Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. júla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2011 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. júla 2011.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol

navrhovateľom v súdnom spore o neplatnosť predpisu nájomného proti odporcovi – O. B.

vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Keďže sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok, okresný súd uznesením „z 19. V. 2009 toto

súdne konanie... zastavil“. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie

sťažovateľa uznesením sp. zn. z 13. apríla 2011 rozhodnutie okresného súdu

ako vecne správne potvrdil. O dovolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením sp.

zn. z 27. júla 2011, ktorým dovolacie konanie zastavil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„1. V odôvodnení svojho uznesenia kasačný súd tvrdí, že prvostupňový súd toto

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastaviť musel, čo nie je vôbec pravda, lebo ma

mohol kľudne oslobodiť, a to nielen pre insolventnosť, ale aj z dôvodu hodného osobitného

zreteľa, či dokonca iných (judikáty)! Išlo pred súdmi o taký nedostatok podmienok konania,

ktoré boli ľahko odstrániteľné, len nebola objektivita a ani ochota zo strany súdov. Skôr

zámer!

2. To, čo som uviedol predom platí aj alebo predovšetkým o konaní pred Najvyšším

súdom SR v dovolaní o mojom formálnom právnom zastúpení pred ním, kde podľa mňa tejto

súd pochybil a po žiadnej stránke ma nechápal a zrejme ani netušil, že to, čo urobil pri

vyhlásení tohto uznesenia z 27. 7. 11, je v príkrom rozpore s jeho predchádzajúcou súdnou

praxou a nielen jeho, ale aj s judikátmi Ústavného súdu SR. Stačilo sa mu pozrieť do

uznesenia jeho kolegov sp. zn. z 28. IX. 10 u kauzy vedenej na prvostupňovom

súde pod č. k. alebo do judikátu z 27. IV. 10, kde ústavný súd

rozhodol za tých istých podmienok inak a v môj prospech!...

Konečné uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré je vlastne o ničom a pritom ma na

mojich zákonných a ústavných právach poškodzuje, som obdržal iba dňa 5. IX. 2011...“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa SR a ods. 1/,

čl. 6 Dohovoru postupom Najvyššieho súdu SR v súdnom konaní o dovolaní sťažovateľa pod

sp. zn. v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Bardejove č. k.

a vyjadrenom v jeho konečnom uznesení z 27. VII. 2011, porušené boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 33 tis. EUR...

3. Ukladá Najvyššiemu súdu SR uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania...“

Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie mu „ex offo“ právneho zástupcu na konanie

pred ústavným súdom.

II.

5. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

7. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. júla 2011.

8. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie označených práv predmetným uznesením

najvyššieho (dovolacieho) súdu, v sťažnosti vychádzal v zásade z dôvodov, ktoré uviedol aj

v podanom dovolaní. Najvyšší súd dovolacie konanie zastavil, keďže sťažovateľ nesplnil

podmienku povinného právneho zastúpenia v dovolacom konaní.

9. V tejto súvislosti ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za

potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na

uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.

najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis ,

). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru (), preto

právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ), alebo všeobecné súdy

neposkytnú ochranu označenému základnému právu sťažovateľa v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.

10. Právo na súdnu ochranu (ako aj právo na spravodlivé súdne konanie) sa

v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné

podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci

samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane

dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky vo všeobecnosti upravujú

ustanovenia a nasl. (ďalej aj „OSP“). V rámci

všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

z ustanovenia výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide

o prípady uvedené v písm. a ) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné aj

proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v . V posudzovanom

prípade dovolací súd „zistil, že podmienky konania nie sú splnené“. V rámci skúmania

podmienok konania ( ) najvyšší súd zistil existenciu nedostatku odstrániteľnej

podmienky konania, ktorú však sťažovateľ napriek poučeniu neodstránil, a preto najvyšší

súd dovolacie konanie podľa zastavil.

11. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. júla 2011, ktorým dovolacie konanie zastavil. Nezistil pritom žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu nemajúci oporu v zákone.

