Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 209/2010
PDF · 257.38 KB
No categories available
II. ÚS 209/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. V-2 16 Nc 50/1996
a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 21 C 42/2010 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava III v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.
V-2 16 Nc 50/1996 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 21 C 42/2010 p o r u š i l základné
právo I. P., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 42/2010
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. I. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. I. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 300,57 € (slovom tristo eur
a päťdesiatsedem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 209/2010-17 z 29. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. V-2 16 Nc 50/1996
a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 21 C 42/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„V právnej veci žalobcu P. I. proti žalovanému P. vo S., o náhradu škody, sťažovateľ
ako žalobca doručil žalobu na Okresný súd Bratislava vidiek z 24.9.1996, dňa 26.9.1996.
Okresný súd Bratislava III podaním z 9.6.1997, hore uvedenej spisovej značky,
vyzval žalobcu na odstránenie vád v návrhu. Uznesením zo 16.7.1997 súd konanie zastavil,
podľa jeho názoru z dôvodu, že návrh sťažovateľa obsahoval vady, ktoré sťažovateľ
i napriek výzve súdu neodstránil...
Sťažovateľ sa proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 16.7.1997 odvolal,
pričom Krajský súd v Bratislave Uznesením 25 Co 190/97, napadnuté Uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním spis. zn. V-2-16 Nc 50/96 zo dňa 26. novembra 2003, Okresný súd
v Bratislave, s odstupom skoro sedem rokov od podania žaloby na súd, vyzval žalobcu na
úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 3.265,- Sk, v lehote do 5 dní od doručenia
výzvy, pod následkom zastavenia konania.
Okresný súd Bratislava III Uznesením V-2 16 Nc 50/96 zo 16.1.2004 konanie aj
zastavil s odkazom na ustanovenie § 10 ods. 1/, 2/ zák. č. 71/1972 Zb. ...
Proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 16.1.2004 podal sťažovateľ
odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k.
2 Co 110/04 z 30.6.2004 napadnuté Uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie...
Sťažovateľ konštatuje, že i keď od roku 1996 do roku 2004 Okresný súd
v Bratislave III vo veci konal, avšak jeho postup bol nesprávny, čiastočne aj nezákonný, čím
konajúci súd prispel k prieťahom v konaní svojim neodborným prístupom k veci.
Sťažovateľ konštatuje, že od doby vydania Uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2 Co 110/04 z 30.6.2004, ktorým uznesením odvolací súd zrušil napadnuté Uznesenie
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nemá vedomosti, že od tej doby až
doteraz by bol Okresný súd Bratislava III vo veci konal. Súd je teda nečinný viac ako šesť
rokov.
V priebehu rokov 2008 a 2009 sťažovateľ podal niekoľko sťažnosti na postup súdu
k rukám predsedu Okresného súdu Bratislava III, ktoré podania sa nachádzajú v spise. Ani
na jednu z týchto sťažností mu súd neodpovedal
Nakoľko Okresný súd Bratislava III na sťažnosti sťažovateľa v roku 2008 až 2009
nereagoval, sťažovateľ naposledy podaním z 12.1.2010 podal k rukám predsedu Okresného
súdu Bratislava III doporučeným listom expedovaným 13.1.2010, opakovanú sťažnosť
podľa § 62 a nasledujúcich zákona č. 757/2004 Z. z.. Týmto podaním sťažovateľ žiadal
o vybavenie jeho sťažnosti s dôrazom na zistenie, či v právnej veci neboli spôsobené
prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, pričom o vybavenie
opakovanej sťažnosti žiadal do 30 dní od jej doručenia súdu. Táto lehota márne uplynula
niekedy v polovici februára 2010...
Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III v konaní V-2-16 Nc 50/1996 došlo
k porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upraveného v článku 48 ods. 2/ Ústavy SR a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote, upravené v článku 6 ods. 1/ Dohovoru o úprave ľudských práv
a základných slobôd.“
2.1 Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti aj
bez nariadenia ústneho pojednávania prijal tento nález:
„1. Základné právo I. P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote
podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III, v konaní spisová značka V-2-16 Nc 50/1996 porušené bolo.
