Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 146/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej

v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom

Mgr. M. B., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti W.,

spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden

centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 22. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti W., spol. s r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom

súde 16. júna 2004 žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 431 608,70 Sk, pričom odo

dňa podania žaloby na súde vec nie je právoplatne skončená. Po uvedení chronológie

jednotlivých vo veci vykonaných úkonov zo strany okresného súdu a prehľadu jeho činnosti

za uplynulé obdobie sťažovateľka poukázala na to, že „... konanie k dnešnému dňu trvá

už takmer 6 rokov, pričom v konaní súdu sa vyskytli minimálne tri obdobia nečinnosti...

v dĺžke takmer 2 rokov a 3 mesiacov, ... v každom prípade takmer 6 ročné trvanie sporu

v takejto nie veľmi náročnej veci nemožno označiť za primerané... ide o bežný obchodný

spor o zaplatenie ceny za dielo... spor patrí medzi bežnú agendu súdov... sťažovateľ

neprispel k dĺžke konania takým spôsobom, za ktorý by mohol znášať zodpovednosť...

sťažovateľ je malá obchodná stavebná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom

je fyzická osoba, ktorá prostredníctvom spoločnosti zabezpečuje pokrytie nákladov

na životné potreby seba a svojej rodiny...“.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla ústavnému súdu, aby nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd BRATISLAVA I v konaní... porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v SR

2. Prikazuje Okresnému súdu BRATISLAVA I vo veci... konať tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Sťažovateľovi sa priznáva peňažná suma vo výške 5.000,- € ako primerané

finančné zadosťučinenie...

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3369/2010 zo 6. apríla 2010

a právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom zo 7. júna 2010.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu ku konaniu súdu v napadnutom konaní

a podanej sťažnosti pripustila jej opodstatnenosť a okrem iného uviedla:

„... Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru. V prípade, že Ústavný súd... dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,

že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd...,

aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal

do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 7. júna 2010, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v podstatnom uviedol:

„Odporca uznáva, že konanie je poznačené prieťahmi v konaní. Odporca teda

uznáva, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa garantovaného SR.

Vychádzajúc z popisu predloženého samotným odporcom, možno identifikovať minimálne

dve obdobia úplnej nečinnosti súdu, a to od výzvy súdu navrhovateľovi na vyjadrenie

sa k odporu zo dňa 03. 12. 2004 do výzvy na odstránenie vád návrhu zo dňa 21. 02. 2006

a... od konania pojednávania dňa 13. 12. 2007 prakticky až dodnes, nakoľko termín

pojednávania bol vytýčený až na 05. 08. 2010. Odporca neodôvodnil tieto obdobia

nečinnosti žiadnymi konkrétnymi objektívnymi dôvodmi.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

II.

6. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil:

- 16. júna 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci sťažovateľky proti odporcovi: C., a spol. a zapísaný pod sp. zn. Rob 2067/2004,

- 3. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku,

- 22. septembra 2004 záznam okresného súdu o zaplatení súdneho poplatku,

- 14. októbra 2004 okresný súd vydal v konaní sp. zn. Rob 2067/2004 platobný

rozkaz,

- 16. novembra 2004 bol okresnému súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,

- 3. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. Rob -40 vyzval odporcu

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

- 3. decembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na vyjadrenie

k podanému odporu,

- 18. januára 2005 záznam súdu o zaplatení súdneho poplatku,

- 25. januára 2005 bol predmetný spis prevedený do oddelenia „Cb“ a zapísaný pod

sp. zn. ,

- 30. marca 2005 oznámenie okresného súdu adresované účastníkom konania,

- 21. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. -50 vyzval

navrhovateľa (sťažovateľku) na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,

- 15. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa (sťažovateľky) v súlade s jeho pokynom,

- 5. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa (sťažovateľky),

- 7. apríla 2006 bol daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie výzvy

adresovanej Slovenskej komore architektov,

- 2. mája 2006 bola zaslaná výzva okresného súdu adresovaná Slovenskej komore

architektov,

- 12. mája 2006 bolo doručené okresnému súdu podanie zo Slovenskej komory

architektov,

- 30. júna 2006 okresný súd opätovne uznesením č. k. -89 vyzval

navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania,

- 17. júla 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa (sťažovateľky),

- 15. decembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie súdu a bolo vyhlásené uznesenie,

že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na neurčito,

- 27. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie,

že termín ďalšieho pojednávania sa odročuje na 20. september 2007,

- 4. septembra 2007 bol nariadený termín pojednávania zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu,

