Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/25/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. B., proti žalovanému

Mgr. O. F., bývajúcemu v B., o zaplatenie 1 215,83 € (36 628,-- Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. mája 2009 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 12. februára 2007 č.k. -196 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 21 179,-- Sk s 13 % úrokom z omeškania

od 24. februára 2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal

zo zistenia, že žalovaný v roku 2000 užíval byt č. X. na Š., ktorého je žalobca vlastníkom

a to bez právneho dôvodu, pričom neuhrádzal náklady spojené s užívaním bytu a uhradiť

ich musel žalobca ako vlastník bytu. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

Súd výšku bezdôvodného obohatenia určil sumou 21 179,-- Sk (skutočné náklady vyúčtované

vo vyúčtovaní nákladov za rok 2000 z 30. apríla 2001) po odpočítaní poplatku z omeškania

15 449,-- Sk, ktorý je možno priznať vzhľadom na právnu úpravu – ,

ktorý neupravuje, že by dlžník v prípade, že sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného

obohatenia bol povinný platiť poplatok z omeškania. Súd prvého stupňa námietku žalovaného

o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, resp. nedostatku spôsobilosti žalobcu byť

účastníkom konania nepovažoval za opodstatnenú. Poukázal na to, že žalobca je stále

zapísaný v obchodnom registri, doposiaľ nedošlo k jeho zániku, takže má stále spôsobilosť

mať práva a povinnosti, teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania. K jeho likvidácii

v zmysle nedošlo, nakoľko na to nebol daný dôvod.

Z ustanovení tohto zákona vyplýva, že v prípade, že družstvo neuzavrie s členom družstva,

ktorý je nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, hoci bolo na to vyzvané, bolo by

to dôvodom na likvidáciu družstva. Žalobca je právnym nástupcom družstva, ktoré pridelilo

predmetný byt otcovi žalovaného. V konaní bolo preukázané, že otec žalovaného požiadal 2.

apríla 1992 o prevod bytu do svojho osobného vlastníctva, avšak v konaní nebol produkovaný

žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že naozaj aj došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi

žalobcom a právnym predchodcom žalovaného o prevode vlastníctva bytu a teda, že došlo

k prevodu vlastníctva bytu. Z týchto dôvodov aj v dedičskom konaní bol do dedičstva pojatý

nie samotný byt, ale iba členský podiel v družstve. Žalobca je stále vlastníkom predmetného

bytu, čo preukázal výpisom z katastra nehnuteľností. O úroku z omeškania (jeho výške)

rozhodol v súlade s nariadením vlády č. a o trovách konania podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. mája 2009 sp.zn. na odvolanie

žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil a žalobcovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Takto rozhodol, keď sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa majúc za to, že súd prvého stupňa dostatočne

a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie; odvolací súd sa nimi stotožnil. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia a , keď mal za to, že v konaní

vystupoval nelegitímny účastník konania na strane žalobcu. Ďalej uviedol, že odvolací súd mu

bránil v obhajobe jeho práv, keď ho súril k stručnosti prednesu a na pojednávaní, bez

vykonania dôkazov dospel k nesprávnemu posúdeniu veci a zároveň rozhodnutiu odvolacieho

súdu chýba popri správnom posúdení skutkového stavu minimálne aj jeho časť, odôvodnenie

rozhodnutia. V ostatných častiach svojho dovolania sa zameral na výpočet porušených

povinností žalobcom s ohľadom na o úprave majetkových vzťahov

a vyporiadania majetkových nárokov v družstvách. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca žiadal dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok, alebo proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo výroku,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci.

Prípustnosť dovolania teda nemožno vyvodiť z ustanovenia Rovnako

odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súd (rozsudku alebo uzneseniu) ak konanie, v ktorom bolo vydané je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písm.a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je

založená už tým, že dovolateľ určitú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou

vadou skutočne postihnuté. Dovolací súd preto skúmal, či konanie pred odvolacím súdom

nebolo postihnuté vadami uvedenými v citovanom ustanovení, pre ktoré by bolo možné podať

proti jeho rozhodnutiu dovolanie, pričom osobitnú pozornosť zameral na vady dovolateľom

v dovolaní priamo namietané.

Žalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania ustanovením , podľa

ktorého ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, keď mal žalovaný za to, že v konaní vystupoval na strane žalobcu nelegitímny

účastník konania.

V súvislosti s takto vymedzenou vadou konania žalovaným treba uviesť, že je

potrebné rozlišovať medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania.

Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva

nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník konania vecne legitimovaným

(aktívne či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok vadu podľa

nespôsobuje, vedie k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym

rozhodnutím. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesná

subjektivita) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon

priznáva ( ). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva

, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické

osoby ( ).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na strane žalobcu vystupovala právnická

osoba s vlastnou právnou subjektivitou (subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva

a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilá byť účastníkom občianskeho súdneho konania

( ). Žalovaným tvrdená existencia vady uvedenej v nie je preto

daná.

So zreteľom na žalovaným tvrdený ďalší dôvod prípustnosti dovolania, t.j. že sa mu

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ) sa dovolací súd

zameral na zistenie opodstatnenosti tohto tvrdenia.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že

odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a žalovanému neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Predniesť alebo uplatniť svoje návrhy sú neoddeliteľným právom každého účastníka

konania, a to v každom štádiu občianskeho súdneho konania ( ,

). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovanému odvolací súd nebránil k veci sa

vyjadriť a žalovaný toto svoje právo aj náležite využil (viď zápisnicu o pojednávaní pred

odvolacím súdom z 20. mája 2009 č.l. 224). Aj ďalšia námietka žalovaného, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je náležite zdôvodnené neobstojí.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia (napr. uznesenie z 23. júna 2004 sp.zn. ).

Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento považoval skutkové

zistenie a z neho vyplývajúce právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za úplné,

vystihujúce podstatu prejednávanej veci a tiež v plnej miere sa stotožnil s dôvodmi súdu

prvého stupňa uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku.

Aj dovolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu čiastočne vyhovel. V dôvodoch svojho rozhodnutia

náležite argumentuje zisteným skutkovým stavom a na to nadväzujúcim právnym posúdením.

veci. Preto pokiaľ za danej situácie odvolací súd pri zdôvodnení svojho rozhodnutia

vychádzal z ustanovenia , neporušil žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by

malo za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom.

Z dôvodov dovolania žalobcu tiež vyplýva, že tento namieta, že napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

K tejto námietke treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenie

žalovaného bolo opodstatnené (dovolací súd sa ním z tohto aspektu nezaoberal) ním uvádzané

skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by

ale prípustnosť dovolania podľa Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použite

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová