Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 371/2010
PDF · 264.04 KB
No categories available
II. ÚS 371/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja
Kohuta o sťažnosti R. Z., Š., t. č. vo väzbe L., zastúpeného advokátom JUDr. V. L., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia
slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 441/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo R. Z. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručené v čl.
5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 441/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. R. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý uhradiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. R. Z. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom
dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. V. L., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti R. Z. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 371/2010-23 zo 14. septembra 2010 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť R. Z., Š.,
t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na
osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vyšetrovateľom Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava (ďalej len
„vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ 16/BOK-B1-2009 trestne stíhaný pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1, 3 písm. c) a 4 písm. a) zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a iné.
Do väzby bol sťažovateľ vzatý uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
Tp 1652/2008 z 5. októbra 2008 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“). Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 91/09 z 13. februára 2009 najprv predĺžil
lehotu jeho väzby do 1. októbra 2009 a následne uznesením sp. zn. 0 Tp 439/09
z 31. augusta 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 4 Tpo 65/2009 zo 4. septembra 2009 bola lehota jeho väzby predĺžená do
1. apríla 2010.
Sťažovateľ 11. júna 2009 pri svojom výsluchu vykonávanom vyšetrovateľom
požiadal (resp. jeho obhajca) o prepustenie z väzby na slobodu. Pretože prokurátor
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) ako
prokurátor vykonávajúci dozor nad prípravným konaním jeho žiadosti nevyhovel, predložil
túto žiadosť na rozhodnutie o nej okresnému súdu. Okresný súd žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu 14. septembra 2009 zamietol uznesením sp. zn.
0 Tp 441/09. Na základe sťažnosti podanej sťažovateľom krajský súd toto rozhodnutie
okresného súdu uznesením sp. zn. 3 Tpo 98/09 z 27. novembra 2009 zrušil a sám rozhodol
tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na
slobodu zamietol s odôvodnením, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku naďalej trvajú a podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sľub sťažovateľa
ako náhradu väzby neprijal.
Vo vzťahu k prijatej časti sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ uviedol, že „má za
to, že v jeho prípade nebolo o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu zo dňa 11. 6. 2009
rozhodované v lehotách predpokladaných Trestným poriadkom a tým bolo prieskumné
konanie o zákonnosti (dôvodnosti) ďalšieho trvania väzby znemožnené. Vychádzajúc z
požiadaviek definovaných v čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR ak aj zo
samotného znenia ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku sú orgány činné v trestnom
konaní a súdy povinné urýchlene konať a rozhodnúť o každej podanej žiadosti.
Nečinnosť v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu predstavuje
podstatné porušenie jeho základného práva vyplývajúceho z čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17
ods. 2 Ústavy SR, ktoré zásadným spôsobom vplýva aj na zákonnosť ďalšieho trvania jeho
väzby...
O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby sa konalo od 11. 6. 2009 do
27. 11. 2009, t. . 161 dní. Ak by bol braný do úvahy názor Krajského súd v Bratislave
a Okresného súdu Bratislava I, že právny dôvod na začatie konania o žiadosti o prepustenie
na slobodu zažal dňom 7. 8. 2009, tak konanie trvalo 111 dní. Takéto lehoty nemožno
považovať za urýchlené konanie... Tým súdy oboch inštancií znemožnili sťažovateľovi
periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia slobody.
Podľa názoru sťažovateľa porušenie práva v jeho prípade, najmä s prihliadnutím na
časový odstup od podania žiadosti po rozhodnutie o nej, je z ústavnoprávneho hľadiska
neospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť
dodatočným rozhodnutím a má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej slobody
obvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť prijaté iba opatrenie
znamenajúce okamžité ukončenie väzobného obmedzenia.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
0 Tp 441/09 porušil jeho základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy
a jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru
a prikázal okresnému súdu ihneď prepustiť sťažovateľa na slobodu. Zároveň požadoval
priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov jeho právneho
zastúpenia v sume 254,88 €.
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr 3526/2010 z 5. októbra 2010
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom
z 25. októbra 2010.
2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti a uviedol:
„Z obsahu vyššie uvedeného spisu vyplýva, že samotné konanie trvalo od 20. 7. 2009,
kedy bol súdu doručený návrh prokurátora Generálnej prokuratúry SR na zmenu dôvodov
väzby u obvineného R. Z. spolu s vyjadrením k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, až do
23. 11. 2009, kedy bol spis predložený spolu s predkladacou správou Krajskému súdu
Bratislava na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie... zo dňa 14. 9. 2009 č. k. 0 Tp 441/2009, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o
prepustenie z väzby a súčasne boli dôvody väzby rozšírené o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm.
a) Tr. por.
Vzhľadom k uvedenému musím skonštatovať, že dĺžka konania na Okresnom súde
Bratislava I o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby je v rozpore s požiadavkou
neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2, 5 Ústavy
SR a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň však musím dať do pozornosti, že dĺžka tohto konania bola čiastočne
ovplyvnená aj objektívnymi dôvodmi a to najmä tým, že prokurátor k svojmu návrhu
a vyjadreniu z 20. 7. 2009 nepripojil žiadosť obvineného o prepustenie z väzby (táto bola
doručená súdu až 29. 7. 2009), neúčasť obhajcu na verejnom zasadnutí dňa 19. 8. 2009
a napokon práceneschopnosť zákonnej sudkyne, čo zapríčinilo, že k písomnému vyhotoveniu
rozhodnutia došlo až 16 dní po jeho vyhlásení, pričom na základe Opatrenia č. 12/2009
podpredsedu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 9. 2009 č. Spr 3003/2009 predmetné
rozhodnutie musel vypracovať zastupujúci sudca pre prípravné konanie.
V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa
na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody, prosím, aby boli do úvahy vzaté
aj vyššie uvedené objektívne dôvody, ako aj všetky okolnosti prípadu (dôvodné podozrenie
zo spáchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, pre ktorú medzičasom už bola podaná
obžaloba a trvanie dôvodov väzby aj v tomto štádiu konania).“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:
„... súhlasím s tým, aby... Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti...
Ďalej si dovoľujem oznámiť, že sa stotožňujem s vyjadrením Okresného súdu
Bratislava I v tom, že dĺžka konania o mojej žiadosti o prepustenie na slobodu je v rozpore
s požiadavkou neodkladnosti rozhodovania podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V ďalšom sa dovoľujem odvolať na sťažnosť, ktorá bola doručená Ústavnému súdu
Slovenskej republiky 19. januára 2010.“
3. Pretože okresný súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že netrvajú na
ústnom pojednávaní vo veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania. pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 441/2009, ktorý si ústavný súd vyžiadal, bol
zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu:
- 20. júl 2009 – okresnému súdu bola generálnou prokuratúrou doručená žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podaná do zápisnice o výsluchu obvineného
vykonaného 11. júna 2009 vyšetrovateľom a návrh generálnej prokuratúry na zmenu
dôvodov väzby sťažovateľa; prílohu podania tvoril vyšetrovací spis ČVS: PPZ-80/BOK-B-
2007,
- 22. júl 2009 – okresný súd žiadal generálnu prokuratúru o zaslanie žiadosti sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu, pretože „táto sa v písomnostiach zaslaných na okresný
súd nenachádza“,
- 27. júl 2009 – generálna prokuratúra predložila okresnému súdu podaním č. k.
IV Gv 5/08-269 kópiu zápisnice o výsluchu sťažovateľa ako obvineného z 11. júna 2009,
- 28. júl 2009 – okresný súd žiadal generálnu prokuratúru o udelenie súhlasu na predvedenie
sťažovateľa na verejné zasadnutie 19. augusta 2009, zároveň požiadal Ústav na výkon
väzby L. (ďalej len „ÚVV“) o eskortu sťažovateľa na verejné zasadnutie 19. augusta 2009,
- 29. júl 2009 – okresný súd lustroval osobu sťažovateľa,
- 7. august 2009 – sťažovateľ doručil okresnému súdu „vyjadrenie k prepusteniu z väzby na
slobodu“, v ktorom uviedol, že verejného zasadnutia, na ktorom bude okresný súd
rozhodovať o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, sa zúčastniť nechce, a žiadal
(resp. súhlasil s tým) prerokovať túto záležitosť v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho
obhajcu; s rozšírením dôvodov väzby, o ktoré žiadala generálna prokuratúra, nesúhlasil
a zároveň okresnému súdu sľúbil, že nebude mariť trestné konanie,
- 11. august 2009 - generálna prokuratúra dala okresnému súdu na vedomie podanie č. k.