2. I. P. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000 Eur /slovom Desať tisíc Eur/, ktoré
je mu Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
3. I. P. priznáva úhradu trov konania. 300,57 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava
III povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. V. Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov á 120,23 Eur, t.j. 240,46 Eur
+ 19% DPH z 240,46 Eur, t.j. 45,69 Eur + 2 x režijný paušál á 7,21 Eur, t..j. 14,42 Eur, t.j.
celkom 300,57 Eur.“
3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou
JUDr. E. F., listom sp. zn. Spr 3331/2010 z 28. júla 2010. Podpredsedníčka okresného súdu
sa vo svojom stanovisku stotožnila s vyjadrením zákonnej sudkyne a konštatovala zbytočné
prieťahy v namietanom konaní v období od októbra 2005 do mája 2010. Zároveň oznámila,
že okresný súd netrvá na ústnom prerokovaní veci.
Súčasťou stanoviska podpredsedníčky okresného súdu bolo i vyjadrenie zákonnej
sudkyne JUDr. B. F., ktorá vo svojom vyjadrení chronologicky popísala úkony vykonané
súdom v danej veci a k veci ďalej uviedla:
„Čo sa týka dôvodov ústavnej sťažnosti navrhovateľa týkajúcich sa prieťahov
v konaní, je možné konštatovať určité prieťahy v roku 1998 a následne od roku 2006 do
5.5.2010, avšak za ostatné obdobie od roku 1996 si prieťahy v konaní charakterizované
navrhovateľom v dôsledku nesprávneho, čiastočne nezákonného a neodborného postupu
súdu spôsobil sám navrhovateľ z dôvodu ním podaného množstva procesných návrhov
a odvolaní, o ktorých bolo potrebné či už prvostupňovým, odvolacím alebo dovolacím
súdom rozhodnúť.“
4. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 11. mája 2010
oznámil, že „sťažovateľ netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a súhlasí
s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania“.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pôvodne pod sp. zn. V-2 16 Nc 50/1996 a v súčasnosti pod sp. zn.
- 27. september 1996 – sťažovateľ podal Okresnému súdu Bratislava – vidiek žalobu
o náhradu škody proti žalovanému P. S. (žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn. 16 Nc 50/96),
- 9. jún 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu
v lehote 3 dní (sťažovateľ prevzal výzvu 11. augusta 1997),
- 16. júl 1997 – okresný súd uznesením sp. zn. 16 Nc 50/96 konanie zastavil, pretože
sťažovateľ v určenej lehote nedostatky návrhu neodstránil,
- 28. júl 1997 – sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie „doplnenie a oprava
návrhu na začatie konania“,
- 28. júl 1997 – sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie „doplnenie spisu“,
v ktorom žiadal, aby jeho vec prerokovával Okresný súd Pezinok,
- 20. august 1997 – sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
o zastavení konania zo 16. júla 1997,
- 11. september 1997 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania,
- 5. december 1997 – spis bol doručený okresnému súdu s uznesením krajského súdu
sp. zn. 25 Co 190/97 z 31. decembra 1997, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu
o zastavení konania a vec vrátil na ďalšie konanie,
- 11. december 1997 – úprava kancelárii doručiť uznesenie krajského súdu
z 31. decembra 1997 sťažovateľovi (zásielka bola poštou vrátená späť),
- 16. september 1999 – sťažovateľ doručil „žiadosť o vylúčenie sudcu“, pretože
vo veci nekoná,
- 15. február 2000 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 3 dní doplnil svoju
„žiadosť o vylúčenie sudcu“,
- 14. marec 2000 – úprava kancelárii urgovať poštu, aby zaslala doručenku
zo zásielky odoslanej sťažovateľovi,
- 17. marec 2000 – úprava kancelárii opätovne doručiť výzvu sťažovateľovi na
adresu do Košíc (sťažovateľ výzvu prevzal 17. apríla 2000),
- 25. apríl 2000 – sťažovateľ odpovedal na výzvu súdu z 15. februára 2000,
- 23. máj 2000 – okresný súd vyzval sťažovateľa pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty o oznámenie konkrétnych skutočností odôvodňujúcich vylúčenie sudcu,
- 1. jún 2000 – sťažovateľ oznámil dôvody na vylúčenie sudcu,
- 13. júl 2000 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o návrhu na
vylúčenie sudcu,
- 3. august 2000 – spis bol vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu č. k.
