Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 29/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť R. R., N., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., N., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a , ako aj Listiny základných

práv a slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 205/06 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2010 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú ochranu podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 37 ods. 3 Listiny základných práva

a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad špeciálnej prokuratúry“) v konaní

vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 205/06.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie

pre podozrenie zo spáchania pokračujúceho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2

písm. a) . Vec sa nachádza v štádiu po podaní obžaloby, ktorá bola

Okresnému súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) doručená 20. septembra 2010.

Sťažovateľ dôvody podania sťažnosti formuloval takto: „Počas trestného stíhania

som sa dostával a trvalo dostávam do sporu s vyšetrovateľmi a dozorujúcimi orgánmi

prokuratúry pre nekritické prijímanie tvrdení údajných poškodených a podmietanie

vykonania dôkazov v môj prospech a to aj v prípade, že dozorujúci prokurátor vydal na

realizáciu mojich návrhov vyšetrovateľke priame pokyny. Vyšetrovateľka sa všemožne

snažila, a s úspechom, tieto obísť a úkony vykonala spôsobom, ktorým sa dosiahla

neefektívnosť navrhovaného dôkazného prostriedku. ... Napriek mnohým sťažnostiam

a návrhom vyšetrovateľka mnou navrhované dôkazy naďalej odmietala. Na tento postup

som reagoval sťažnosťami, pričom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR ako

dozorujúci orgán prokuratúry žiadne relevantné porušenie na mojich právach ani raz

nezistil, čím zvýhodňoval dôkazy produkované v môj neprospech a posilňoval tak

postavenie údajných poškodených, ako zo strany v trestnom konaní a evidentne si tak

pripravoval silnejšiu pozíciu pre seba ako stranu v konaní pred súdom. ... Postupy

navrhované z mojej strany akceptované neboli a moje trestné stíhanie vyústilo do podania

obžaloby, ktorému predchádzalo oznámenie o zmene právnej kvalifikácie zo dňa 24.8.2010,

ktorou všetkých päť skutkov, odvtedy v obvineniach kvalifikovaných v podstate ako

samostatné skutky, prokurátor spojil ako jednotlivé útoky do jedného pokračujúceho zločinu

vydierania...

V konaní orgánov prokuratúry vidím porušenia základných práv a slobôd

garantovaných a to porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 3 ako aj

Listiny základných práv a slobôd stále trvá. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

ako aj Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v mojej veci zostali nečinní, napriek

opakovaným sťažnostiam na postup vyšetrovateľa. ...

Sťažnosťou sa domáham nápravy v tom smere, že Ústavný súd po prijatí tejto

konštatuje porušenie mojich ústavných práv postupom prokurátora Úradu Špeciálnej

prokuratúry GP SR pri jeho dozorujúcej činnosti v mojej trestnej veci pri preskúmaní

postupu vyšetrovateľky na základe žiadosti zo dňa 9.11.2009, 14.12.2009, 7.1.2010

a následným podaním obžaloby, a uloží prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pri

jeho ďalšej dozorujúcej činnosti konať tak, aby nebola zvýhodňovaná žiadna strana

v konaní, žiadnymi výhodami ani benevolenciou orgánov činných v trestnom konaní, ako je

tomu doteraz. ... Nemám iné zákonné prostriedky, ktorými by som sa mohol domôcť

zákonnej nápravy, preto som nútený obrátiť sa s touto sťažnosťou na Ústavný súd SR

s poukazom na SR.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol rozhodnúť takto:

1. „Základné právo sťažovateľa R. R. na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a

SR postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky pri preskúmaní postupu vyšetrovateľky Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Bratislava 2, oddelenie vyšetrovania na základe jeho

obhajcu zo dňa a 7.1.2010 a podaním obžaloby bolo porušené

2. Ukladá prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky späťvziať obžalobu zo dňa 8.9.2010 sp. zn. VI1/2 Gv 205/06-138

prijatú Okresným súdom v Komárne dňa 20.9.2010 pod spn.zn. .

3. Zrušuje sa správa o preskúmaní postupu vyšetrovateľa zo dňa 20.8.2010.

4. Ukladá prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky vo veci ďalej konať tak, že odníme trestnú vec obvineného R. R. Úradu

boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava 2, oddelenie vyšetrovania a pridelí

ju na ďalšie konanie inej zložke PZ

5. Ukladá prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky vydať pokyn poverenému policajtovi vykonať dôkazy navrhované

stranou obvineného v žiadosti zo dňa 14.12.2009 a 7.1.2010.

6. Sťažovateľovi R. R. sa priznávajú trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne na citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania

o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Sťažovateľ síce vo svojej sťažnosti konkretizoval svoje žiadosti z 9. novembra 2009,

14. decembra 2009 a 7. januára 2010, ktorými sa domáhal výkonu prokurátorského dozoru

nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a doloženou kópiou správy Úradu

špeciálnej prokuratúry o preskúmaní postupu vyšetrovateľa z 20. augusta 2010, uvedenú

skutočnosť aj preukázal, avšak prešetrenia postupu prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry sa už žiadnym spôsobom nedomáhal. Sťažovateľ teda nevyužil dostupné právne

prostriedky vyplývajúce z a nasl. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, ktorými je upravené vybavovanie podnetov, na základe ktorých je

možné napraviť nezákonný, resp. neústavný postup podriadených orgánov (vrátane

prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry), čo vylučuje aj právomoc ústavného súdu

preskúmavať postup Úradu špeciálnej prokuratúry pri zabezpečovaní dozoru nad uvedenou

trestnou vecou.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého

môžu orgány činné v trestnom konaní a vo veci konajúce všeobecné súdy naprávať,

resp. korigovať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom

súde namietať pochybenia, ktoré mohli spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. ,

, , ).

V danom prípade vznikla podaním obžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej

prokuratúry, t. j. 20. septembra 2010, okresnému súdu právomoc rozhodovať v trestnej veci

sťažovateľa, pričom ústavný súd zistil, že vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na

24. január 2011 a že toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna úprava

trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na

obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd

garantovaných v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátora

vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci.

Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade

podania odvolania v predmetnej trestnej veci sťažovateľa sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu a vzťahuje sa aj na otázku zákonnosti a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti

sťažovateľovi predkladaných obžalobou. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci je

oprávnený konať a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na

konanie o sťažnosti podľa .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri

opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že o výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľa na

základe žiadostí sťažovateľa bol právny zástupca sťažovateľa oboznámený správou Úradu

špeciálnej prokuratúry z 20. augusta 2010, ktorá mu bola doručená 7. septembra 2010. Na

základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v časti, v ktorej sťažovateľ žiadal

vysloviť porušenie základných práv postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry pri

vybavovaní jeho žiadostí z 9. novembra 2009, 14. decembra 2009 a 7. januára 2010, je

potrebné v zmysle považovať sťažnosť aj za

oneskorenú, pretože v období od oznámenia výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľa

právnemu zástupcovi sťažovateľa (t. j. 7. septembra 2010) do podania sťažnosti ústavnému

súdu (t. j. 24. novembra 2010) už došlo k uplynutiu lehoty dvoch mesiacov, keďže tá sa pri

opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť.

Z dôvodu, že prerokovaniu sťažnosti ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

vyplývajúci z a , pričom sťažnosť je

navyše potrebné považovať čiastočne za oneskorene podanú, ústavný súd už pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný

súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 18. januára 2011