IV Gv 5/08-285 adresované ÚVV, v ktorom súhlasí s predvedením sťažovateľa na verejné
zasadnutie 19. augusta 2009,
- 13. august 2009 – okresný súd žiadal ÚVV o zrušenie eskorty sťažovateľa z dôvodu, že
tento požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti,
- 14. august 2009 – okresnému súdu bol doručený originál súhlasu generálnej prokuratúry
(č. k. IV Gv 5/08-285) s predvedením sťažovateľa na verejné zasadnutie adresovaný ÚVV,
-14. august 2009 – okresnému súdu bolo telefaxom doručené ospravedlnenie advokáta
JUDr. P. K., ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí 19. augusta 2009,
zároveň oznámil, že sťažovateľ mu 3. augusta 2009 vypovedal plnú moc, na základe čoho
bol sťažovateľovi opatrením okresného súdu sp. zn. 0 Ttp 471/09 ustanovený obhajca Mgr.
P. L., ktorého o čase a mieste verejného zasadnutia riadne informoval,
- 19. august 2009 – na verejnom zasadnutí okresný súd konštatoval neprítomnosť obhajcu
sťažovateľa, preto nebolo možné vykonať verejné zasadnutie a bolo odročené na
14. september 2009,
- 14. september 2009 – po vyjadreniach obhajcu sťažovateľa a prokurátorky generálnej
prokuratúry okresný súd na verejnom zasadnutí zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie
z väzby na slobodu a zároveň rozšíril dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku,
- 30. september 2009 – podpredseda okresného súdu v konaní sp. zn. Spr. 3003/09
opatrením č. 12/2009 prikázal náhradnému sudcovi pre prípravné konanie JUDr. J. M.
písomne vyhotoviť uznesenie sp. zn. 0 Tp 441/09 zo 14. septembra 2009 o zamietnutí
žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a o rozšírení dôvodov väzby, z
dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. M. L.,
- 1. október 2009 – uznesenie bolo okresným súdom odoslané (sťažovateľ prevzal
12. októbra 2009, jeho obhajca 7. októbra 2009, generálna prokuratúra 7. októbra 2009,
ÚVV 8. októbra 2009),
- 16. október 2009 – okresnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľa z 13. októbra
2009 proti uzneseniu okresného súdu zo 14. septembra 2009,
- 27. október 2009 – spis okresného súdu sp. zn. 0 Tp 441/09 bol predložený krajskému
súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo
14. septembra 2009,
- 30. október 2009 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu ako predčasne
predložený, dôvodom bolo nepredloženie úplného – kompletného – vyšetrovacieho spisu,
neboli predložené zväzky 1 – 6 vyšetrovacieho spisu a vytkol okresnému súdu ďalšie
nedostatky, ako nepreskúmateľnosť „vypustenia“ dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku a pisársku chybu vo výroku uznesenia,
- 2. november 2009 – okresný súd žiadal generálnu prokuratúru o zaslanie zväzkov 1 – 6
vyšetrovacieho spisu,
- 3. november 2009 – okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrokovú časť
písomného vyhotovenia uznesenia zo 14. septembra 2009,
- 5. november 2009 – okresný súd odoslal opravné uznesenie (sťažovateľ ho prevzal
12. novembra 2009, jeho obhajca 16. novembra 2009, generálna prokuratúra 12. novembra
2009, ÚVV 13. novembra 2009),
- 12. november 2009 – JUDr. V. L. oznámil, že si ho sťažovateľ zvolil za obhajcu, zároveň
zaslal okresnému súdu kópiu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú
podal toho istého dňa na generálnej prokuratúre a ktorú navrhol považovať za svoje právne
stanovisko k doterajšiemu postupu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu z 11. júna 2009 a ako doplnenie svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo
14. septembra 2009, ktorú podal 14. októbra 2009,
- 20. november 2009 – okresnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľa
zo 16. novembra 2009 „voči uzneseniu 0 Tp 441/09, nakoľko je neúplné, znova nie je
oprava paragrafu, je účelové, je mi odobraná možnosť podať o prepustenie s väzby a sú
vymyslené všetky dátumy, ktoré sa nachádzajú v uznesení 0 Tp 441/09. V konečnom
dôsledku sú porušené moje ľudské práva.“,
- 23. november 2009 – okresný súd predložil krajskému súdu spis sp. zn. 0 Tp 441/09 na
rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 14. septembra 2009,
- 24. november 2009 – krajský súd nariadil neverejné zasadnutie na 27. november 2009,
- 26. november 2009 – okresný súd podaním z 24. novembra 2009 zaslal krajskému súdu
sťažnosť sťažovateľa zo 16. novembra 2009,
- 27. november 2009 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.
