Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 146/2010
PDF · 234.96 KB
No categories available
I. ÚS 146/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej
v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom
Mgr. M. B., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 58/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti W.,
spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden
centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 146/2010-12 z 22. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o. (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom
súde 16. júna 2004 žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 431 608,70 Sk, pričom odo
dňa podania žaloby na súde vec nie je právoplatne skončená. Po uvedení chronológie
jednotlivých vo veci vykonaných úkonov zo strany okresného súdu a prehľadu jeho činnosti
za uplynulé obdobie sťažovateľka poukázala na to, že „... konanie k dnešnému dňu trvá
už takmer 6 rokov, pričom v konaní súdu sa vyskytli minimálne tri obdobia nečinnosti...
v dĺžke takmer 2 rokov a 3 mesiacov, ... v každom prípade takmer 6 ročné trvanie sporu
v takejto nie veľmi náročnej veci nemožno označiť za primerané... ide o bežný obchodný
spor o zaplatenie ceny za dielo... spor patrí medzi bežnú agendu súdov... sťažovateľ
neprispel k dĺžke konania takým spôsobom, za ktorý by mohol znášať zodpovednosť...
sťažovateľ je malá obchodná stavebná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom
je fyzická osoba, ktorá prostredníctvom spoločnosti zabezpečuje pokrytie nákladov
na životné potreby seba a svojej rodiny...“.
3. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla ústavnému súdu, aby nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd BRATISLAVA I v konaní... porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
2. Prikazuje Okresnému súdu BRATISLAVA I vo veci... konať tak, aby bola vec
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. Sťažovateľovi sa priznáva peňažná suma vo výške 5.000,- € ako primerané
finančné zadosťučinenie...
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3369/2010 zo 6. apríla 2010
a právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom zo 7. júna 2010.
4.1 Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu ku konaniu súdu v napadnutom konaní
a podanej sťažnosti pripustila jej opodstatnenosť a okrem iného uviedla:
„... Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru. V prípade, že Ústavný súd... dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,
že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd...,
aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal
do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
4.2 Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 7. júna 2010, ktorým reagoval
na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedol:
„Odporca uznáva, že konanie je poznačené prieťahmi v konaní. Odporca teda
uznáva, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Vychádzajúc z popisu predloženého samotným odporcom, možno identifikovať minimálne
dve obdobia úplnej nečinnosti súdu, a to od výzvy súdu navrhovateľovi na vyjadrenie
sa k odporu zo dňa 03. 12. 2004 do výzvy na odstránenie vád návrhu zo dňa 21. 02. 2006
a... od konania pojednávania dňa 13. 12. 2007 prakticky až dodnes, nakoľko termín
pojednávania bol vytýčený až na 05. 08. 2010. Odporca neodôvodnil tieto obdobia
nečinnosti žiadnymi konkrétnymi objektívnymi dôvodmi.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá
je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
II.
6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec
sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 58/2005 ústavný súd zistil:
- 16. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci sťažovateľky proti odporcovi: C., a spol. a zapísaný pod sp. zn. Rob 2067/2004,
- 3. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku,
- 22. septembra 2004 záznam okresného súdu o zaplatení súdneho poplatku,
- 14. októbra 2004 okresný súd vydal v konaní sp. zn. Rob 2067/2004 platobný
rozkaz,
- 16. novembra 2004 bol okresnému súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,
- 3. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. Rob 2067/2004-40 vyzval odporcu
na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,
- 3. decembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na vyjadrenie
k podanému odporu,
- 18. januára 2005 záznam súdu o zaplatení súdneho poplatku,
- 25. januára 2005 bol predmetný spis prevedený do oddelenia „Cb“ a zapísaný pod
sp. zn. 27 Cb 58/2005,
- 30. marca 2005 oznámenie okresného súdu adresované účastníkom konania,
- 21. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. 27 Cb 58/2005-50 vyzval
navrhovateľa (sťažovateľku) na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,
- 15. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
navrhovateľa (sťažovateľky) v súlade s jeho pokynom,
- 5. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
navrhovateľa (sťažovateľky),
- 7. apríla 2006 bol daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie výzvy
adresovanej Slovenskej komore architektov,
- 2. mája 2006 bola zaslaná výzva okresného súdu adresovaná Slovenskej komore
architektov,
- 12. mája 2006 bolo doručené okresnému súdu podanie zo Slovenskej komory
architektov,
- 30. júna 2006 okresný súd opätovne uznesením č. k. 27 Cb 58/2005-89 vyzval
navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,
- 17. júla 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
navrhovateľa (sťažovateľky),
- 15. decembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie súdu a bolo vyhlásené uznesenie,
že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na neurčito,
- 27. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie,
že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na 20. september 2007,
- 4. septembra 2007 bol nariadený termín pojednávania zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu,
- 13. decembra 2007 bolo uskutočnené pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito,
- 14. januára 2008 bolo doručené okresnému súdu podanie právneho zástupcu
navrhovateľa (sťažovateľky),
- 25. januára 2008 daná výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi
odporcu,
- 20. februára 2008 bolo doručené podanie právneho zástupcu odporcu podľa pokynu
okresného súdu,
- 2. decembra 2008 bolo doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa
(sťažovateľky),
- 11. decembra 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť navrhovateľa
(sťažovateľky) na prieťahy v konaní,
- 27. januára 2010 dal predseda okresného súdu upozornenie zákonnému sudcovi
na bezprieťahové konanie,
- 12. marca 2010 bol spisový materiál v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005
pridelený novému zákonnému sudcovi,
- 25. marca 2010 bol v predmetnej veci nariadený termín pojednávania na 5. august
2010.