V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol:

„Okresný súd Bardejov uznesením z 19. mája 2009 č. k. -14 konanie

zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ

nezaplatil súdny poplatok splatný podaním návrhu ani v dodatočne stanovenej lehote a po

poučení o následkoch jeho nezaplatenia, preto v zmysle

o súdnych poplatkoch musel konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa § 146

ods. písm. c/

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa uznesením z 13. apríla 2011 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ).

Poukázal na to, že o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bardejov z 13. októbra 2009 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove z 10. novembra 2009 tak, že mu oslobodenie od

súdnych poplatkov priznané nebolo. Dovolacie konanie o dovolaní navrhovateľa bolo

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. septembra 2010 zastavené.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ na základe

, lebo mu je bránené vo výkone spravodlivosti. Žiadal, aby bol považovaný za

prípad hodný osobitného zreteľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že

podmienky konania nie sú splnené.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci ( ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to

vhodné opatrenia, pritom spravidla pokračuje v konaní , ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí podmienky konania odstrániť, konanie zastaví

( ).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta prvá ).

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné

odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho

plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví.

Okresný súd Bardejov uznesením z 13. júna 2011 č. k. -50 vyzval

navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania a doručil súdu plnomocenstvo

udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Súčasne ho poučil o následkoch

nedoplnenia dovolania a v zmysle Navrhovateľ na uznesenie doručené mu

21. júna 2011 reagoval podaním z 23. 6. 2011, v ktorom ho označil za zmätočné

a nezákonné a žiadal prideliť mu pisárku a advokáta ex offo. O tejto žiadosti súd prvého

stupňa nerozhodoval z dôvodu, že už svojím uznesením z 21. decembra 2009 (čl. 29)

v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 9. februára 2010 (čl. 33) bola žiadosť

navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov zamietnutá a dovolanie

navrhovateľa proti tomuto uzneseniu bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16. septembra 2010 ( čl. 42) odmietnuté.

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd dovolací ( ), prihliadnuť ( ) na ustanovenie

ods. 2 , v zmysle ktorého ak sa nepodarí podmienky (nedostatku, pozn.) konania

odstrániť, konanie zastaví, ak o tom, bol účastník poučený. Aplikujúc uvedené zákonné

ustanovenie preto dovolací súd konanie o dovolaní navrhovateľa zastavil bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.“

12. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že v dovolacom konaní

nedošlo k odňatiu možnosti preskúmavania napadnutého výroku odvolacieho súdu, pretože

najvyšší súd postupoval v súlade s procesnoprávnymi predpismi a zastavil konanie

o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodu neodstránenia nedostatku

podmienky konania. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny

poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol

znamenať odopretie prístupu k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom

prostriedku. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2011 obsahuje

podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov a nejde o arbitrárne

rozhodnutie nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami .

13. Z uvedených skutočností vyplýva, že medzi namietaným uznesením najvyššieho

súdu a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

14. K argumentácii sťažovateľa uvedenej v bode 3 (2.) ústavný súd poznamenáva, že

mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov (a ani

zjednocovanie právnych názorov senátov najvyššieho súdu) a suplovať právomoc, ktorá

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov je zverená práve najvyššiemu súdu. Bez ohľadu na

uvedené ústavný súd dodáva, že vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľ

namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa (resp. práva podľa dohovoru) a ústavný súd nálezom

z 25. augusta 2010 rozhodol o porušení tohto práva postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . V tomto konaní ústavný súd uznesením z 27. apríla 2010

ustanovil sťažovateľovi z radov advokátov právneho zástupcu na konanie pred ústavným

súdom. Rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. (a najmä jeho uznesenie

o ustanovení právneho zástupcu) sa vzťahovali v zásade len na posudzovanú právnu vec

(sp. zn. ), resp. na konanie o individuálnej sťažnosti sťažovateľa

(). Na teraz ústavným súdom posudzované konanie sp. zn. ,

resp. sp. zn. a sp. zn. , v ktorom sťažovateľ namietal

porušenie základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru, boli závery ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pre

vo veci sp. zn. konajúce všeobecné súdy právne irelevantné (nezáväzné

a neaplikovateľné).

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011