3 Tpo 98/2009 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 441/09 zo 14. septembra 2009
a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol s tým, že naďalej trvajú
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a sľub sťažovateľa ako
náhradu väzby neprijal,
- 1. december 2009 – spis sp. zn. 0 Tp 441/2009 bol krajským súdom vrátený okresnému
súdu,
- 8. december 2009 – uznesenie krajského súdu z 27. novembra 2009 bolo doručené
sťažovateľovi,
- 9. december 2009 – uznesenie krajského súdu z 27. novembra 2009 bolo doručené
obhajcovi sťažovateľa JUDr. V. L., generálnej prokuratúre a ÚVV.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu
zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia
slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu z 11. júna 2009.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Požiadavka neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby jasne
a zreteľne vyplýva aj z ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého
„obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní
prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného
a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla,
môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní
odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.“.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že
väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly
v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“
a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo
musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú
akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku
1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-
107, § 55).
V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých
stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom
konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra
1993, § 28).
Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného
rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti
posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti
rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5
ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke
preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu
jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).
Ako vyplýva z prehľadu úkonov vykonaných v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 0 Tp 441/2009, okresný súd o žiadosti sťažovateľa rozhodol až po 56 dňoch odo
dňa, keď mu táto bola generálnou prokuratúrou predložená na rozhodnutie (20. júl 2009 –
14. september 2009). K doručovaniu rozhodnutia, ktorým žiadosti sťažovateľa nebolo
nevyhovené okresný súd pristúpil až 1. októbra 2009, t. j. po ďalších 17 dňoch.
Od doručenia sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu 16. októbra 2009
po predloženie spisu druhostupňovému krajskému súdu 27. októbra 2009 uplynulo ďalších
11 dní. Krajský súd však 30. októbra 2009 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne
predložený a k jeho opätovnému predloženiu druhostupňovému súdu okresným súdom
došlo (po odstránení všetkých vytýkaných nedostatkov) 23. novembra 2009, teda po
24 dňoch. Od vrátenia veci druhostupňovým súdom okresnému súdu 1. decembra 2009
(po rozhodnutí o opravnom prostriedku) bolo uznesenie krajského súdu doručené
sťažovateľovi 8. decembra 2009 a jeho obhajcovi 9. decembra 2009.
Celková doba, počas ktorej sa trestná vec sťažovateľa nachádzala v dispozícii
okresného súdu, predstavuje v danom prípade 115 dní. Už samotné takéto zistenie je
postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti postupu okresného súdu v rámci konania
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.
Samozrejme, ústavný súd nemohol neprihliadnuť aj na okolnosti, ktoré neboli
spôsobené okresným súdom a tieto mali za následok predĺženie trvania konania o žiadosti
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Ide predovšetkým o nepredloženie samotnej
žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu generálnou prokuratúrou zároveň
s predkladanými spisovými materiálmi 20. júla 2009 (aj keď v tejto súvislosti vzniká
nejasnosť, pretože vyšetrovací spis bol prílohou podania generálnej prokuratúry a žiadosť
o prepustenie z väzby bola obsiahnutá v zápisnici o výsluchu sťažovateľa z 11. júna 2009).
