Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 262/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2010 predbežne

prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a 2 a v spojení s

a a 3 v nadväznosti na ,

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z

20. mája 2009, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 25. februára 2010 a postupom Ústavného súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. júna 2010 doručená a 21. júna 2010 doplnená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 2

a (ďalej len „“) v spojení s

a a 3 v nadväznosti na , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. mája 2009, postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 25. februára 2010 a postupom ústavného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. októbra 2009.

2. Zo sťažovateľovej argumentácie týkajúcej sa rozhodovacej činnosti súdov

v napadnutých konaniach vyplýva, že krajský súd namietaným rozsudkom sp. zn.

z 20. mája 2009 potvrdil prvostupňové rozhodnutie, a o týchto

rozhodnutiach (prvostupňovom i odvolacom) už ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 8. októbra 2009 tak, že odmietol sťažnosť sťažovateľa (vo vzťahu

k namietanému prvostupňovému rozsudku pre nedostatok právomoci a vo vzťahu

k rozsudku krajského súdu sp. zn. z 20. mája 2009 z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti). Namietaným rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 20. mája 2009 sa navyše zaoberal tiež najvyšší súd, ktorý dovolanie sťažovateľa

uznesením sp. zn. z 25. februára 2010 odmietol z dôvodu neprípustnosti.

Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že „Súdy neuniesli... tvrdenia a ich rozhodnutia

sa nezakladali na materiálnej pravde, a tým porušili ľudské práva a základné slobody

sťažovateľa podľa medzinárodnej zmluvy, akou je Dohovor o ochrane ľudských práv...

Ústavný súd... navádzal bezdôvodne na predsudok voči sťažovateľovi a to v uznesení tohto

súdu, ktoré je zverejnené, čím ani tento súd nerešpektoval platné dôkazy, ako keby to neboli

práve súdy, ktoré porušili zákon a v rozporom s nim rozhodli vec..., Postavenie nezávislého

a nestranného súdu spočíva v tom, že posúdi predložené dôkazy strán a tým zabezpečí

rovnosť zbraní. Nebude vykonávať jednostranne a zaujato arbitrárne úkony na zámenu

dôkazov subjektívnymi domnienkami bez skutkového opodstatnenia a ani znižovať vážnosť

a platnosť rozhodnutí iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, alebo účastníkov

konania, lebo právny stav vyžaduje aj ochranu sťažovateľa a jeho dobrého mena, ktoré

v týchto konaniach boli poškodené a preto sťažovateľ žiada nemajetkovú ujmu.“.

3. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd... svojím postupom a uznesením... sp. zn. porušil

ľudské práva a základné slobody Mgr. O. F., zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v čl. 8

Dohovoru, čl. 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu k Dohovoru.

2. Uznesenie Krajského súdu... sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia

Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd... svojím postupom a uznesením... sp. zn. (správne

malo byť 4 Co, pozn.), porušil ľudské práva a základné slobody Mgr. O. F., zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru, v čl. 8 Dohovoru, čl. 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu k Dohovoru.

4. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. (správne malo byť 4 Cdo,

pozn.), sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Najvyššieho súdu...

5. Ústavný súd... svojím postupom a uznesením... sp. zn. , porušil ľudské

práva a základné slobody Mgr. O. F., zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v čl. 8 Dohovoru,

čl. 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu k Dohovoru.

6. Krajský súd..., Najvyšší súd..., a Ústavný súd... sú povinní zaplatiť náhradu trov

konania...

7. Krajský súd..., Najvyšší súd..., a Ústavný súd... sú povinný zaplatiť Mgr. O. F...

100,000,- Euro (sto tisíc eur) nemajetkovej ujmy.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II. A

K namietanému porušeniu základných práv a slobôd postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. mája 2009

6. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

7. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti okrem

iného domáha preskúmania rozsudku krajského súdu sp. zn. z 20. mája

2009, ktoré rozhodnutie už ústavný súd posudzoval a uznesením sp. zn.

z 8. októbra 2009 sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Teda ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto

konaní. Tvrdí, že boli porušené jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

v spojení s a a 3 a zároveň práva podľa ,

čl. 8 ods. 1, čl. 13 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. mája 2009.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej

už rozhodol vo veci sp. zn. .

