Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti E., P., zastúpeného advokátkou JUDr. O. M., P., ktorou

namietalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť výrobnému družstvu E. P. trovy

právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. O. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 27. mája 2010 v časti prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť výrobného družstva E. P. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej

namietal postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 3629/94, v rámci ktorého

prebiehalo na okresnom súde konanie o nútený výkon súdneho rozhodnutia, ústavný súd

podľa v nadväznosti na odmietol pre

oneskorenosť.

2. Zo sťažnosti z a predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ si súdnou cestou

uplatnil nárok na zaplatenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi P. J. (ďalej len „dlžník“).

Okresný súd jeho návrhu na začatie konania zo 14. januára 1994 vyhovel a 28. júna 1994

vydal v napadnutom konaní platobný rozkaz, ktorý bol 2. augusta 1994 doručený aj

sťažovateľovi a mal byť doručený aj dlžníkovi. Po doručení platobného rozkazu sa

sťažovateľ opäť obrátil na okresný súd s návrhom na výkon rozhodnutia súdu predajom

hnuteľných vecí dlžníka, ktorý bol súdu doručený 14. októbra 1994. Okresný súd v ďalšom

konaní vedenom pod sp. zn. E 3629/94 začal s vykonávaním úkonov smerujúcich

k uspokojeniu sťažovateľovej pohľadávky pri navrhnutom spôsobe výkonu rozhodnutia

pokusom o súpis hnuteľných vecí dlžníka. Prvý pokus súdu, ku ktorému došlo 9. novembra

1995, bol neúspešný. Ďalší pokus súdu vykonaný 18. júna 1996 bol úspešný v tom, že sa

súdnemu vykonávateľovi podarilo osobne skontaktovať s dlžníkom, ktorý vzniesol

námietky proti realizovanému výkonu rozhodnutia súdu z dôvodu nedoručenia exekučného

titulu – platobného rozkazu súdu z 28. júna 1994. Vzhľadom na dlžníkom vznesené

námietky výkonu rozhodnutia súdu bol spisový materiál postúpený Krajskému súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorý sa vo svojom rozhodnutí z 19. mája 1998

stotožnil s dlžníkom nastolenými námietkami a predmetnú právnu vec vrátil okresnému

súdu na rozhodnutie o návrhu dlžníka na zastavenie výkonu rozhodnutia súdu. Okresný súd

po ním vykonanom šetrení v smere naznačenom krajským súdom vo veci výkonu

rozhodnutia sťažovateľa proti dlžníkovi o zaplatenie sťažovateľovej pohľadávky svojím

rozhodnutím z 1. marca 2002 konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

21. marca 2002. Dňa 30. apríla 2010 pristúpil okresný súd v napadnutom konaní

k znaleckému skúmaniu pribratím znalca z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma,

ktorého úlohou je verifikovať podpis dlžníka pri doručení platobného rozkazu z 28. júna

1994.

3. Sťažovateľ v podstatnom uviedol, že „... Listom zo dňa 17. 2. 2006 družstvo...

žiadalo súd o preverenie tejto veci a neodkladné pokračovanie v konaní. Súd však naďalej

vo veci – ani doposiaľ nekonal.“.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol ústavnému súdu, aby nálezom rozhodol:

„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Prešove v obchodnej

veci navrhovateľa – E. P. ... konanej na Okresnom súde v Prešove pod č. k. ...

došlo k porušeniu základného ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov –

zaručeného SR,

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 3 000,00 Eur, ktorú sumu je mu povinný vyplatiť Okresný súd v Prešove do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu a náhradu trov tohto konania.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho podpredsedníčka listom zo 7. mája 2010 a právna zástupkyňa

sťažovateľa zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom zo 14. júna

2010.

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo vzťahu k postupu súdu v napadnutom

konaní a podanej sťažnosti v podstatnom uviedla:

„Po pripojení spisového materiálu som zistila, že vec bola založená do

archívu, napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Prešov sp. zn. -13

z 19. 5. 1998, nachádzajúceho sa v spise E 3629/94, bolo uložené Okresnému súdu Prešov

vykonať dokazovanie na zistenie, či odporca prevzal do vlastných rúk platobný rozkaz č. k.

-4 z 28. 6. 1994.

Sťažovateľ využil svoje právo na podanie sťažnosti na prieťahy v konaní na

Okresnom súde Prešov. Sťažnosť bola vedená pod sp. zn. Spr. 2253/2001, pričom bola

posúdená ako dôvodná.“

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku zo 14. júna 2010, ktorým reagovala

na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, uviedla:

„... vyjadrením bolo totiž potvrdené využitie práva na podanie sťažnosti pre prieťahy

v predmetnom konaní na tomto súde, ktorá bola posúdená ako dôvodná. Z tohto vyjadrenia

je tiež zrejmé, že v konaní je pokračované až v súčasnosti – po podaní ústavnej sťažnosti. “.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

II.

7. Zo sťažnosti a z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil:

- dňa 18. januára 1994 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania,

- dňa 28. júna 1994 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz na sumu rovnajúcu

sa výške pohľadávky navrhovateľa (sťažovateľa),

- dňa 2. augusta 1994 prevzal okresným súdom vydaný platobný rozkaz navrhovateľ

(sťažovateľ) aj odporca (dlžník), do súdneho spisu bolo založená doručenka,

- dňa 17. februára 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa

(sťažovateľa), v ktorom poukazuje aj na prieťahy v predmetnom konaní,

- dňa 30. apríla 2010 okresný súd pribral do konania znalca z odboru písmoznalectva,

odvetvia ručného písma.

