Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 408/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B.,

vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 11. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2010 doručená sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. mája 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Malacky sp. zn. zo 17. februára 2003 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 20. mája 2003 podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odsúdený na peňažný trest

vo výmere 7 000 Sk a podľa a na trest zákazu

činnosti vykonávať povolanie v služobnom pomere policajta Policajného zboru Slovenskej

republiky na dobu 1 roka. Podľa názoru sťažovateľa súd okrem iných vykonaných dôkazov

pri rozhodovaní o vine vychádzal z výpisu hovorov mobilnej siete Eurotel, z ktorého

vyvodil nesprávny záver, že 4. mája 2001 o 19.04 h bol mobilný telefón poškodeného V. P.

použitý na spojenie medzi telefónnymi číslami evidovanými na svedka K. a sťažovateľa,

a to takým spôsobom, že SIM karta z telefónu sťažovateľa bola vložená do mobilného

telefónu poškodeného P. Ďalší telefónny hovor z inkriminovaného aparátu poškodeného P.

sa uskutočnil v ten istý deň o 21.36 h. Sťažovateľ uviedol, že z inkriminovaného mobilného

telefónneho prístroja netelefonoval. Po zistení novej skutočnosti, a to „spojenia dňa

4. 5. 2001 o 19.04 hod. a 21.36 hod. z telefónu poškodeného P.“, podal návrh na obnovu

konania.

V konaní o obnove konania vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého

výsledky okresný súd vzal do úvahy a vyhodnotil ich ako novú skutočnosť podľa § 394

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a uznesením z 21. januára 2010 povolil obnovu konania v prospech

sťažovateľa.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. mája 2010 na základe sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu okresného súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a návrh

na povolenie obnovy zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa konaním krajského súdu bolo porušené jeho právo na

spravodlivý proces: „Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že znaleckým

dôkazom(...) bolo preukázané, že svedkyňa Krúpová a svedok Krúpa skutočne mobilný

telefón odovzdali na policajnom oddelení. Treba však uviesť, že odovzdanie mobilného

telefónu poškodeného P. na policajné oddelenie nezakladá protiprávne konanie ods. D.

Krajský súd zrejme prehliadol, že svedkovia nehovoria, že mobilný telefón pošk. P.

odovzdali ods. D., svedkyňa K. uviedla, že telefón odovzdala policajtovi, ktorý bol pri

okienku, pri okienku na policajnom oddelení nebol ods. D. ale policajt Š. Svedok K. vo

svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že jeho manželka odovzdala mobilný

telefón odsúdenému D. ako sa v dôvodoch rozhodnutia krajského súdu uvádza. Práve

naopak uviedol, že jeho manželka svedkyňa Krúpová komunikovala s policajtom, ktorý bol

pri okienku a to bol odsúdený Š. (...)“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod číslom uznesením zo

dňa 11. 05. 2010 porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru(...) a bol porušený zákon ust. §-u394 ods. 1

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 05. 2010 sp. zn. sa

zrušuje a vracia odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie a rozhodnutie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. mája 2010, ktoré považuje za

nezákonné, „lebo bolo znalcom preukázané, že ide o novú skutočnosť, ktorá by mohla mať

sama o sebe alebo v spojení s ďalšími dôkazmi skôr neznámymi odôvodniť iné rozhodnutie

o vine sťažovateľa“.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti ústavný súd (ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný

podľa týmto sťažnostným návrhom) zameral v prvom

rade svoju pozornosť na preskúmanie napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 11. mája 2010 a zisťoval, či dané rozhodnutie nie je arbitrárne, t. j. či je

ústavne akceptovateľné, či námietky sťažovateľa sú v príčinnej súvislosti s obsahom

jednotlivých namietaných porušení práv podľa dohovoru a či sú opodstatnené.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd vzhľadom na ďalšie úvahy považoval za potrebné poukázať aj na

odôvodnenie uznesenia okresného súdu o povolení obnovy konania v prospech sťažovateľa

z 21. januára 2010 (ktoré sťažovateľ nenapadol), v ktorom je uvedené, že „odsúdený M. D.

(tak ako vypovedal počas celého dokazovania - prípravného konania a konania pred

súdom) s doličným predmetom - mobilným telefónom do osobného kontaktu neprišiel.

V prípravnom konaní ako i na hlavných pojednávaniach na súde vypovedal, že svoj mobilný

telefón mal v práci vždy voľne položený na stole a nebol preto problém, aby jeho SIM karta

bola niekým vybratá a z jeho telefónu volať. Znalec vo svojom znaleckom posudku(...)

preukázal, že z mobilného telefónu odsúdeného M. D. sa síce telefonovalo, ale nie

z mobilného telefónu V. P., ale na SIM kartu svedka F. K., ktorá bola vložená do mobilného

telefónu V. P. Táto skutočnosť i podľa názoru súdu je významne dôležitá a je takou

okolnosťou, aby bol aplikovaný postup podľa “.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 11. mája 2010 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol

s odôvodnením, že „okresnému súdu pri rozhodovaní o obnove konania unikla podstata

protiprávnosti konania odsúdeného, za ktorú bol právoplatne uznaný vinným. V pôvodnom

konaní bolo odsúdenému svedkami O. K. a R. K. nepochybne preukázané, že menovaný si

nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho služobného zaradenia, keď po prevzatí mobilu

nezaznamenal túto skutočnosť do knihy udalostí a nevykonal potrebné služobné opatrenia

v súvislosti s nálezom mobilného telefónu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 8 ods. 1

zákona č. 171/93 Z. z. o policajnom zbore s ustanovenie §§ 47, 48 ods. 3 písm. a), g) zákona

č. 73/98 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru(...) ako aj článok 22 ods. 5

písm. a) zákona č. 74/97 Z. z. o činnosti obvodných oddelení policajného zboru.

Ako sa neskôr naložilo s mobilným telefónom a kto komu z neho telefonoval už nie je

rozhodnou okolnosťou, ktorá by mohla zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu v otázke

viny.

Znaleckým dôkazom(...) sa v konaní o obnove konania iba preukázalo, že

svedkovia(...) skutočne mobil odovzdali na policajnom oddelený a tento bol daný

k dispozícii aj iným osobám, ktoré s ním manipulovali(...)“.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd podrobne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco

vysvetlil dôvody, pre ktoré zrušil rozhodnutie okresného súdu a zamietol návrh sťažovateľa

na obnovu konania. Jeho závery sú presvedčivé a dostatočné, a ústavný súd preto nevidí

žiaden dôvod, aby do týchto záverov zasiahol.

Napokon ústavný súd konštatuje, že podstatou nespokojnosti sťažovateľa je jeho

presvedčenie o tom, že výsledok súdneho konania vedený všeobecnými súdmi nebol z jeho

pohľadu priaznivý. Sťažovateľovi bol umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecné súdy

na základe ním podaného návrhu vo veci konali a rozhodli, pričom svoje rozhodnutie

odôvodnili. Právom na spravodlivý proces nemožno rozumieť povinnosť súdu vyhovieť

každému podanému návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010