Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 482/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. V., B., zastúpeného advokátkou

JUDr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. V. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010

faxom a následne 6. októbra 2010 poštou doručená sťažnosť MUDr. V. V. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ 30. marca 2009 podal na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 06154-3/2009-OP/Š/

zo 16. februára 2009, ktorým bola sťažovateľovi v odvolacom konaní uložená pokuta vo

výške 1 493,50 €. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola vec 21. apríla 2009 postúpená

krajskému súdu. Sťažovateľ 25. júna 2010 podal predsedníčke krajského súdu sťažnosť na

postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná:

„Aj napriek aktívnej spolupráci so sťažovateľom Krajský súd v Bratislave do

dnešného dňa nenariadil termín pojednávania, ani nevydal iné rozhodnutie. Sťažovateľ má

za to, že uplynulá doba, viac ako rok a pol, je dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci konal a

vydal právoplatné rozhodnutie vo veci samej(...)

Vychádzajúc z doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR je možné konštatovať, že

predmetom konania vedeného Krajským súdom Bratislava sa nejedná o vec právne a

fakticky zložitú.

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR má

mimoriadny význam pre sťažovateľa hlavne z dôvodu očistenia jeho dobrého mena a

navrátenia dôvery zo strany pacientov zdravotných poisťovní, ktorá bola vydaním

uvedeného rozhodnutia evidentne narušená.

Ani po skutkovej stránke sa nejedná o vec zložitú, nakoľko konaní s identickým

predmetom sporu prebieha na Krajskom súde Bratislava niekoľko desiatok.

Správanie sťažovateľa ako účastníka konania bolo aktívne, smerujúce prispieť

k urýchlenému konaniu. Sťažovateľ aktívne reagoval aj na výzvu súdu týkajúcej sa udelenia

súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Sťažovateľ má za to, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov došlo zavinením samotného Krajského súdu v Bratislave a to v tom

smere, že nekonal tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo MUDr. V. V.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (...) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

MUDr. V. V.,(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13.300 €(...), ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť k jeho rukám v lehote do dvoch mesiacov odo

dňa právoplatností tohto nálezu.

MUDr. V. V.,(...) priznáva úhradu trov konania v sume 254,88 € (dva úkony právnej

pomoci á 120,23 €, príprava a prevzatie zastúpenia, vyhotovenie sťažnosti, 2 x režijný

paušál 7,21 €), ktoré je Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť na účet advokátky

JUDr. Z. B.,(...) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu samotnej sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že predmetný spis bol

krajskému súdu postúpený 21. apríla 2009. V priebehu konania sťažovateľ podal 25. júna

2010 predsedníčke krajského súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom súdnom konaní.

Krajský súd v odpovedi na uvedenú sťažnosť zo 14. júla 2010 (sp. zn. Spr 2144/2010)

konštatoval jej dôvodnosť spôsobenú okolnosťami objektívnej povahy „so zreteľom na

množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu“, ako aj na neúplnosť senátu v období od

novembra 2009 do júna 2010 spôsobenú dočasným pridelením jedného člena senátu na

najvyšší súd. Zároveň tlmočil vyjadrenie predsedníčky senátu krajského súdu, podľa

ktorého predpokladaný termín pojednávania bude stanovený na október 2010. Podľa zistení

ústavného súdu v napadnutom konaní bol 14. októbra 2010 vyhlásený rozsudok, v ktorom

krajský súd vyhovel žalobe – zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie pred krajským súdom od postúpenia

veci až do vydania rozsudku trvalo približne poldruha roka. Krajský súd konal vo veci

v podstate priebežne s výnimkou niekoľkých mesiacov, pričom podanie sťažnosti

predsedovi krajského súdu sa v danom prípade ukázalo účinným prostriedkom nápravy.

Krajský súd vo veci následne v súlade so svojimi vyjadreniami nariadil termín pojednávania

a 14. októbra 2010 (aj keď ešte nie právoplatne) rozhodol.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010