Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 124/2010
PDF · 190.97 KB
No categories available
III. ÚS 124/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného JUDr. E. P., pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 a takto
rozhodol:
1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. I. K. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia I. K. K. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur
a osemdesiatosem centov) na účet spoločnosti JUDr. E. P. Advokátska kancelária, s. r. o.,
P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej
pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 124/2010-26 z 1. júna 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. K. (ďalej len
„sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003.
Sťažovateľ uviedol, že 25. marca 2003 podal okresnému súdu žalobu „o neplatnosť
platobného výmeru OSBD v B.“, ktorý však vo veci dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľ ďalej
uviedol, že „Analýza predmetného súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz,
ukazuje, že v tomto období nebola činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia
nečinnosti súdu, čím došlo k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu, a teda k
porušeniu označených práv sťažovateľa.“.
Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 3 000 €
odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej
neistoty.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho
záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 61/2003 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bardejov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 61/2003 konal v ďalšom období bez prieťahov.
3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc EUR),
ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky vo výške 454,96 € ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na
účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o. vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú. ...
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom z 8. júla 2010 sp. zn. Spr. 622/10, v ktorom uvádza:
„Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C 61/2003 bolo začaté dňa
25. 3. 2003 na základe žaloby podanej sťažovateľom, ktorou žiada určiť, že platobný výmer
žalovaného Okresné stavebné bytové družstvo B. na nájomné a služby spojené s užívaním
bytu zo dňa 12. 11. 2001 s účinnosťou od 1. 10. 2001 je nezákonný a neplatný. Po tom, čo
na námietku zaujatosti vznesenú zákonnou sudkyňou, Krajský súd v Prešove svojim
uznesením zo dňa 26. novembra 2003 č. k. 4NcC 71/03-6 vyslovil, že sudkyňa, ktorej vec
bola v súlade s rozvrhom práce súdu a ustanovením § 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z.
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, bol sťažovateľ dňa 2. februára 2004 vyzvaný
zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 1.000,- Sk. Na výzvu súdu o zaplatení súdneho
poplatku zo žaloby sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 4. 3. 2004, z obsahu ktorého súd
ustálil, že sťažovateľ týmto podaním žiada oslobodiť od súdnych poplatkov. Po doplnení
žiadosti na výzvu súdu, súd uznesením zo dňa 7. 5. 2004 č. k. 4C 61/2003-20 nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sa dňom 9. 6. 2004 stalo právoplatným.
Ako vyplýva z obsahu označeného spisu, sťažovateľ doposiaľ nezaplatil súdny
poplatok zo žaloby a to napriek opakovaným rozhodnutiam okresného i odvolacieho súdu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ale tiež o tom, že mu pre konanie
neustanovuje zástupcu z radov advokátov (§ 30 O. s. p.), čo bráni postupu súdu v konaní
a meritórnemu rozhodnutiu o sťažovateľom uplatnenom nároku. Neustále obštrukcie
zo strany sťažovateľa a odmietnutie poskytnutia súčinnosti súdu z jeho strany nemožno
považovať za primerané a svedčiace o potrebe sťažovateľa v čo najkratšej možnej lehote
domôcť sa súdnej ochrany.
Vzhľadom na uvedené, nemožno akceptovať tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho
základných práv v tomto konaní, lebo základnou a jedinou príčinou nemožnosti súdu
pokračovať v konaní a vec meritórne rozhodnúť je neadekvátny postup samotného
sťažovateľa. Navrhujem preto sťažnosť sťažovateľa I. K. K. ako nedôvodnú zamietnuť s tým,
že v prípade úspechu v spore zriekam sa práva na náhradu trov konania.“
Predseda okresného súdu v podaní z 8. júla 2010 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 20. mája 2010 uviedla, že netrvá na
verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03,
II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným
rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
4 C 61/2003 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto
záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 61/2003 je
neplatnosť platobného výmeru „na nájomné a služby spojené s užívaním bytu“. Po právnej
stránke ide o bežnú súčinnosť sporovej agendy a ku skutkovému hodnoteniu okresný súd
ani nepristúpil, teda skutkové a právne posúdenie veci nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku
konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že aj
sťažovateľ prispel k predĺženiu súdneho konania svojimi nekvalifikovanými podaniami, na
ktorých opravu ho musel okresný súd niekoľkokrát vyzývať, ďalej tým, že nezaplatil súdny
poplatok, robil neustále obštrukcie; na túto skutočnosť poukázal aj okresný súd.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen
z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového
priebehu posudzovaného súdneho konania.