- 13. decembra 2007 bolo uskutočnené pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito,

- 14. januára 2008 bolo doručené okresnému súdu podanie právneho zástupcu

navrhovateľa (sťažovateľky),

- 25. januára 2008 daná výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi

odporcu,

- 20. februára 2008 bolo doručené podanie právneho zástupcu odporcu podľa pokynu

okresného súdu,

- 2. decembra 2008 bolo doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa

(sťažovateľky),

- 11. decembra 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť navrhovateľa

(sťažovateľky) na prieťahy v konaní,

- 27. januára 2010 dal predseda okresného súdu upozornenie zákonnému sudcovi

na bezprieťahové konanie,

- 12. marca 2010 bol spisový materiál v konaní vedenom pod sp. zn.

pridelený novému zákonnému sudcovi,

- 25. marca 2010 bol v predmetnej veci nariadený termín pojednávania na 5. august

2010.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného . Podľa každý má právo, aby

sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

v znení neskorších zmien (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je obchodnoprávny spor spočívajúci v rozhodovaní o uplatnenej

pohľadávke a jej výške, ktorý začal podaním žaloby na okresnom súde 16. júna 2004

sťažovateľkou. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu spisu okresného súdu v napadnutom

konaní a jeho postupu ústavný súd nezistil žiadnu právnu okolnosť, na základe ktorej

by sa malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Po právnej stránke ide o vec,

ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ústavný súd sa v plnej miere stotožnil

s názorom sťažovateľky, ktorá k otázke zložitosti sporu poznamenala: „ide o bežný

obchodný spor o zaplatenie ceny za dielo... spor patrí medzi bežnú agendu súdov...“

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela

k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, promptne reagovala na pokyny súdu

súvisiace s doplnením podania, resp. s dokladovaním deklarovaných nárokov, a taktiež

sa sťažovala na prieťahy v konaní u predsedníčky okresného súdu. Podpredseda okresného

súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 8. decembra 2009 v liste sp. zn. Spr. 2279/09

zo 17. decembra 2009 uviedol: „... môžem konštatovať, že vznikol objektívny prieťah

v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotil Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň mi

dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnil. Zároveň Vám

oznamujem, že som vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne

prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne

sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.“

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu,

že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti

a k nej pripojených príloh, s prihliadnutím na stanoviská účastníkov konania a na obsah

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne

správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania v dĺžke 6

rokov mali za následok zistenie prieťahov, pretože okresný súd nevykonával priebežne

úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

nachádzala, napriek tomu, že uznal prieťahy v konaní. Ústavný súd sa priklonil k názoru

sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný

súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal

sústredene a efektívne. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní,

ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva,

že v postupe okresného súdu sa vyskytli aj viaceré obdobia úplnej nečinnosti. Tieto obdobia

úplnej nečinnosti ústavný súd zistil predovšetkým v čase od 30. marca 2005 do 21. februára

2006, keď okresný súd vyzval navrhovateľa (sťažovateľku) na odstránenie nedostatkov

návrhu na začatie konania (t. j. 12 mesiacov), v čase od 27. apríla 2007, keď sa uskutočnilo

pojednávanie okresného súdu, do 20. septembra 2007, do ktorého sa pojednávanie

okresného súdu vo veci odročilo (t. j. skoro 5 mesiacov), v čase od 20. februára 2008, keď

bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporcu v nadväznosti na pokyn

okresného súdu, v podstate až do 5. augusta 2010, keď bolo v napadnutom konaní nariadené

pojednávanie okresného súdu (t. j. viac ako 29 mesiacov). Ústavný súd k uvedeným

zisteniam dodáva, že z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci uvedená nečinnosť

okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. ako celok, teda

aj nad rámec už zistenej nečinnosti v rozsahu takmer 4 rokov.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(bod 1 výroku nálezu).

13. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

15. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú

dĺžku konania pred súdom v trvaní 6 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu,

ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, dĺžka úplnej nečinnosti súdu

v konaní v trvaní necelých 4 rokov, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie vo veci

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval

priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

v bode 3 tohto nálezu.

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom,

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010

a pozostávajúcich z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania sťažnosti

ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo činí za jeden úkon

právnej služby odmenu v sume 115,90 € a 6,95 € režijný paušál. Odmena advokátovi

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom, zvýšená o daň z pridanej

hodnoty (keďže advokát je jej platcom), predstavuje celkovú sumu 303,31 €. Z týchto

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

Písomné vyjadrenie právneho zástupcu (bod 4.2) nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom

na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

17. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010