III.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby
sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je obchodnoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o uplatnenej
pohľadávke a jej výške, ktorý začal podaním žaloby na okresnom súde 16. júna 2004
sťažovateľkou. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu spisu okresného súdu v napadnutom
konaní a jeho postupu ústavný súd nezistil žiadnu právnu okolnosť, na základe ktorej
by sa malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Po právnej stránke ide o vec,
ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ústavný súd sa v plnej miere stotožnil
s názorom sťažovateľky, ktorá k otázke zložitosti sporu poznamenala: „ide o bežný
obchodný spor o zaplatenie ceny za dielo... spor patrí medzi bežnú agendu súdov...“
11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela
k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovala na pokyny súdu
súvisiace s doplnením podania, resp. s dokladovaním deklarovaných nárokov, a taktiež
sa sťažovala na prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu. Podpredseda okresného
súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 8. decembra 2009 v liste sp. zn. Spr. 2279/09
zo 17. decembra 2009 uviedol: „... môžem konštatovať, že vznikol objektívny prieťah
v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotil Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň mi
dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnil. Zároveň Vám
oznamujem, že som vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne
prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne
sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.“
11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, bol postup samotného
okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu
uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu,
že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00,
III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP,
podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti
a k nej pripojených príloh, s prihliadnutím na stanoviská účastníkov konania a na obsah
na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne
správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania v dĺžke 6
rokov mali za následok zistenie prieťahov, pretože okresný súd nevykonával priebežne
úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
nachádzala, napriek tomu, že uznal prieťahy v konaní. Ústavný súd sa priklonil k názoru
sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný
súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal
sústredene a efektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní,
ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila
na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva,
že v postupe okresného súdu sa vyskytli aj viaceré obdobia úplnej nečinnosti. Tieto obdobia
úplnej nečinnosti ústavný súd zistil predovšetkým v čase od 30. marca 2005 do 21. februára
2006, keď okresný súd vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na odstránenie nedostatkov
návrhu na začatie konania (t. j. 12 mesiacov), v čase od 27. apríla 2007, keď sa uskutočnilo
pojednávanie okresného súdu, do 20. septembra 2007, do ktorého sa pojednávanie
okresného súdu vo veci odročilo (t. j. skoro 5 mesiacov), v čase od 20. februára 2008, keď
bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu v nadväznosti na pokyn
okresného súdu, v podstate až do 5. augusta 2010, keď bolo v napadnutom konaní nariadené
pojednávanie okresného súdu (t. j. viac ako 29 mesiacov). Ústavný súd k uvedeným
zisteniam dodáva, že z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci uvedená nečinnosť
okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 ako celok, teda
aj nad rámec už zistenej nečinnosti v rozsahu takmer 4 rokov.
12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 58/2005 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku nálezu).
13. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva
v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie
konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
15. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú
dĺžku konania pred súdom v trvaní 6 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu,
ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, dĺžka úplnej nečinnosti súdu
v konaní v trvaní necelých 4 rokov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie vo veci
nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval
priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
v bode 3 tohto nálezu.
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci
úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný
súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom,
pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010
a pozostávajúcich z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania sťažnosti
ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena
advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo činí za jeden úkon
právnej služby odmenu v sume 115,90 € a 6,95 € režijný paušál. Odmena advokátovi
za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom, zvýšená o daň z pridanej
hodnoty (keďže advokát je jej platcom), predstavuje celkovú sumu 303,31 €. Z týchto
dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
Písomné vyjadrenie právneho zástupcu (bod 4.2) nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom
na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie
vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
17. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2010