7.1 K prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní treba spomenúť aj

postup okresného súdu v konaní o nútený výkon rozhodnutia súdu, ktorý bol nariadený

uznesením okresného súdu z 18. novembra 1994 v konaní vedenom pod sp. zn. E 3629/94,

v rámci ktorého krajský súd na odvolanie dlžníka rozhodol 21. augusta 1998 uznesením

sp. zn. o vrátení veci prvostupňovému súdu na rozhodnutie o návrhu dlžníka na

zastavenie výkonu rozhodnutia podľa

v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“) a zároveň vyjadril

svoj názor a odporúčanie okresnému súdu na ďalší postup v napadnutom konaní: „V danom

prípade bude úlohou prvostupňového súdu zistiť, či povinný prevzal platobný rozkaz zo dňa

28. 6. 1994 č. k. do vlastných rúk... a potom rozhodnúť o návrhu podľa § 268

ods. 1 písm. a) .“. Po vrátení veci okresný súd rozhodol uznesením č. k. E 3629/94-19

z 1. marca 2002 o zastavení výkonu rozhodnutia nariadeného uznesením z 18. novembra

1994 tohto súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 3629/94 v celom rozsahu, a to z dôvodu,

že „súd... zistil, že platobný rozkaz zo dňa 28. 6. 1994 č. k. nebol povinnému

doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Z tohto dôvodu súd

výkon rozhodnutia zastavil.“.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je súdny spor spočívajúci v rozhodovaní o uplatnenej

pohľadávke a jej výške, o ktorej okresný súd rozhodol v napadnutom konaní tak, že 28. júna

1994 vydal platobný rozkaz, ktorý následne doručoval dlžníkovi a sťažovateľovi. Po

doručení platobného rozkazu bol spisový materiál odstúpený k nútenému výkonu súdneho

rozhodnutia, ku ktorému pristúpil okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. E 3629/94

a ktoré bolo v konečnom dôsledku ukončené uznesením vydaným 1. marca 2002, ktoré sa

stalo právoplatným 21. marca 2002. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu spisu okresného

súdu v napadnutom konaní a jeho postupu ústavný súd nezistil žiadnu právnu okolnosť, na

základe ktorej by sa malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Tak po stránke

právnej, ako aj s prihliadnutím na potrebu vykonávaného dokazovania ide o vec, ktorá patrí

k štandardnej agende všeobecných súdov, čo platí v plnom rozsahu aj o v súčasnom období

prebiehajúcom dokazovaní.

12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel

k zbytočným prieťahom v konaní, práve naopak, s dôverou sa obrátil na súd a uplatnil si

svoj nárok, sám ho upozorňoval na nečinnosť a taktiež sa sťažoval na prieťahy v konaní na

okresnom súde. Táto sťažnosť bola podľa vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu

vyhodnotená ako opodstatnená, avšak sťažnostný spis nebolo možné poskytnúť zo strany

napadnutého súdu v dôsledku jeho skartovania. Opodstatnenosť podanej sťažnosti pripustila

aj samotná podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 7. mája 2010,

v ktorom uviedla: „po pripojení spisového materiálu som zistila, že vec bola

založená do archívu, napriek tomu, že uznesením Krajského súdu... sp. zn. -13

z 19. 5. 1998, nachádzajúceho sa v spise E 3629/94, bolo uložené okresnému súdu...

vykonať dokazovanie na zistenie, či odporca prevzal do vlastných rúk platobný rozkaz č. k.

-4 z 28. 6. 1994.“

12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľa v napadnutom konaní, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu,

že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti

a k nej pripojených príloh, s prihliadnutím na stanoviská účastníkov konania a na obsah

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne

správanie okresného súdu v období od zastavenia núteného výkonu súdneho rozhodnutia,

o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 1. marca 2002 v konaní vedenom pod sp. zn.

E 3629/94, do 30. apríla 2010, keď okresný súd pristúpil v napadnutom konaní

k znaleckému skúmaniu pribratím znalca z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma.

K uvedenej skutočnosti poskytla vyjadrenie aj samotná podpredsedníčka okresného súdu,

keď vo svojom vyjadrení zo 7. mája 2010 okrem iného uviedla: „... vec bola

založená do archívu, napriek tomu, že... bolo uložené Okresnému súdu... vykonať

dokazovanie na zistenie, či odporca prevzal do vlastných rúk platobný rozkaz...“

13. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

nálezu). V okolnostiach danej veci ústavný súd dodáva, že ak sa aj neskôr preukáže, že

dlžník riadne prevzal platobný rozkaz z 28. júna 1994, objektívne ide na ujmu okresného

súdu (ktorý vec posudzoval v rámci pôvodného i exekučného konania), že sťažovateľ sa od

roku 1994 nemôže/nemohol domôcť konečného rozhodnutia v jeho právnej veci (či už

v rámci pôvodného súdneho konania, alebo exekučného súdneho konania).

14. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

16. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania pred súdom, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadu, ako sú najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľa,

pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku v bode 3 tohto nálezu.

17. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou. Vychádzajúc

z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len

„vyhláška“) bolo možné v rámci rozhodovania o trovách konania zohľadniť dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2010, pozostávajúce z prevzatia a prípravy zastupovania

a písomného podania sťažnosti ústavnému súdu. Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokátky (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €,

čo za jeden úkon právnej služby predstavuje odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný

paušál. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokátka je jej platcom) predstavuje celkovú

sumu 303,31 €, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi (výrok 4).

18. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010