Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 561/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr.

E. L., B., zastúpených advokátkou JUDr. A. A., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. P., L. P., Ing. A. S., Ing. V. F. a Mgr. E. L. o d m i e t a pre

zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2011 doručená sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr. E. L.,

B., zastúpených advokátkou JUDr. A. A., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

2

„Sťažovatelia sú pôvodnými vlastníkmi parcely č. 3345/2 o výmere 180 m

v katastrálnom území L., evidovanej na LV č. 1113. Túto v roku 1987 odpredali štátu

kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Štát túto

parcelu neskôr pridelil súkromnej osobe.

Sťažovatelia v roku 1992 podali na súd návrh, ktorým sa domáhali vrátenia tejto

nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23.06.2010, Č. k.

určil sťažovateľov za vlastníkov nehnuteľnosti v reštitučnom konaní. Dňa 09.07.2010 bolo

súdu doručené odvolanie odporcov, následne na to súd zaslal sťažovateľom prípis zo dňa

28.07.2010, v ktorom ich vyzval na to, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Sťažovatelia odoslali

vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.08.2010. To bol doteraz posledný právny úkon v tejto veci. ...

Dňa 20.07.2011 podali sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

JUDr. A. A. na Krajskom súde v Bratislave Žiadosť o právnu pomoc, v ktorej uviedli, že

Okresný súd Bratislava IV, vo veci o vrátenie pôdy, vedenej samosudkyňou

JUDr. J. K., konal vo veci naposledy dňa 28.07.2010, kedy zaslal sťažovateľom spomínaný

prípis. Dňa 20.08.2010 zaslali sťažovatelia na súd vyjadrenie k odvolaniu a ku dňu zaslania

žiadosti to bol posledný úkon, ktorý bol v tejto veci vykonaný, to znamená súd absolútne

nekonal takmer jeden rok.

Dňa 16.08.2011 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené vyjadrenie

Krajského súdu v Bratislave ako reakcia na ich žiadosť, v ktorom podpredseda súdu

skonštatoval, že ich sťažnosť bola dôvodná.

Podpredseda súdu informoval sťažovateľov o tom, že vec bola dňa 27.08.2010 na

Krajskom súde pridelená senátu 14 Co a bola jej pridelená sp. zn. . Dňa

07.09.2010 bola vec opatrením predsedníčky súdu pridelená do súdneho oddelenia 2 Co,

reálne tam bola pridelená dňa 09.09.2010. Predsedom senátu je JUDr. D. K. a v súčasnosti

je vec vedená pod sp. zn. . ...

Z uvedeného vyplýva, že ku dnešnému dňu je to už jeden rok, odkedy je Krajský súd

v Bratislave v tejto právnej veci nečinný, čo spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní

a zvyšovanie právnej neistoty oprávnených...

Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov, avšak máme zato, že za situácie, ak tomu

nebráni žiadna zákonná prekážka, k neprimeraným prieťahov v konaní by dochádzať

nemalo, pričom v tomto prípade súd nebol schopný vykonať akýkoľvek právny úkon už

jeden rok.

Sťažovatelia teda majú zato, že ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu bolo

porušené konaním, resp. nekonaním Krajského súdu v Bratislave, a to najmä tým, že za

posledný rok, resp. od pridelenia právnej veci senátu dňa 09.09.2010 vôbec

nekonal.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. V. P..., L. P.,..., Ing. A. S.,..., Ing. V. F..., Mgr. E. L.,..., na

spravodlivý súdny proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR činnosťou

Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a to nasledovne: sťažovateľovi

v 1. rade Ing. V. P.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľke v 2. rade L. P.,...

20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,-€, sťažovateľke v 3. rade Ing. A. S.,... 20 % z celkovej

sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľovi v 4. rade Ing. V. F.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €

a sťažovateľke v 5. rade Mgr. E. L.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €. Primerané

finančné zadosťučinenie v celosti, teda v sume 10.000,- €, je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť bankovým prevodom na účet právnej zástupkyne sťažovateľov, JUDr. A.

A.,... najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave zaplatiť

trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. A. A. vo výške 320,98 € (2 úkony po 126,33 €,

2 x režijný paušál po 7,41 €, 20 % DPH) na účet... do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 ústavný súd berie tiež do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (, , ,

, , , ).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia vymedzili úsek, v ktorom bol krajský súd nečinný na dobu od

9. septembra 2010 do podania sťažnosti ústavnému súdu 19. septembra 2011.

Dňa 20. júla 2011 podali na krajskom súde „žiadosť o právnu pomoc“. Krajský súd

túto žiadosť vyhodnotil ako sťažnosť na prieťahy v konaní a súčasne ju vyhodnotil ako

dôvodnú. Následne na to krajský súd sám vykonal nápravu svojho postupu a po preskúmaní

dôvodnosti odvolania (12. augusta 2011 sa ešte k veci vyjadrovali žalovaní) 11. októbra

2011 vo veci meritórne rozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred krajským súdom v napadnutom období do jej

meritórneho rozhodnutia trvalo jeden rok.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011