Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

vo veci sťažnosti J. L., M., zastúpeného advokátom JUDr. P. G., Advokátska kancelária, M.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. J. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia J. L. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur

a osemdesiatosem centov) na účet advokáta JUDr. P. G., Advokátska kancelária, M., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ... vedený v ... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -28

z 21. septembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. L., M. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. P. G., Advokátska kancelária, M., pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 4. júla 2000 bola proti nemu podaná na okresnom

súde žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na to, že

žaloba bola neúplná, veci bola pridelená sp. zn. . Potom, ako žalobkyňa 28. júla

2000 žalobu doplnila, okresný súd 14. februára 2001 previedol vec do registra „C“ a bola jej

pridelená sp. zn. . Sťažovateľ v sťažnosti podrobne špecifikoval priebeh

konania na okresnom súde. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo veci sa uskutočnilo

niekoľko pojednávaní, pričom s cieľom posúdenia skutočností vyžadujúcich si odborné

znalosti okresný súd ustanovil vo veci znalcov, ktorí podali znalecké posudky, a vykonal aj

ďalšie úkony pre účely zistenia hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Dňa 18. februára 2009 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok

č. k. -847, ktorý bol v rámci odvolacieho konania uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. januára 2010 zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ vyslovil názor, že prieťahy

v konaní, ktoré trvá už 10 rokov, neboli spôsobené zložitosťou prerokúvanej veci ani

správaním účastníkov konania, ale hlavne postupom okresného súdu, v dôsledku čoho sa

ocitol v právnej neistote, ktorá má nepriaznivý vplyv na jeho psychiku a zdravie.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 280,08 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 900/10 z 3. novembra

2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„V konaní vyššie uvedenej spisovej značke ide o druhú ústavnú sťažnosť. Prvú

ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. -15 podala navrhovateľka K. B. a

Ústavný súd SR dňa 12. 08. 2008 vydal nález, ktorým konštatoval porušenie základného

práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 8.910,- Sk.

Pokiaľ ide o chronológiu úkonov, tak ako sme sa k nim vyjadrili k ústavnej sťažnosti zn. III.

ÚS 309/2007-15, zostávajú nemenné do 15. 11. 2007, tak ako bolo podané naše stanovisko.

Ďalšie úkony súdu a účastníkov konania vo veci:

- 28. 01. 2008 - vypracované stanovisko k ústavnej sťažnosti a zaslaný spis

Ústavnému súdu Slovenskej republiky

- 28. 02. 2008 - spis vrátený z Ústavného súdu Slovenskej republiky

- 03. 03. 2008 - spis predložený zákonnému sudcovi JUDr. B. S.

- 12. 05. 2008 - spis pridelený novému zákonnému sudcovi JUDr. M. D. po sudkyni

JUDr. B. S., ktorá bola k 01. 05. 2008 preložená na Okresný súd Dolný Kubín

- 21. 05. 2008 - súdu doručený návrh odporcu na doplnenie dokazovania

a oznámenie, že od 20. 07. 2008 do 10. 09. 2008 sa bude nachádzať na liečení

- 22. 08. 2008 - úradný záznam sudcu o založení spisu na kal. 01. 09. 2008 vzhľadom

na prípis odporcu

- 09. 09. 2008 - prípis od odporcu, ktorým požaduje doplniť dokazovanie a oznamuje,

že 28. 09. 2008 nebude v Martine

- 25. 09. 2008 - súd vytýčil termín pojednávania na deň 16. 10. 2008

- 16. 10. 2008 - na pojednávaní vypočutí účastníci konania, právna zástupkyňa

odporcu a pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania

ohľadom chaty

- 16. 10. 2008 - súd ustanovil v konaní znalca a určil 60 dňovú lehotu na doplnenie

znaleckého dokazovania

- 21. 10. 2008 - súdu doručené stanovisko navrhovateľky k doplneniu znaleckého

dokazovania

- 31. 10. 2008 - podanie odporcu na doplnenie dokazovania

- 21. 10. 2008 - podanie navrhovateľky, ktorým žiada výmenu zákonného sudcu

- 11. 11. 2008 - spis predložený Krajskému súdu Žilina s tým, že nie je daný dôvod

pochybovať o nezaujatosti zákonného sudcu JUDr. M. D.

