Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 394/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2010 doručená sťažnosť J. T., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 27. marca 2009 podala

okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 46 728,18 €

od odporcu v 1. a 2. rade, a navrhla okresnému súdu vo veci rozhodnúť platobným

rozkazom. Konanie o návrhu sťažovateľky bolo pôvodne vedené pod sp. zn.

, v súčasnosti je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka v návrhu na začatie konania zároveň požiadala o priznanie oslobodenia

od platenia súdneho poplatku.

Okresný súd uznesením č. k. -29 z 2. septembra 2010 priznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90 %. Proti tomuto uzneseniu

sťažovateľka 22. septembra 2010 podala odvolanie.

Sťažovateľka 18. augusta 2010 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

vybavená listom predsedníčky okresného súdu sp. zn. z 3. septembra

2010. Predsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že ňou navrhované vydanie

platobného rozkazu sa zdržalo kvôli vykonávanému šetreniu o osobných, zárobkových

a majetkových pomeroch sťažovateľky na účely rozhodnutia o jej žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Na základe takto odôvodnenej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

svojím rozhodnutím vyslovil porušenie ňou označeného základného práva postupom

okresného súdu a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že od 27. marca 2009, keď bol okresnému súdu doručený

návrh na začatie súdneho konania spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov,

do 2. septembra 2010, keď okresný súd prvýkrát o tejto žiadosti sťažovateľky rozhodol,

uplynulo dlhé obdobie. Uvedené však nie je možné hodnotiť ako taký prieťah v konaní,

ktorý by mohol viesť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky.

Nečinnosťou okresného súdu v uvedenom období nemohli byť dotknuté označené

práva sťažovateľky, keďže v tomto období okresný súd nemohol vo veci meritórne konať

práve pre postup súdu, ktorým zabezpečoval podklady súvisiace s rozhodovaním o žiadosti

sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 11. októbra 2010, teda potom ako

okresný súd už rozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyplýva,

že nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov už v čase

doručenia sťažnosti netrvala.

Ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na sťažovateľkou podané odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu o čiastočnom priznaní oslobodenia vo veci naďalej nebudú

splnené podmienky na jej meritórne prerokovanie až do rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľky, resp. až do zaplatenia súdneho poplatku sťažovateľkou.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010