Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 561/2011
PDF · 153.55 KB
No categories available
II. ÚS 561/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr.
E. L., B., zastúpených advokátkou JUDr. A. A., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 210/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. V. P., L. P., Ing. A. S., Ing. V. F. a Mgr. E. L. o d m i e t a pre
zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra
2011 doručená sťažnosť Ing. V. P., B., L. P., B., Ing. A. S., B., Ing. V. F., B., a Mgr. E. L.,
B., zastúpených advokátkou JUDr. A. A., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 210/2010.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:
2
„Sťažovatelia sú pôvodnými vlastníkmi parcely č. 3345/2 o výmere 180 m
v katastrálnom území L., evidovanej na LV č. 1113. Túto v roku 1987 odpredali štátu
kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Štát túto
parcelu neskôr pridelil súkromnej osobe.
Sťažovatelia v roku 1992 podali na súd návrh, ktorým sa domáhali vrátenia tejto
nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23.06.2010, Č. k. 4C/144/1992
určil sťažovateľov za vlastníkov nehnuteľnosti v reštitučnom konaní. Dňa 09.07.2010 bolo
súdu doručené odvolanie odporcov, následne na to súd zaslal sťažovateľom prípis zo dňa
28.07.2010, v ktorom ich vyzval na to, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Sťažovatelia odoslali
vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.08.2010. To bol doteraz posledný právny úkon v tejto veci. ...
Dňa 20.07.2011 podali sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
JUDr. A. A. na Krajskom súde v Bratislave Žiadosť o právnu pomoc, v ktorej uviedli, že
Okresný súd Bratislava IV, vo veci 4C/144/1992 o vrátenie pôdy, vedenej samosudkyňou
JUDr. J. K., konal vo veci naposledy dňa 28.07.2010, kedy zaslal sťažovateľom spomínaný
prípis. Dňa 20.08.2010 zaslali sťažovatelia na súd vyjadrenie k odvolaniu a ku dňu zaslania
žiadosti to bol posledný úkon, ktorý bol v tejto veci vykonaný, to znamená súd absolútne
nekonal takmer jeden rok.
Dňa 16.08.2011 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené vyjadrenie
Krajského súdu v Bratislave ako reakcia na ich žiadosť, v ktorom podpredseda súdu
skonštatoval, že ich sťažnosť bola dôvodná.
Podpredseda súdu informoval sťažovateľov o tom, že vec bola dňa 27.08.2010 na
Krajskom súde pridelená senátu 14 Co a bola jej pridelená sp. zn. 14 Co 334/2010. Dňa
07.09.2010 bola vec opatrením predsedníčky súdu pridelená do súdneho oddelenia 2 Co,
reálne tam bola pridelená dňa 09.09.2010. Predsedom senátu je JUDr. D. K. a v súčasnosti
je vec vedená pod sp. zn. 2 Co 210/2010. ...
Z uvedeného vyplýva, že ku dnešnému dňu je to už jeden rok, odkedy je Krajský súd
v Bratislave v tejto právnej veci nečinný, čo spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní
a zvyšovanie právnej neistoty oprávnených...
Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov, avšak máme zato, že za situácie, ak tomu
nebráni žiadna zákonná prekážka, k neprimeraným prieťahov v konaní by dochádzať
nemalo, pričom v tomto prípade súd nebol schopný vykonať akýkoľvek právny úkon už
jeden rok.
Sťažovatelia teda majú zato, že ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu bolo
porušené konaním, resp. nekonaním Krajského súdu v Bratislave, a to najmä tým, že za
posledný rok, resp. od pridelenia právnej veci 2 Co 210/2010 senátu dňa 09.09.2010 vôbec
nekonal.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Ing. V. P..., L. P.,..., Ing. A. S.,..., Ing. V. F..., Mgr. E. L.,..., na
spravodlivý súdny proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48ods. 2 Ústavy SR činnosťou
Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 2 Co 210/2010 bolo porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci
2 Co 210/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a to nasledovne: sťažovateľovi
v 1. rade Ing. V. P.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľke v 2. rade L. P.,...
20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,-€, sťažovateľke v 3. rade Ing. A. S.,... 20 % z celkovej
sumy, t.j. 2.000,- €, sťažovateľovi v 4. rade Ing. V. F.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €
a sťažovateľke v 5. rade Mgr. E. L.,... 20 % z celkovej sumy, t.j. 2.000,- €. Primerané
finančné zadosťučinenie v celosti, teda v sume 10.000,- €, je Krajský súd v Bratislave
povinný vyplatiť bankovým prevodom na účet právnej zástupkyne sťažovateľov, JUDr. A.
A.,... najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave zaplatiť
trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. A. A. vo výške 320,98 € (2 úkony po 126,33 €,
2 x režijný paušál po 7,41 €, 20 % DPH) na účet... do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Co 210/2010 došlo k porušeniu ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy ústavný súd berie tiež do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 17/01, I. ÚS 42/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, II. ÚS 175/06).
Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom
práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia vymedzili úsek, v ktorom bol krajský súd nečinný na dobu od
9. septembra 2010 do podania sťažnosti ústavnému súdu 19. septembra 2011.
Dňa 20. júla 2011 podali na krajskom súde „žiadosť o právnu pomoc“. Krajský súd
túto žiadosť vyhodnotil ako sťažnosť na prieťahy v konaní a súčasne ju vyhodnotil ako
dôvodnú. Následne na to krajský súd sám vykonal nápravu svojho postupu a po preskúmaní
dôvodnosti odvolania (12. augusta 2011 sa ešte k veci vyjadrovali žalovaní) 11. októbra
2011 vo veci meritórne rozhodol.
Z uvedeného vyplýva, že konanie pred krajským súdom v napadnutom období do jej
meritórneho rozhodnutia trvalo jeden rok.
S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup
krajského súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne II. ÚS 482/2010).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2011