9. Vzhľadom na uvedené (bod 7 a 8) sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nie je

prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa ,

a preto ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm.

a) ].

II. B

K namietanému porušeniu základných práv a slobôd postupom ústavného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. októbra 2009

10. Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných

prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom

súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia

ústavného súdu.

11. Z obsahu podania sťažovateľa je zrejmé, že jeho cieľom je dosiahnuť opätovné

prerokovanie jeho sťažnosti vo veci, ktorá bola vedená na ústavnom súde pod sp. zn.

a o ktorej ústavný súd svojím uznesením z 8. októbra 2009 právoplatne

aj rozhodol. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti ( ) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného a koncentrovaného

modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním jednoinštančným a rozhodnutia

ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo

právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd

a presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti

na to ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí

rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti „a fortiori“ o opravných

prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania

rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa a podľa zákona

o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný. Preto ústavný súd aj v tejto časti

sťažnosť sťažovateľa odmietol, pre jej neprípustnosť [ ].

II. C

K namietanému porušeniu základných práv a slobôd postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. februára 2010

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

13. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, ). Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť v tejto časti

považovať za zjavne neopodstatnenú.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch...

16. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie a dohovoru,

ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že jeho ingerencia do výkonu právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov,

ktoré ich vydaniu predchádzali, s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

(mutatis mutandis , , , ). Ústavný súd

v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že posúdenie

akejkoľvek skutkovej a právnej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ku ktorým všeobecný súd

dospel, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

17. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. februára 2010 a z jeho obsahu predovšetkým zistil, že najvyšší súd ako

súd dovolací odmietol sťažovateľom podané dovolanie proti namietanému rozsudku

krajského súdu z dôvodu jeho neprípustnosti (ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný). Najvyšší súd v odôvodnení

uznesenia podrobne vyložil svoje úvahy, ktoré ho viedli k odmietnutiu sťažovateľom

podaného dovolania, a rovnako podrobne sa zaoberal aj sťažovateľom vytknutými vadami

konania krajského súdu ako súdu odvolacieho. Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že

„s prihliadnutím na... ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , neobmedzil

sa Najvyšší súd... len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa O. s.

p.“. Následne najvyšší súd vyložil svoje úvahy týkajúce sa sťažovateľových

tvrdení o závažných procesných pochybeniach súdov nižšej inštancie, pričom však

zdôraznil, že „prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že dovolateľ určitú vadu

konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté“. Najvyšší súd

dospel k záveru, že „nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť

z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v ustanovení , Najvyšší súd... dovolanie... ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.“.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ako judikatúra Komisie pre ľudské

práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United

Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad

v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair

hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho,

akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu.

19. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol

k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu garantované základné

právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru neznamená

právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno

ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore

(, ). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

dôvod doň zasahovať (napr. , ).

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľa zdôvodňujúcu porušenie a dohovoru ako

nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie zistiť a preskúmať spojitosť medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu

a namietaným porušením označených práv. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu

nemôže byť v takej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru aj preto, že toto porušenie

sa nedá vyvodiť iba z určitého výkladu a aplikácie platných procesných noriem

upravujúcich postup občianskoprávnych súdov v opravných konaniach (podobne

aj , ). Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 2

, ako aj práva podľa Dodatkového protokolu k dohovoru ústavný súd

poznamenáva, že súčasťou jeho štandardnej judikatúry (napr. , )

je právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj práva

podľa a 2 , ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd

súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Ústavný súd

preto sťažnosť podľa aj v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú. Keďže nedošlo k zisteniu porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ani práva podľa dohovoru), rovnako nemohlo dôjsť ani

k porušeniu a a 3 , resp. práv podľa a

dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010