- 09. 01. 2009 - spis vrátený Krajským súdom Žilina, sudca JUDr. M. D. nebol

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

- 30. 12. 2008 – súdu doručený znalecký posudok t. j. v čase, keď sa spis nachádzal

na Krajskom súde Žilina

- 13. 01. 2009 - súd vytýčil termín pojednávania na deň 05. 02. 2009

- 15. 01. 2009 - súd vypracoval uznesenie, ktorým priznal znalcovi znalecké odmenu

- 22. 01. 2009 - súdu doručené 4 stranové podanie odporcu k doposiaľ vykonaným

dôkazom a znaleckému posudku

- 26. 01. 2009 - súdu doručené 3 stranové podanie navrhovateľky

- 05. 02. 2009 na pojednávaní vypočutí účastníci konania, právny zástupca odporcu,

odročené na 18. 02. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku

- 18. 02. 2009 - vyhlásený rozsudok

- 27. 02. 2009 - súdu doručené odvolanie navrhovateľky

- 09. 03. 2009 - súdu doručené odvolanie odporcu

- 11. 03. 2009 - súdu doručené doplnené odvolanie právnej zástupkyne odporcu

- 11. 03. 2009 - súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie

- 11. 03. 2009 - súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie

- 24. 03. 2009 - právna zástupkyňa odporcu súdu doručila odvolanie proti uzneseniu

o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie

- 24. 03. 2009 - súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu

- 30. 03. 2009 - právna zástupkyňa odporcu doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu

navrhovateľky

- 04. 05. 2009 - súd vydal uznesenie, ktorým zrušil povinnosť navrhovateľky platiť

súdny poplatok za odvolanie

- 04. 05. 2009 - súd vydal uznesenie, ktorým zrušil povinnosť odporcu platiť súdny

poplatok za odvolanie

- 06. 05. 2009 - súd vydal uznesenie, ktorým odporcovi nepriznal plné oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov

- 04. 06. 2009 - súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť odporcu o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov zamietol

- 08. 09. 2009 - spis predložený Krajskému súdu Žilina na rozhodnutie o podanom

odvolaní voči rozsudku súdu I. stupňa

- 18. 03. 2010 - Krajský súd Žilina zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na

ďalšie konanie, spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením, ktorým potvrdil procesné

uznesenia okresného súdu

- 22. 03. 2010 - súd vytýčil termín pojednávania na deň 19. 04. 2010

- 12. 04. 2010 - návrh doručený odporcom

- 19. 04. 2010 - súd na pojednávaní vypočul účastníkov konania, odročil

pojednávanie na neurčito z dôvodu zistenia pohybov na vkladnej knižke

- 20. 04. 2010 - prípis súdu adresovaný D. a. s.

- 10. 05. 2010 - súdu doručené návrhy a fotokópie dôkazov odporcom

- 26. 05. 2010 - súdu doručená odpoveď D. a. s.

- 04. 06. 2010 - výzva súdu adresovaná JUDr. V. Č., či odporca jej vypovedal plnú

moc

- 21. 06. 2010 - právna zástupkyňa súdu oznámila, že po vzájomnej dohode

vypovedala odporcovi dňa 02. 06. 2010 plnú moc

- 19. 07. 2010 - súdu doručená žiadosť odporcu o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov

- 04. 08. 2010 - súd vydal uznesenie, ktorým nevyhovel žiadosti odporcu

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

- 06. 08. 2010 - pokyn sudcu na výsluch navrhovateľky

- 25. 08. 2010 - vypočutá navrhovateľka do zápisnice

- 30. 08. 2010 - súdu doručené odvolanie odporcu

- 13. 10. 2010 - súd vytýčil termín pojednávania na deň 22. 11. 2010

- 21. 10. 2010 - súdu doručené doplnenie návrhu odporcu ...