Ďalšou skutočnosťou, ktorá prispela k predĺženiu konania, bola neprítomnosť obhajcu
sťažovateľa na verejnom zasadnutí 19. augusta 2009, kvôli ktorej musel okresný súd
nariadiť nový termín verejného zasadnutia (§ 293 ods. 9 a 10 Trestného poriadku). Tieto
skutočnosti ústavný súd nemohol prirátať na vrub okresnému súdu, ktorý ich nezavinil.
Ústavný súd uznal aj potrebu vykonania viacerých pre rozhodnutie nevyhnutných
úkonov okresným súdom, ktoré si nepochybne vyžiadali určitý časový priestor. Išlo hlavne
o zabezpečenie prítomnosti sťažovateľa na konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti (príprava
na predvedenie – súhlas generálnej prokuratúry, zabezpečovanie eskorty), ktoré prihliadnuc
na vôľu sťažovateľa okresný súd bol napokon nútený zrušiť.
Na druhej strane je však neakceptovateľné, aby okresný súd potom, ako sa na verejné
zasadnutie 19. augusta 2009 nedostavil (svoju neúčasť vopred ospravedlnil) obhajca
sťažovateľa, nariadil termín nového pojednávania až o 26 dní. Rovnako písomné
vypracovanie uznesenia a jeho expedovanie po 17 dňoch od samotného rozhodnutia
nemožno považovať za primerané. Na ťarchu okresného súdu je potrebné prirátať aj
pochybenie v súvislosti s predkladaním opravného prostriedku sťažovateľa proti uzneseniu
zo 14. septembra 2009, ktoré bolo druhostupňovým súdom vyhodnotené ako predčasné.
Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti rozhodovania o žiadosti sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v tomto
konaní nespĺňal požiadavku neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o takejto žiadosti
podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, a to predovšetkým pri vykonávaní
relatívne jednoduchých procesných úkonov.
K obrane okresného súdu spočívajúcej v tvrdení, že k predĺženiu uvedeného konania
došlo v súvislosti s práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, ústavný súd s prihliadnutím na
svoju doterajšiu judikatúru uvádza, že personálne a organizačné problémy súdu nie sú
v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či postup súdu v konaní bol ústavne
súladný (napr. III. ÚS 14/00, I. ÚS 156/02, I. ÚS 127/04). Preto toto tvrdenie okresného
súdu ústavný súd nemohol akceptovať.
S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podanej do zápisnice o svojom
výsluchu 11. júna 2009 porušil svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.
0 Tp 441/2009 jeho základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy, ako
aj jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4
dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
IV.
4. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému
súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave
všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy)
pôsobiacim mimo tejto sústavy.
Porušenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru
v súvislosti s urýchlenosťou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
napádaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 441/2009 samo
osebe nezakladá nezákonnosť alebo neústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov o väzbe
sťažovateľa, a nie je ani dôvodom na záver o nezákonnosti a neústavnosti ďalšieho trvania
jeho väzby.
Za daných okolností neprislúcha ústavnému súdu posudzovať skutočnosti
rozhodujúce pre záver, či sťažovateľ má, alebo nemá byť prepustený z väzby.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd požiadavke sťažovateľa prikázať okresnému
súdu prepustiť ho z väzby na slobodu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
5. Sťažovateľ žiadal priznať mu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € z dôvodu, že „zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny.
Sťažovateľ pre nečinnosť a nesprávne rozhodovanie... súdov vo výkone väzby pociťoval
nedôveru v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby
a nemožnosťou dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia
osobnej slobody.“.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Ústavný súd považoval za oprávnenú sťažovateľovu požiadavku na priznanie
finančného zadosťučinenia, a to v požadovanej sume 2 000 €. Vzhľadom na intenzitu
porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy, ako
aj práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručeného v čl. 5
ods. 4 dohovoru nebolo v danom prípade možné považovať za postačujúce iba samotné
deklarovanie závažného porušenia základného práva sťažovateľa, tak ako to je uvedené
v bode 2 výroku tohto nálezu.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume
254,88 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku
2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.
Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu
a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Celkovo tak sťažovateľovi vznikol nárok na
úhradu trov konania v sume 382,32 €.
Keďže právny zástupca sťažovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 254,88 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov v uplatnenej výške, tak
ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2010