Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 392/2010
PDF · 219.71 KB
No categories available
II. ÚS 392/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2011 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
o sťažnosti V. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. Z., M., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 146,19 € (slovom
stoštyridsaťšesť eur a devätnásť centov), ktorú j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. Z., M., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 392/2010-24 z 23. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 sa sťažovateľ
žalobou podanou okresnému súdu 17. októbra 2005 domáha od žalovaného (B. T.)
zaplatenia sumy 2 544 Sk s prísl., a to z dôvodu vrátenia mu, podľa sťažovateľa žalovaným
neprávom vyrubeného a sťažovateľom žalovanému aj zaplateného, nedoplatku za dodávku
teplej úžitkovej vody. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na
prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu koná v jeho veci so zbytočnými a
neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále prehlbuje jeho právna neistota a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Vec je neukončená na okresnom súdu od podania návrhu žaloby 17. 10. 2005, čo
k dnešnému dňu uplynula lehota takmer štyroch rokov. Uvedené vyvoláva vo mne stav
právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej
trvá.
Predmet namietaného konania pritom nie je právne ani fakticky tak zložitý, aby
objektívne podmieňoval takéto protiprávne konanie s takou dlhou dobou na prípravu
spravodlivého rozhodnutia.
Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu - Okresného súdu v Trnave,
tento bez primeraných dôvodov nekonal, resp. nekonal primerane svojim možnostiam
a okolnostiam tohoto prípadu, čo spôsobuje pretrvávanie protiprávneho stavu.
Včasné spravodlivé rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by
odstránilo stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR účelom základného práva na spravodlivé
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.: 29 C 159/05 porušil
základné práva V. S. na spravodlivé rozhodnutie vo veci, bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom
spravodlivo v zmysle zákonných ustanovení a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby vo veci sp. zn.: 29 C 159/05 konal bez
zbytočných prieťahov.
3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000.- eur, trovy
právneho zástupcu pred ústavným súdom, čo mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd JUDr. B. poverený zastupovaním predsedu okresného súdu, ako aj
zákonná sudkyňa v skúmanej veci listom sp. zn. 1 SprV/529/2010 z 2. novembra 2010 a
právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z
18. novembra 2010.
2.1 Zastupujúci predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Pokiaľ sa týka posúdenia zavinených prieťahov v konaní zo strany Okresného súdu
Trnava, v tomto smere ponechávam na posúdenie predmetný spis Ústavnému súdu SR. Ako
vyplýva z vyjadrenia JUDr. V., sťažovateľ opakovane a vo viacerých smeroch podával
návrhy na zmenu petitu. Svojim postupom teda taktiež v značnej miere zavinil, že predmetná
vec zatiaľ nebola skončená.
Okresný súd Trnava s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 2 zákona NR SR
č. 38/1993 súhlasí, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.“
Zákonná sudkyňa v skúmanej veci vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných
úkonov vykonaných v tejto veci uviedla:
„... ja som v konaní postupovala plynule bez subjektívnych prieťahov a aj som
navrhovateľa upozornila, že neustálymi zmenami pôvodného návrhu a dopĺňaním o nové
nároky spôsobuje nemožnosť prejednať a rozhodnúť jeho žalobu bez prieťahov. Podľa
môjho názoru navrhovateľ týmto svojim správaním spôsobil prieťahy v konaní.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
uviedol:
„Vo vyššie spomínanom vyjadrení JUDr. Ľ. B., poverený zastupovaním predsedu
Okresného súdu Trnava, pripúšťa vznik prieťahov v konaní zo strany Okresného súdu
Trnava. Sťažovateľ V. S. naďalej trvá na tom, že v predmetnom konaní vznikli prieťahy zo
strany Okresného súdu Trnava.