Vzhľadom na charakter sporu, uplatňované nároky zo strany účastníkov, ktoré boli

od počiatku komplikované s predkladaním listinných dôkazov nevyhnutných na posúdenie

opodstatnenosti ich nárokov, niekoľkokrát zmena návrhu a vzhľadom na chronológiu

jednotlivých úkonov, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie vykonával, zabezpečoval a bez

ktorých nie je možné vo veci vydať konečné rozhodnutie, javí sa byť súdu, že dostatočne

plynulé vo veci konal.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, zistil

ústavný súd z obsahu súdneho spisu a taktiež zistil, že pojednávanie určené na 22. november

2010 bolo zrušené a termín ďalšieho pojednávania zatiaľ nie je určený.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 29. júla 2010 a predseda okresného súdu

v podaní z 3. novembra 2010 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií

v období do 12. augusta 2008, pretože o nej už rozhodol nálezom č. k. -40

z uvedeného dňa, ktorým vyslovil porušenie základného práva K. B. (žalobkyne) na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a zároveň okresnému súdu prikázal konať bez

zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa (žalovaného) ako účastníka napádaného súdneho

konania, ústavný súd po podrobnom preštudovaní daného spisu konštatuje, že nezistil také

okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ sa podstatným

spôsobom podieľal na jeho predĺžení. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný,

pričom viackrát požiadal okresný súd o urýchlené konanie vo veci. Uplatnenie procesných

práv sťažovateľa ako účastníka konania (podanie návrhov na doplnenie dokazovania, na

oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. na ustanovenie právneho zástupcu) nevytvára pre

okresný súd prekážku, ktorá by bránila v jeho plynulom postupe, aj keď tieto skutočnosti

môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na predĺženie konania.

V období od 12. augusta 2008 do rozhodnutia ústavného súdu okresný súd konal

vo veci priebežne, rozhodoval o procesných návrhoch účastníkov konania a nariadil aj

viacero pojednávaní konaných 16. októbra 2008, 5. februára 2009, 18. februára 2009

(vyhlásený rozsudok okresného súdu č. k. -841, ktorý bol následne uznesením

krajského súdu sp. zn. z 28. januára 2010 zrušený), 19. apríla 2010

a 22. novembra 2010 (odročené na neurčito), avšak ústavný súd predovšetkým poukazuje na

to, že trvanie napadnutého konania viac ako 10 rokov je samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané a možno ho považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť,

že napriek tomu, že už raz prikázal okresnému súdu v danej veci konať, všeobecný súd

neorganizoval svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná

a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie

(napr. , , ). Vec sa stále nachádza na okresnom

súde, a to bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia dĺžka konania okresného

súdu preto nemôže byť v žiadnom prípade akceptovaná a ospravedlnená. Všeobecný súd

mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Ústavný súd pri hodnotení postupu všeobecného súdu vzal do úvahy aj hodnotenie

postupu súdu, ktorý vykonal vo veci sp. zn. z 12. augusta 2008.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

v danej veci konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

č. k. -40 z 12. augusta 2008.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 7 500 €, poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

správanie sťažovateľa, ako aj ostatné okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť

sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením jeho označených práv

(bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa si v doplnení sťažnosti uplatnil trovy konania v sume

280,08 € pozostávajúcej z dvoch úkonov právnej služby, dvoch režijných paušálov

a hotových výdavkov spojených s vyhotovením fotokópií príloh ku sťažnosti.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov náhradu trov konania v sume 254,88 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za

dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) a dva režijné paušály po 7,21 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(body 3 a 4 výroku nálezu).

Ústavný súd sťažovateľovi náhradu za hotové výdavky spojené s vyhotovením

fotokópií príloh ku sťažnosti v sume 25,20 € nepriznal, pretože preukázanie zásahu do

označených práv je jeho povinnosťou vyplývajúcou z

a rovnaké skutočnosti ústavný súd zistil aj z vyžiadaného spisu okresného súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010