Z rozboru veci vyplýva, že 25. marca 2003 bola podaná na okresnom súde žaloba
o neplatnosť platobného výmeru „na nájomné...“. Dňa 7. mája 2004 okresný súd rozhodol
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Dňa 9. júna 2004 toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Dňa 22. septembra 2004 okresný súd odmietol
odvolanie žalobcu (sťažovateľa) proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Dňa
9. februára 2005 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
2 Co 295/04 potvrdil uznesenie okresného súdu o odmietnutí odvolania sťažovateľa. Dňa
10. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa
31. marca 2008 okresný súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov. Dňa 29. mája 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 1 Co 60/2008 potvrdil
uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008. Dňa 14. júla 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 Co 60/2008 z 29. mája 2008. Dňa 19. decembra 2008 bol
spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu nutnosti odstrániť
nedostatky dovolania. Dňa 20. apríla 2009 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov
advokátov zamietol. Dňa 20. júla 2009 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu
z 20. apríla 2009. Dňa 10. augusta 2009 uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť.
Dňa 18. augusta 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 20. júla
2009. Dňa 5. novembra 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu nutnosti odstrániť
nedostatky dovolania. Dňa 2. februára 2010 okresný súd žiadosť sťažovateľa o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov uznesením zamietol. Dňa 19. marca 2010 krajský súd potvrdil
uznesenie okresného súdu z 2. februára 2010, ktorým bol návrh sťažovateľa na ustanovenie
zástupcu z radov advokátov zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. mája
2010. Dňa 20. mája 2010 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu
z 19. marca 2010.
Z uvedeného rozboru vyplýva, že okresný súd od nápadu veci (25. marca 2003) do
vrátenia spisu ústavným súdom (8. septembra 2010) vo veci nenariadil žiadne pojednávanie,
nevykonal ani jeden dôkazný prostriedok, k hodnoteniu veci vôbec nepristúpil, skúmal iba
procesné úkony, vec nie je pripravená na rozhodnutie. Táto skutočnosť sama osebe
nasvedčuje tomu, že toto obdobie nemôže byť považované za zodpovedajúce požiadavke
konania bez zbytočných prieťahov.
Počas tohto obdobia okrem toho okresný súd konal i neefektívne a nesústredene, a to
tým, že najvyššiemu súdu predkladal spis bez dostatočnej prípravy, v dôsledku čoho mu bol
spis trikrát vrátený bez rozhodnutia ako predčasne predložený.
Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 4 C 61/2003
konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku
konania pred okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 7 rokoch. Počas
tejto doby okresný súd rozhodoval iba o návrhu sťažovateľa na odpustenie súdnych
poplatkov a o návrhu sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd
sa počas celej doby konania nedostal k rozhodovaniu o merite veci. U sťažovateľa
oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc
z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia
ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný
súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ktoré je okresný súd
povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným
zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa. Pri stanovení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to, že k predĺženiu doby
konania okresného súdu prispel aj samotný sťažovateľ (pozri bod 2 s. 7 nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom spoločnosťou E. P.
Advokátska kancelária, s. r. o. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 20. mája 2010
uplatnila trovy konania v sume 454,96 € za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho
zastúpenia, úprava sťažnosti, vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie
trov konania). Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume
721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania v sume 254,88 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej
služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti).
Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu
po 7,21 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť Kancelárii ústavného súdu uhradiť
trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa a okresnému súdu uhradiť trovy
Kancelárii ústavného súdu. Ústavný súd nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu
za tretí úkon – vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie trov konania,
pretože nešlo o úkon vo veci. Tento úkon právnej zástupkyne sťažovateľa posúdil ústavný
súd ako neefektívny.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2010