Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 124/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného JUDr. E. P., pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia I. K. K. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur

a osemdesiatosem centov) na účet spoločnosti JUDr. E. P. Advokátska kancelária, s. r. o.,

P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 z 1. júna 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. K. (ďalej len

„sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 25. marca 2003 podal okresnému súdu žalobu „o neplatnosť

platobného výmeru OSBD v B.“, ktorý však vo veci dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľ ďalej

uviedol, že „Analýza predmetného súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz,

ukazuje, že v tomto období nebola činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia

nečinnosti súdu, čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu, a teda k

porušeniu označených práv sťažovateľa.“.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 3 000 €

odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej

neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bardejov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc EUR),

ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky vo výške 454,96 € ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na

účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o. vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú. ...

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom z 8. júla 2010 sp. zn. Spr. 622/10, v ktorom uvádza:

„Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. bolo začaté dňa

25. 3. 2003 na základe žaloby podanej sťažovateľom, ktorou žiada určiť, že platobný výmer

žalovaného Okresné stavebné bytové družstvo B. na nájomné a služby spojené s užívaním

bytu zo dňa 12. 11. 2001 s účinnosťou od 1. 10. 2001 je nezákonný a neplatný. Po tom, čo

na námietku zaujatosti vznesenú zákonnou sudkyňou, Krajský súd v Prešove svojim

uznesením zo dňa 26. novembra 2003 č. k. -6 vyslovil, že sudkyňa, ktorej vec

bola v súlade s rozvrhom práce súdu a ustanovením

pridelená na prejednanie a rozhodnutie, bol sťažovateľ dňa 2. februára 2004 vyzvaný

zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 1.000,- Sk. Na výzvu súdu o zaplatení súdneho

poplatku zo žaloby sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 4. 3. 2004, z obsahu ktorého súd

ustálil, že sťažovateľ týmto podaním žiada oslobodiť od súdnych poplatkov. Po doplnení

žiadosti na výzvu súdu, súd uznesením zo dňa 7. 5. 2004 č. k. -20 nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sa dňom 9. 6. 2004 stalo právoplatným.

Ako vyplýva z obsahu označeného spisu, sťažovateľ doposiaľ nezaplatil súdny

poplatok zo žaloby a to napriek opakovaným rozhodnutiam okresného i odvolacieho súdu

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ale tiež o tom, že mu pre konanie

neustanovuje zástupcu z radov advokátov ( ), čo bráni postupu súdu v konaní

a meritórnemu rozhodnutiu o sťažovateľom uplatnenom nároku. Neustále obštrukcie

zo strany sťažovateľa a odmietnutie poskytnutia súčinnosti súdu z jeho strany nemožno

považovať za primerané a svedčiace o potrebe sťažovateľa v čo najkratšej možnej lehote

domôcť sa súdnej ochrany.

Vzhľadom na uvedené, nemožno akceptovať tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho

základných práv v tomto konaní, lebo základnou a jedinou príčinou nemožnosti súdu

pokračovať v konaní a vec meritórne rozhodnúť je neadekvátny postup samotného

sťažovateľa. Navrhujem preto sťažnosť sťažovateľa I. K. K. ako nedôvodnú zamietnuť s tým,

že v prípade úspechu v spore zriekam sa práva na náhradu trov konania.“

Predseda okresného súdu v podaní z 8. júla 2010 uviedol, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 20. mája 2010 uviedla, že netrvá na

verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je

neplatnosť platobného výmeru „na nájomné a služby spojené s užívaním bytu“. Po právnej

stránke ide o bežnú súčinnosť sporovej agendy a ku skutkovému hodnoteniu okresný súd

ani nepristúpil, teda skutkové a právne posúdenie veci nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku

konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že aj

sťažovateľ prispel k predĺženiu súdneho konania svojimi nekvalifikovanými podaniami, na

ktorých opravu ho musel okresný súd niekoľkokrát vyzývať, ďalej tým, že nezaplatil súdny

poplatok, robil neustále obštrukcie; na túto skutočnosť poukázal aj okresný súd.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen

z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového

priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 25. marca 2003 bola podaná na okresnom súde žaloba

o neplatnosť platobného výmeru „na nájomné...“. Dňa 7. mája 2004 okresný súd rozhodol

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Dňa 9. júna 2004 toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Dňa 22. septembra 2004 okresný súd odmietol

odvolanie žalobcu (sťažovateľa) proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Dňa

9. februára 2005 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

potvrdil uznesenie okresného súdu o odmietnutí odvolania sťažovateľa. Dňa

10. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa

31. marca 2008 okresný súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov. Dňa 29. mája 2008 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil

uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008. Dňa 14. júla 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 29. mája 2008. Dňa 19. decembra 2008 bol

spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu nutnosti odstrániť

nedostatky dovolania. Dňa 20. apríla 2009 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov zamietol. Dňa 20. júla 2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu

z 20. apríla 2009. Dňa 10. augusta 2009 uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 18. augusta 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 20. júla

2009. Dňa 5. novembra 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu nutnosti odstrániť

nedostatky dovolania. Dňa 2. februára 2010 okresný súd žiadosť sťažovateľa o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov uznesením zamietol. Dňa 19. marca 2010 krajský súd potvrdil

uznesenie okresného súdu z 2. februára 2010, ktorým bol návrh sťažovateľa na ustanovenie

zástupcu z radov advokátov zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. mája

2010. Dňa 20. mája 2010 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 19. marca 2010.

Z uvedeného rozboru vyplýva, že okresný súd od nápadu veci (25. marca 2003) do

vrátenia spisu ústavným súdom (8. septembra 2010) vo veci nenariadil žiadne pojednávanie,

nevykonal ani jeden dôkazný prostriedok, k hodnoteniu veci vôbec nepristúpil, skúmal iba

procesné úkony, vec nie je pripravená na rozhodnutie. Táto skutočnosť sama osebe

nasvedčuje tomu, že toto obdobie nemôže byť považované za zodpovedajúce požiadavke

konania bez zbytočných prieťahov.

Počas tohto obdobia okrem toho okresný súd konal i neefektívne a nesústredene, a to

tým, že najvyššiemu súdu predkladal spis bez dostatočnej prípravy, v dôsledku čoho mu bol

spis trikrát vrátený bez rozhodnutia ako predčasne predložený.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 7 rokoch. Počas

tejto doby okresný súd rozhodoval iba o návrhu sťažovateľa na odpustenie súdnych

poplatkov a o návrhu sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd

sa počas celej doby konania nedostal k rozhodovaniu o merite veci. U sťažovateľa

oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc

z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia

ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný

súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ktoré je okresný súd

povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným

zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa. Pri stanovení výšky

primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to, že k predĺženiu doby

konania okresného súdu prispel aj samotný sťažovateľ (pozri bod 2 s. 7 nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom spoločnosťou E. P.

Advokátska kancelária, s. r. o. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 20. mája 2010

uplatnila trovy konania v sume 454,96 € za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia, úprava sťažnosti, vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie

trov konania). Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume

721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania v sume 254,88 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej

služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti).

Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu

po 7,21 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť Kancelárii ústavného súdu uhradiť

trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa a okresnému súdu uhradiť trovy

Kancelárii ústavného súdu. Ústavný súd nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu

za tretí úkon – vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie trov konania,

pretože nešlo o úkon vo veci. Tento úkon právnej zástupkyne sťažovateľa posúdil ústavný

súd ako neefektívny.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010