Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 449/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., Z.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30.

júna 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra

2010 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. júna 2010.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«Sťažovateľ sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu vo Zvolene dňa

24. 08. 2006, č. k. domáhal, aby súd uložil M. B..., (ďalej len „odporca v 1.

rade“) a M. B. (ďalej len „odporca v 2. rade“) povinnosť vypratať byt... Sťažovateľ žalobný

návrh odôvodnil najmä tým, že predmetný byt spolu s manželkou nadobudli na dražbe, teda

odporca v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorí boli pôvodnými vlastníkmi bytu ho užívali (a

stále užívajú) bez právneho dôvodu...

Na Okresnom súde vo Zvolene sa odporca v l. rade a odporca v 2. rade ako

žalobcovia žalobným návrhom zo dňa 29. 10. 2007, č. k. domáhali určenia

neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 25. 06. 2009, č. k. súd

predmetný žalobný návrh zamietol.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. 11. 2009, č. k.

súd rozsudok Okresného súdu vo Zvolene potvrdil.

Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podali odporca

v 1. rade a odporca v 2. rade dovolanie...

Z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania odporca v 1. rade a odporca v 2.

rade navrhli prerušiť konanie o vypratanie bytu vedené na Okresnom súde vo Zvolene, č. k.

.

Uznesením Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 22. 04. 2010, č. k. , súd

návrh odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade na prerušenie konania zamietol... poukázal na

nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 09. 2000, č. k. , v ktorom súd

konštatoval, že dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne

vymedzenou v až 111 ...

Uznesením porušovateľa (t. j. krajského súdu, pozn.) zo dňa 30. 06. 2010, č. k.

súd vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu vo Zvolene zmenil tak, že

prerušil konanie a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní...»

3. Podľa názoru sťažovateľa „Uznesením porušovateľa zo dňa 30. 06. 2010, č. k.

, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 09. 08. 2010, bolo... porušené

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR ako aj základné

právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením krajského

súdu sp. zn. z 30. júna 2010 bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Súčasne navrhol zrušiť predmetné uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na

ďalšie konanie. Navrhol tiež priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

8. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. júna 2010, ktorým vyhovel odvolaniu odporcov proti uzneseniu Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k. -260 z 22. apríla 2010 a toto uznesenie

zmenil tak, že konanie prerušil „do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných 1/, 2/

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 12. 11.

2009“.

9. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto

predpisom je (ďalej aj „OSP“).

10. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

12. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je

nesúhlas sťažovateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym názorom krajského

súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jeho

právnej veci, najmä však ustanovenia , pričom sa dovolával

(poukazoval na) postupu vyplývajúceho z právneho názoru ústavného súdu vysloveného

v náleze sp. zn. z 20. septembra 2000 (k zákonným prekážkam postupu

konania taxatívne vymedzeným zákonom, pozn.).

13. Krajský súd v namietanom uznesení uviedol:

„Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie

konania do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní, ktoré podali proti rozsudku Krajského

súdu... sp. zn. , zamietol...

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a žiadali ho zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, aby ich návrhu na prerušenie konania

vyhovel. Poukazovali na to, že okresný súd sa nevysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedli

v návrhu na prerušenie konania. Len v konaní o dovolaní je možné odstrániť hrubé

nezákonnosti dražby v dôsledku čoho bola voči ním podaná žaloba na vypratanie bytu.

Právnym základom pre vydanie rozhodnutia o prerušení konania je rozsudok Okresného

súdu vo Zvolene č. k. -457 zo dňa 25. 06. 2009 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -490 zo dňa 12. 11. 2009 o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorý napadli podaným dovolaním, v ktorom súčasne

požiadali dovolací súd o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Sú

presvedčení, že dražba bytu bola vykonaná v rozpore s právom, čím sa stala nezákonná, sú

tiež rozpory medzi skutočnosťou a notárskou zápisnicou.

Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdiť...

Krajský súd... vec prejednal... a bez nariadenia pojednávania... napadnuté uznesenie

okresného súdu podľa ustanovenia zmenil.

Podľa ustanovenia , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej

povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo

stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu, s návrhom

žalovaných na prerušenie konania ako aj vyjadrením žalobcov k tomu návrhu, dospel na

rozdiel od okresného súdu k názoru, že sú tu dané zákonné dôvody pre to, aby súd konanie

prerušil do skončenia dovolacieho konania, v ktorom sa bude riešiť otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu. Keďže otázka dôvodnosti návrhu na vypratanie bytu zo

strany žalovaných závisí od výsledku konania, ktoré prebiehalo na Okresnom súde vo

Zvolene pod č. k. a následne na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.

, v ktorom sa riešila otázka neplatnosti dražby, dôvody, na základe ktorých

žalovaní žiadajú prerušenie konania považuje odvolací súd za také, ktoré umožňujú

prerušenie konania do rozhodnutia dovolacieho súdu. Nie je možné v tomto prípade

vychádzať striktne z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 09. 2000,

pretože v tomto konaní sa riešila sťažnosť, ktorá bola podaná v dôsledku prieťahov v konaní

a nejde o totožný prípad, ako je prípad v danej veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu

a rozhodol tak, že konanie prerušil do doby rozhodnutia o dovolaní žalovaných, ktoré

podali proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .“

14. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona () je

namietané uznesenie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Krajský súd náležite odôvodnil

aj svoje stanovisko k neprihliadnutiu na právny záver vyslovený v odôvodnení nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 20. septembra 2000, „pretože... nejde o totožný

prípad, ako je prípad v danej veci“. Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri

preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu za legitímny a vylučujúci možné porušenie

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným

porušením označeného práva, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti vo

vzťahu ku krajskému súdu odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd

sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

16. Ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že namietané

rozhodnutie krajského súdu nie je rozhodnutím v merite veci (vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. ) a sťažovateľ sa môže (bude môcť) domáhať nápravy porušenia

označených práv (alebo ochrany pred ich eventuálnym porušením) v ďalšom

(pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010