov 8 mesiacov až 13 rokov 4 mesiace. Uvedené pochybenie pri ukladaní trestu však v dôsledku aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zákona nemá významný vplyv na samotný výsledok sankcie, preto odvolací súd výrok o uloženom treste nenapravoval.

Zrušenie výrokov o treste v rozhodnutiach, vo vzťahu ku ktorým boli ukladané súhrnné tresty, má oporu v zákonnom ustanovení § 42 ods. 2 Tr. zákona, a preto postup okresného súdu je správnym aj v tejto časti preskúmavaného výroku.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.