13 Nc 23/2000-58, ktorým krajský súd rozhodol, že sudkyňa okresného súdu Mgr. B. F. nie
je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci,
- 19. október 2000 – sťažovateľ doručil návrh na vydanie predbežného opatrenia,
- 7. november 2000 – okresný súd uznesením sp. zn. V-2 16Nc 50/96 zamietol návrh
na vydanie predbežného opatrenia,
- 22. november 2000 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
zo 7. novembra 2000,
- 16. január 2001 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
(sp. zn. 14 Co 20/01),
- 6. marec 2001 – spis bol doručený okresnému súdu s uznesením sp. zn. 14 Co 20/01
z 28. februára 2001, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu
zo 7. novembra 2000,
- 21. máj 2001 – sťažovateľ doručil dovolanie proti uzneseniu krajského súdu
z 28. februára 2001,
- 2. júl 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov dovolania,
- 18. júl 2001 – sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu,
- 13. august 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na dokladovanie svojho príjmu
a majetkových pomerov,
- 12. september 2001 – sťažovateľ doručil „žiadosť o odpustenie súdneho poplatku“,
- 29. október 2001 – okresný súd urgoval sťažovateľa na dokladovanie majetkových
pomerov,
- 22. február 2002 – podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť
sťažovateľa prieťahy v konaní nekonštatoval,
- 22. február 2002 – okresný súd uznesením č. k. V-2 16 Nc 50/96-95 nevyhovel
návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu a nepriznal mu oslobodenie od
súdnych poplatkov,
- 20. marec 2002 – sťažovateľ doručil „žiadosť o vylúčenie sudcu z pojednávania“,
- 20. marec 2002 – sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu z 22. februára
2002 odvolanie,
- 10. apríl 2002 – sudkyňa v prípise krajskému súdu oznámila, že sa necíti byť
vo veci zaujatá,
- 3. december 2002 – sudkyňa krajského súdu JUDr. A. M. požiadala predsedníčku
krajského súdu o vylúčenie z prerokovávania veci,
- 18. december 2002 – opatrením predsedníčky krajského súdu z dôvodu zaujatosti
JUDr. A. M. bola ako ďalšia členka senátu určená JUDr. V. K.,
- 19. marec 2003 – okresnému súdu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu č. k.
13 Co 187/02-112 z 31. januára 2003, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu
z 22. februára 2002,
- 16. máj 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
dovolania (doručiť splnomocnenie pre advokáta a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení),
- 20. jún 2003 – spis bol doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní,
- 1. október 2003 – spis bol doručený okresnému súdu spolu s uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 2 Cdo 69/03 z 12. septembra 2003, ktorým konanie o dovolaní zastavil
z dôvodu nesplnenia podmienky právneho zastúpenia,
- 26. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh 3 265 Sk,
- 16. január 2004 – okresný súd uznesením č. k. V-2 16 Nc 50/96-120 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,
- 10. marec 2004 – sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu zo 16. januára 2004
podal odvolanie,
- 21. apríl 2004 – spis bol doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa,
- 10. august 2004 – okresný súd vyzval Katastrálny úrad v B., Správu katastra P. na
predloženie požadovaných dokladov,
- 16. august 2004 – Správa katastra P. doručila požadované doklady,
- 23. september 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu
č. k. 2 Co 110/04-128 z 30. júna 2004, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu
zo 16. januára 2004 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 21. október 2005 – sťažovateľ doručil podanie „oprava a doplnenie návrhu“,
- 11. apríl 2008 – okresný súd požiadal Obvodný pozemkový úrad v S. o zaslanie
požadovaných dokladov,
- 2. máj 2008 – Obvodný pozemkový úrad v S. doručil požadované doklady,
- 7. apríl 2010 – úprava kancelárii, aby bol spis prevedený do registra „C“,
- 5. máj 2010 – okresný súd uznesením rozhodol o pripustení zmeny návrhu
sťažovateľa.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. V-2 16 Nc 50/1996 a v súčasnosti pod sp. zn.
