Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 49/2010
PDF · 211.2 KB
No categories available
I. ÚS 49/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny
Mochnáčovej v konaní o sťažnosti E. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 34/02,
takto
rozhodol:
1. Základné právo E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 34/02 p o r u š e n é
b o l o .
2. E. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť E. P. trovy právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej
právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 49/2010-12 z 10. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 34/02.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v takto opísanom
skutkovom stave:
„Konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sp. zn. 15 C 34/02 vedené na
Okresnom súde... sa začalo na návrh sťažovateľky zo dňa 14. 09. 2001. Konanie sa viedlo
najprv pod sp. zn. 15 Nc 8/01 a v súčasnosti sa vedie pod sp. zn. 15 C 34/02 na Okresnom
súde...
Dňa 03. 07. 2008 rozhodol Ústavný súd... nálezom sp. zn. I. ÚS 125/07-24 tak, že
základné právo E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
v konaní vedenom Okresným súdom... pod sp. zn. 15 Nc 8/01 a 15 C 34/02 porušené bolo,
prikázal Okresnému súdu... konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke
primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania...
Odo dňa vydania nálezu Ústavného súdu... nastali tieto skutočnosti:
Dňa 05. 11. 2008 Okresný súd... doručil právnej zástupkyni sťažovateľky výzvu na
predloženie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odporcu v prvom rade
F. S. Sťažovateľka podotýka, že okresný súd urobil tento úkon vo veci 4 mesiace od vydania
citovaného nálezu ústavného súdu.
Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním zo dňa 05. 11. 2008 obratom predložila
Okresnému súdu... rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. Nc 301/02 zo dňa 03. 09.
2003.
Dňa 15. 01. 2009 Okresný súd... rozhodol uznesením sp. zn. 15 C 34/02-92
o ustanovení Okresného úradu K. I. za opatrovníka odporcu v prvom rade F. S.
Dňa 14. 04. 2009 Okresný súd... uznesením sp. zn. 15 C 34/02-94 zmenil uznesenie...
sp. zn. 15 C 34/02-92 zo dňa 15. 01. 2009 tak, že ustanovil Obvodný úrad K. za
opatrovníka odporcu v prvom rade F. S. Okresný súd teda uskutočnil ďalší úkon vo veci
ďalšie tri mesiace od vydania posledného uznesenia.
Dňa 12. 08. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené predvolanie na
pojednávanie na deň 17. 11. 2009, pričom tento deň bol dňom štátneho sviatku, o čom
právna zástupkyňa sťažovateľky upovedomila asistentku vo veci pridelenej sudkyne.
Sťažovateľka si dovoľuje upozorniť na tú skutočnosť, že toto pojednávanie vo veci sa malo
uskutočniť po viac ako roku od vydania citovaného nálezu ústavného súdu.
Dňa 21. 09. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené upovedomenie
Okresného súdu... o zrušení pojednávania zo dňa 17. 11. 2009 z dôvodu odvolania
ustanoveného opatrovníka pre odporcu v prvom rade. O novom termíne pojednávania
nebola sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa doposiaľ upovedomená.
Konanie nie je právoplatne skončené...
Uznesenie Okresného súdu... sp. zn. 15 C 34/02-92 zo dňa 15. 01. 2009 o ustanovení
Okresného úradu K. I za opatrovníka odporcu v prvom rade F. S. bolo absolútne právne
nesprávne. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch
a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okresné úrady zrušili...
Možno konštatovať, že napriek tomu, že od vydania nálezu Ústavného súdu...
uplynula doba 1 roka a viac ako 6 mesiacov, nedošlo v predmetnom konaní k žiadnemu
postupu.“
3. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy... a... právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené
v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu... vo veci sp. zn.
15 C 34/02 porušené.
Ústavný súd... prikazuje, aby Okresný súd... konal vo veci vedenej na Okresnom súde
... pod sp. zn. 15 C 34/02 bez prieťahov.
Ústavný súd... zakazuje Okresnému súdu... pokračovať v porušovaní namietaných
práv sťažovateľky.
Ústavný súd... priznáva sťažovateľke E. P. finančné zadosťučinenie vo výške 3.000
eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila
takto:
„Domnieva sa, že uplynutá doba od vydania nálezu Ústavného súdu je neprimeraná
vzhľadom na opísanú terajšiu nečinnosť a zjavnú neefektivitu úkonov okresného súdu.
Domnieva sa, že uplynutá doba nie je ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná aj
so zreteľom na to, že Okresný súd... nekoná v konaní bez prieťahov ako mu to bolo
právoplatným nálezom Ústavného súdu... uložené.
Sťažovateľka pociťuje ujmu z takého postupu Okresného súdu... kedy, ani po
právoplatnosti nálezu Ústavného súdu... Okresný súd... nekoná takým spôsobom, ktorý by
smeroval ku skončeniu jeho právnej neistoty.
Je pravdou, že sťažovateľke bolo priznané nálezom ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 125/07-24 primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk, ale so zreteľom na
prihliadnutie na celkovú dĺžku konania a na nielen neefektívne úkony súdu, možno
nepochybne dôjsť k záveru, že sťažovateľka sa oprávnene domáha priznania primeraného
finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľka je navyše hlboko dotknutá tým, že napriek právoplatnému nálezu
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 125/07-24 okresný súd nekoná bez zbytočných prieťahov tak,
ako mu to bolo prikázané. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje sťažovateľka za
primerané, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za okresný súd
jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3186/2010 z 10. mája 2010, v ktorom po uvedení
chronológie úkonov uviedla:
„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno v danej veci považovať za
subjektívny prieťah, nakoľko zákonná sudkyňa sa predmetnej veci dostatočne nevenovala.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala
som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo.“
6. Ústavný súd zaslal listom č. k. I. ÚS 49/2010-27 z 26. mája 2010 vyjadrenie
okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky, aby k nemu zaujala stanovisko. Právna
zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
II.
8. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 34/2002 a s prihliadnutím aj na
skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. I. ÚS 125/97, keďže ide o to
isté konanie okresného súdu, ústavný súd zistil toto:
Žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 21. septembra 2001. Od vynesenia nálezu
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 125/97 z 3. júla 2008 okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:
- 30. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila uznesenie
Okresného súdu Košice I č. k. 22 Ps/405-41 o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
odporcu v 1. rade,
- 11. novembra 2008 bolo stranou sťažovateľky okresnému súdu doručené
požadované uznesenie Okresného súdu Košice I,
- 15. januára 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 15 C 34/02-92, ktorým ustanovil
Okresný úrad K. I za opatrovníka v konaní odporcovi v 1. rade,
- okresný súd dostal 3. februára 2009 oznámenie mestskej časti K.-S., že uznesenie
č. k. 15 C 34/02-92 odstúpila z dôvodu vecnej príslušnosti Obvodnému úradu, K. (ďalej len
„obvodný úrad“),
- 14. apríla 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 15 C 34/02-94, ktorým zmenil
uznesenie č. k. 15 C 34/02-92 z 15. januára 2009 tak, že ustanovil obvodný úrad za
opatrovníka v konaní odporcovi v 1. rade,
- okresný súd 6. augusta 2008 nariadil termín súdneho pojednávania na 17. november
2009,
- obvodný úrad doručil okresnému súdu 28. augusta 2009 vyjadrenie vo veci
ustanovenia za opatrovníka a ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd nariadil termín
pojednávania na 17. november 2009, ktorý je štátnym sviatkom Slovenskej republiky,
- okresný súd 14. septembra 2009 vyzval obvodný úrad, aby svoje podanie doručené
okresnému súdu 28. augusta 2009 v lehote 10 dní upravil a špecifikoval v súlade s § 42
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
- 14. septembra 2009 okresný súd zrušil nariadené pojednávanie na 17. november
2009,
- 5. októbra 2009 obvodný úrad podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
15 C 34/02-94 zo 14. apríla 2009,
- okresný súd 14. decembra 2009 zaslal spis s odvolaním Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní obvodného úradu,
- okresnému súdu bol 8. apríla 2010 vrátený spis spolu s uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8 Co 419/2009 z 26. februára 2010, ktorým bolo odvolanie odmietnuté.
III.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca
spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa
§ 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
12.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzhľadom na
nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať po
skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno dávať do
súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej stránke ide
o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.
12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by
sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu. Pri
skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného
práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila
žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri
posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo
stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti
s celkovou dĺžkou súdneho konania (takmer 9 rokov) a už konštatovanými prieťahmi
ústavným súdom (nález sp. zn. I. ÚS 125/07 z 3. júla 2008) mali za následok zistenie
ďalších prieťahov (od júla 2008), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce
k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Ústavný súd
sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď
v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na
celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch
nekonal sústredene a efektívne, konal v rozpore s § 7 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských
úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorým boli okresné úrady dňom 1. januára 2004 zrušené, keď uznesením č. k.
15 C/34/02-92 z 15. januára 2009 ustanovil účastníkovi konania (odporcovi v 1. rade) za
opatrovníka (Okresný úrad K. I) právne neexistujúci subjekt. Okresný súd spôsobil prieťahy
v konaní aj tým, že nariadil súdne pojednávanie na 17. november 2009, ktorý je podľa § 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch
pracovného pokoja a pamätných dňoch dňom pracovného pokoja. Z kontextu uvedeného
vyplýva, že ak by bol okresný súd dôsledne rešpektoval nález ústavného súdu a aplikoval
existujúcu platnú legislatívnu úpravu, vec by už bola s najväčšou pravdepodobnosťou
právoplatne skončená. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní,
ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na
súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
13. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol aj po rozhodnutí
ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 125/07 z 3. júla 2008 v spore sťažovateľky v podstate nečinný.
Nečinnosť okresného súdu charakterizuje toto konanie ako celok, a preto ústavný súd
nepovažuje za potrebné hodnotiť ďalšie sporadické úkony okresného súdu. Vychádzajúc
z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 34/02 aj po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 125/07
z 3. júla 2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
14. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 15 C 34/02 konal bez zbytočných
prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 125/07 z 3. júla 2008 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06,
IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že predsedníčka
okresného súdu prijala opatrenia, „... pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonnú
sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo“,
a nezakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľky, lebo
považoval ako dostatočnú garanciu prijaté opatrenie predsedníčky okresného súdu v danej
veci. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode
4 výroku tohto rozhodnutia.
15. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €. Pri určení primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 33/02 a berúc do úvahy konkrétne
okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala
2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie
sťažnosti 25. januára 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Za jeden právny úkon, t. j.
120,23 € a režijný paušál 7,21 €, teda spolu 127,44 €. Celková odmena advokátke za
poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x
paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 254,88 €, ktorú je okresný súd povinný
zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s § 149 OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je
okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol
tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. septembra 2010