Zároveň týmto žiadam aj o priznanie trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,
ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za
vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na
meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu
bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 29 C 159/05:
- 17. október 2005 – sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 2 544 Sk s príslušenstvom z dôvodu nesprávne mu vyrubeného
a ním aj zaplateného nedoplatku za „dodávku vody“,
- 6. december 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za
žalobu,
- 2. január 2006 – sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, a súčasne predložil potvrdenie o svojich a manželkiných zárobkových pomeroch,
- 27. január 2006 – sťažovateľ rozšíril žalobný petit tak, že žiadal, aby okresný súd
určil neplatnosť „Predpisu mesačného preddavku do fondu prevádzkovej údržby a opráv“
od 1. februára 2006, neplatnosť uznesenia členskej schôdze vlastníkov zo 14. decembra
2005 a aby žalovanému uložil povinnosť doručiť mu prehľad čerpania fondu opráv za roky
2001 – 2005,
- 21. február 2006 – okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov,
- 14. marec 2006 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu,
- 4. máj 2006 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na
konanie o odvolaní sťažovateľa,
- 29. máj 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 197/06 potvrdil uznesenie okresného
súdu z 21. februára 2006,
- 9. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 27. jún 2006 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu,
- 19. júl 2007 – sťažovateľ opätovne rozšíril žalobný petit,
- 5. február 2008 – zmena zákonného sudcu,
- 31. marec 2008 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby upresnil žalobný petit,
- 15. apríl 2008 – sťažovateľ reagoval na uznesenie z 31. marca 2008,
- 27. máj 2008 – okresný súd uznesením pripustil zmenu „návrhu na začatie konania zo
dňa 15. 4. 2008“,
- 28. máj 2008 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,
- 25. jún 2008 – sťažovateľ opäť rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 1 223,27 Sk s prísl.,
- 27. jún 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,
- 31. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. október 2008 a súčasne vyzval
žalovaného, aby doplnil svoje vyjadrenie a označil právne predpisy, podľa ktorých
postupoval pri vyúčtovaní, aby predložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý sa v mene
žalovaného vyjadril k žalobe, a tiež, aby sa žalovaný vyjadril k rozšíreniu žaloby z 25. júna
2008,
- 25. august 2008 – žalovaný reagoval na výzvu okresného súdu a doplnil svoje vyjadrenie
a súčasne sťažovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného z 27. júna 2008,
- 16. september 2008 – žalovaný sa vyjadril k stanovisku sťažovateľa z 25. augusta 2008,
- 22. október 2008 – okresný súd potom, ako poučil sťažovateľa, že mu bude dovyrubený
súdny poplatok za žalobu z dôvodu jeho zvýšenia kvôli dodatočným zmenám žaloby,
a potom, ako sťažovateľ predložil špecifikáciu žalobného petitu, pojednávanie odročil na
neurčito na účely dovyrubenia súdneho poplatku sťažovateľovi,
- 6. február 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume
300 €,
- 5. marec 2009 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku,
- 24. máj 2009 – okresný súd uznesením pripustil zmenu „návrhu na začatie konania zo
dňa 25. 6. 2008“,
- 29. máj 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie v časti žaloby, za ktorú sťažovateľ
nezaplatil dodatočne vyrubený súdny poplatok,
- 19. jún 2009 – sťažovateľ podal odvolanie proti čiastočnému zastaveniu konania,
- 8. júl 2009 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky svojho
odvolania,
- 14. september 2009 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu,
- 19. január 2010 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu, ktorý vo veci koná pod sp. zn.
- 31. august 2010 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 14/2010 napadnuté uznesenie
okresného súdu sp. zn. 29 C 159/05 z 29. mája 2009 o čiastočnom zastavení konania ako
vecne správne potvrdil,
- 27. september 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 15. október 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. november 2010,
- 23. november 2010 – z dôvodu neprítomnosti žalovaného a so súhlasom prítomného
sťažovateľa bolo pojednávanie odročené na 13. január 2011,
- 24. november 2010 – žalovaný dodatočne ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 o zaplatenie finančnej čiastky
s príslušenstvom došlo k porušeniu základného práva a práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručených v ústave a dohovore.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd
okrem vyjadrení účastníkov konania nezačal dosiaľ vykonávať vo veci žiadne iné
dokazovanie, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že z hľadiska predmetu konania ide o prípad
bežnej a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ústavný súd skúmané konanie nepovažuje za
skutkovo ani právne zložité.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,
či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených
práv. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce opakovane (3 x) rozšíril,
resp. upresnil pôvodný žalobný petit, avšak pri posudzovaní príčin majúcich za následok
predĺženie posudzovaného konania nemožno bez ďalšieho túto skutočnosť pripočítať na
ťarchu sťažovateľa, pretože sťažovateľ tým iba využil zákonom mu priznané procesné
právo účastníka konania, avšak na druhej strane je potrebné podotknúť, že v tejto súvislosti
musí sám sťažovateľ strpieť a počítať s tým, že vybavenie týchto jeho procesných podaní
trvalo nejaký ten čas, v dôsledku čoho sa predĺžilo aj samotné konanie.
3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol evidentne nečinný viac ako 1 rok a 9 mesiacov,
a to od 27. júna 2006, keď sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu, do 31. marca 2008,
keď okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby upresnil žalobný petit.
Okrem tohto ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 bol
postup okresného súdu aj neefektívny. Zo súdneho spisu napr. vyplynulo, že okresný súd už
6. februára 2009 vyrubil sťažovateľovi dodatočný súdny poplatok z rozšíreného predmetu
konania, t. j. okresný súd tak učinil v čase, keď ešte nemal predmet konania ustálený,
pretože predmet konania okresný súd ustálil až 24. mája 2009, keď uznesením pripustil
zmenu pôvodného žalobného petitu, na ktorý sa dovyrubenie súdneho poplatku vzťahovalo.
Následne okresný súd bez tohto, aby najprv rozhodol o žiadosti sťažovateľa z 5. marca 2009
o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ihneď uznesením z 29. mája 2009 konanie
pre nezaplatenie dovyrubeného súdneho poplatku zastavil.
Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu
odvolacieho konania (2 x) nachádzal na krajskom súde a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol
okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
sťažovateľa zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
IV.
4. V nadväznosti na konštatovanie o porušení práv sťažovateľa a v záujme
efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a)
zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené
v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov
konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (prevzatie a príprava
zastúpenia) v sume 146,19 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu trov za
podanie sťažnosti, pretože tú podal 7. septembra 2009 sám sťažovateľ, a tiež mu nepriznal
úhradu trov za vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu z 18. novembra 2010, pretože toto
svojím obsahom (okrem vyčíslenia trov konania) neprinieslo pre rozhodnutie ústavného
súdu žiadne vecne významné skutočnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2011