21 C 42/2010 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa
prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani
skutkovej stránke zložité – jeho predmetom je nárok na náhradu škody, teda ide o vec
patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Doterajšia dĺžka
namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa čiastočne
prispelo k doterajšej dĺžke konania.
Ústavný súd predovšetkým pripomína, že predpokladom plynulého postupu
všeobecného súdu v konaní je predovšetkým podanie perfektného návrhu. Treba poukázať
predovšetkým na to, a vyplýva to i z chronológie úkonov vykonaných v namietanom
konaní, že k predĺženiu konania prispel samotný sťažovateľ podaním nekvalifikovaného
návrhu, nedostatky ktorého odstránil až potom, ako okresný súd konanie z tohto dôvodu
zastavil. Okresný súd tiež opakovane vyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov aj
ďalších podaní sťažovateľa (vznesenej námietky zaujatosti proti sudcovi, podaného
dovolania). V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez
zbytočných prieťahov v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú
relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané
obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).
Ústavný súd v súvislosti so správaním sťažovateľa poukazuje aj na okolnosť
(na ktorú poukázala vo svojom vyjadrení k sťažnosti aj zákonná sudkyňa), že priebeh
konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesných
dispozičných oprávnení sťažovateľa, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť
reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh na vylúčenie sudcu
(16. september 1999) návrh na nariadenie predbežného opatrenia (19. október 2000),
ktorému nevyhovel okresný súd ani krajský súd v rámci odvolacieho konania, pričom
konanie o dovolaní sťažovateľa bolo najvyšším súdom zastavené opätovný návrh na
vylúčenie sudcu (20. marca 2002) „oprava a doplnenie návrhu“ (21. októbra 2005).
Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže
síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,
ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá
je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod
na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa
konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).
Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo
ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť. Napriek uvedeným skutočnostiam
v danom prípade podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného
súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie
sťažovateľa nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo
k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).
3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu,
ústavný súd vychádzal z obsahu predloženého spisu okresného súdu. Poukazujúc na
uvedený chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že okresný súd
bol v posudzovanom konaní opakovane nečinný v obdobiach:
- od 27. septembra 1996 (žaloba doručená okresnému súdu) do 9. júna 1997 (výzva
na odstránenie nedostatkov návrhu), teda 8 mesiacov,
- od 11. decembra 1997 (úprava kancelárii doručiť uznesenie krajského súdu
sťažovateľovi) do 15. februára 2000 (výzva sťažovateľovi na doplnenie návrhu na vylúčenie
sudcu), teda 26 mesiacov,
- od 24. septembra 2004 (krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu s uznesením
z 30. júna 2004) do 11. apríla 2008 (žiadosť adresovaná Obvodnému pozemkovému úradu
v S.), teda takmer 43 mesiacov,
- od 11. apríla 2008 do 5. mája 2010 (uznesenie o pripustení zmeny návrhu), teda
takmer 25 mesiacov.
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
8 a pol roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá
predstavuje takmer 14 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde, resp. na
najvyššom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať na
ťarchu okresného súdu).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v súlade s ustanovením § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu, aby ďalej konal bez
zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
z dôvodu nečinnosti okresného súdu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku
napadnutého konania, ale aj s prihliadnutím na správanie sťažovateľa považuje za primerané
v sume 4 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti
z 29. marca 2010). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 patrí odmena
v sume dvakrát po 120,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 45,69 €
a režijný paušál dvakrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 300,57 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2010