Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 23/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr.

R. L., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , práva na právnu pomoc a rovnosť

účastníkov konania podľa a 3 a práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k.

-99 z 10. júna 2009, postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -149 z 21. decembra 2009, a postupom Krajskej prokuratúry

v Košiciach v konaní sp. zn. Kc 186/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

(ďalej len „“), práva na právnu pomoc a rovnosť

účastníkov konania podľa a 3 a práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom a rozsudkom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -99 z 10. júna 2009,

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -149 z 21. decembra 2009 a postupom Krajskej prokuratúry

v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní sp. zn. Kc 186/10 a oznámením

z 8. septembra 2010.

Sťažovateľka odôvodnila sťažnosť skutkovými okolnosťami sporu, ktorý vznikol

medzi ňou ako žalovanou v 1. rade, J. T. ako žalovaným v 2. rade a Obcou H. vystupujúcou

v postavení žalobkyne, v ktorých predovšetkým popierala, že by jej bola vyplatená suma

2 655,51 €, ktorej zaplatenia sa domáhala žalobkyňa v občianskoprávnom konaní. Okresný

súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -99 z 10. júna 2009 tak, že

sťažovateľku spolu s ďalším účastníkom konania zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy

a krajský súd na základe odvolania sťažovateľky rozsudkom č. k. -149 z

21. decembra 2009, rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka listom zo 6. júla

2010 podala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý z poverenia generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vybavila krajská

prokuratúra odložením podnetu z dôvodu, že nezistila dôvod na podanie mimoriadneho

dovolania. Podľa názoru sťažovateľky konaním už uvedených štátnych orgánov (súdov

a prokuratúry) boli porušené jej práva, predovšetkým právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa až 4, a 3 a .

Sťažovateľka navrhla rozhodnúť o sťažnosti takto:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti E., spo. s r.o. ... upravené v čl. 46, čl.47,

ods. 2 , 3 , postupom Okresného súdu Košice II,

Krajského súdu v Košiciach a Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaniach vedených na

Okresnom súde Košice II , sp. zn. 36 Cb / -99 zo dňa 10.06.2009, na Krajskom

súde v Košiciach , sp. zn. 2 Cob / 133 / 2009 - 146, 7207201037 zo dňa 21.12.2009 a na

Krajskej prokuratúry v Košiciach, sp. zn. Kc 186/10 - 9 zo dňa 08.09.2010, porušené bolo.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 36 Cb / -99 zo dňa

10.06.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Cob / 133 / 2009 - 146 ,

7207201037 zo dňa 21.12.2009 a rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Košiciach , sp. zn.

Kc 186/10 - 9 zo dňa 08.09.2010 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci konala

a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva upraveného v čl. 46 , čl.47 ,

ods. 2,3, .

4. Obchodnej spoločnosti E., spo. s r.o... sa priznáva finančné zadosťučinenie 5000

Eur..., ktoré je Okresný súd Košice II, Krajský súd v Košiciach, Krajská prokuratúra v

Košiciach a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne povinný...

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

5. Obchodnej spoločnosti E., spo. s r.o., ... priznáva trovy konania /právneho

zastúpenia 216,38 Eur /..., ktoré je Okresný súd Košice II, Krajský súd v Košiciach ,

Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky spoločne

a nerozdielne povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. L. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu)."

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. K namietanému porušeniu základných práv postupom a rozsudkom

okresného súdu č. k. -99 z 10. júna 2009

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv postupom a rozsudkom

okresného súdu č. k. -99 z 10. júna 2009, ústavný súd zistil, že

preskúmaniu prípadného porušenia jeho základných práv bráni princíp subsidiarity.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

V okolnostiach prípadu mohla sťažovateľka využiť opravný prostriedok, ktorý

pripúšťa (ďalej len „OSP“), pričom sťažovateľka toto

svoje právo podaním odvolania z 30. septembra 2009 aj využila. Rozsudok prvostupňového

súdu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol odvolacím súdom preskúmaný a krajský

súd vo veci aj rozhodol rozsudkom č. k. -146 z 21. decembra 2009.

Vzhľadom na opísaný princíp subsidiarity vyplývajúci priamo z bolo

preto potrebné sťažnosť v časti namietaného porušenia práv postupom a rozsudkom

okresného súdu odmietnuť (m. m. , ).

2. K namietanému porušeniu základných práv postupom a rozsudkom

krajského súdu č. k. -149 z 21. decembra 2009

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť najneskôr dňom, ktorým rozsudok krajského súdu č. k. -146

z 21. decembra 2009 nadobudol právoplatnosť, teda 20. februára 2010. Nedodržanie tejto

lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(napr. , ).

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť proti rozsudku krajského súdu až

3. novembra 2010, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

na podanie sťažnosti podľa . Ústavný súd sa

nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, ktorá vychádza z nesprávneho právneho názoru, že

lehota na podanie sťažnosti podľa jej začala plynúť až doručením

„písomného oznámenia z Krajskej prokuratúry Košice“. Podanie podnetu generálnej

prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania a ani prípadné doručenie stanoviska

krajskej prokuratúry, ktorým je takýto podnet zo strany orgánov prokuratúry odložený, nie

je právne významné na zachovanie lehoty na podanie sťažnosti proti postupu a rozhodnutiu

krajského súdu, ktorý právoplatne rozhodol v sťažovateľkinej veci, a nie je ani postupom

(resp. opravným prostriedkom), ktorý možno považovať za právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd podľa , ktorý treba vyčerpať

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, resp. má predchádzať podaniu sťažnosti

ústavnému súdu podľa (obdobne ). Keďže sťažnosť proti

rozsudku krajského súdu bola podaná oneskorene, ústavný súd ju z tohto dôvodu v uvedenej

časti odmietol.

3. K namietanému porušeniu základných práv postupom krajskej prokuratúry

a oznámením sp. zn. Kc 186/10 z 8. septembra 2010

Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľky smerovala proti postupu krajskej prokuratúry

a jej oznámeniu sp. zn. Kc 186/2010 z 8. septembra 2010 z dôvodu, že krajská prokuratúra

odložila sťažovateľkin podnet na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný

generálnemu prokurátorovi.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká nárok na jeho akceptovanie a generálny prokurátor

nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. V prípade sťažovateľky jej podnet generálna

prokuratúra postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre, ktorá po preskúmaní na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu nezistila dôvody na podanie mimoriadneho dovolania, pretože

právne posúdenie veci konajúcimi súdmi považovala za správne a sťažovateľkou namietaný

dôvod na podanie mimoriadneho dovolania v zmysle za

nedôvodný. To viedlo k odloženiu podnetu sťažovateľky.

Z ustanovení a nasl. možno vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorého využitie patrí iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha

generálneho prokurátora o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená

iba v prípade, že zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú

splnené ().

Vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, ). Z toho dôvodu odloženie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovanie, nemôže spôsobiť porušenie základných

práv sťažovateľa (obdobne napr. ).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

V okolnostiach prípadu krajská prokuratúra sťažovateľke listom z 8. septembra 2010

oznámila, že na základe jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nebude podané

mimoriadne dovolanie, a náležite jej vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podľa

názoru ústavného súdu podnet sťažovateľky riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu

vylučuje akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi postupom krajskej prokuratúry a namietaným

porušením práv sťažovateľky, resp. zistenie takej možnosti porušenia jej práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti postupu krajskej

prokuratúry odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky

v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011