Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 312/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2011

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť P. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,96 € (slovom

štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. D., DrSc., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

-15 zo 7. septembra 2010 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť P. S. (ďalej

len ,,sťažovateľ“) z 11. januára 2010, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len ,,okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že konanie pred okresným súdom sa začalo

návrhom sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol okresnému súdu doručený

31. marca 2006. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom z 20. júna 2006, proti

ktorému podal žalovaný odpor. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný súd vo veci vykonal

niekoľko pojednávaní (18. októbra 2006, 13. decembra 2006 a 9. marca 2007), pričom

podľa sťažovateľa išlo o ,,... neuvážené, chaotické úkony, ktoré pravdepodobne mali slúžiť

iba na predstieranie činnosti súdu a jeho záujmu o vec“. Na pojednávanie 18. októbra 2006

sťažovateľ súdom ani nebol predvolaný. Podľa sťažovateľa ,,V súčasnosti je ustanovený

znalec, ktorý zásadne prekročil súdom ustanovenú lehotu pre vyhotovenie znaleckého

posudku ... konanie pred okresným súdom fakticky spočíva.“.

3. Predmetom sporu je vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 664, 81 €

(20 028 Sk), ktoré žalovaný mal dosiahnuť tak, že žalobcovi vyhotovil dioptrické okuliare

nepoužiteľné pre žalobcu. Sťažovateľ doložil súdu znalecký posudok Výskumného ústavu

súdnej optiky, s. r. o., č. , z ktorého vyplýva, že „vada dioptrických

okuliarov spočíva v materiále (okuliarové rámy a korekčné šošovky), ktorý nespĺňa

požiadavky platnej právnej úpravy a v ich vyhotovení. Inak povedané, žalovaný v spore 21C

76/06 nesmel vyhotoviť okuliare z materiálu, ktorý použil a mal ich vyhotoviť tak, aby

zodpovedali zdravotnému stavu sťažovateľa diagnostikovaného ošetrujúcim odborným

lekárom.“.

4. K priebehu konania sťažovateľ ďalej uviedol, že ,,... 27. februára 2008 bol

ustanovený znalec odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Oftalmológia MUDr. M. H.,

CSc., aby vykonal vyšetrenie sťažovateľa a určil, aké dioptrické okuliare potrebuje. Okresný

súd vo výroku rozhodnutia neustanovil znalcovi lehotu pre vypracovanie znaleckého

posudku. Znalec MUDr. H., CSc. znalecký posudok v súdom ustanovenej lehote nepredložil.

Okresný súd po uplynutí lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku znalca neurgoval. Súd

celkom nečinne vyčkal dokiaľ znalec s výrazným oneskorením na jeseň 2008 posudok

predložil súdu. Okresný súd dňa 10.2.2009 ustanovil ďalšieho znalca, a to znalca z odboru

Optika, odvetvie Fyziologická optika Ing. J. M. s úlohou určiť, či bifokálne okuliare

zhotovené odporcom pre navrhovateľa zodpovedajú výsledkom vyšetrenia z hľadiska

správnej hodnoty dioptrií, vycentrovania skiel, prípadne ďalších parametrov potrebných

pre ich riadne užívanie. Okresný súd určil znalcovi Ing. J. M. lehotu 40 dní na vypracovanie

písomného znaleckého posudku a jeho doručenie súdu. Znalec Ing. J. M. požiadal

sťažovateľa o osobné stretnutie za účelom odovzdania dioptrických okuliarov, ktoré má

znalecky posúdiť dňa 1. mája 2009. Stretnutie na znalcom určenom mieste na parkovisku

nákupného strediska v D. sa uskutočnilo v súlade s požiadavkami znalca. Súdom

ustanovený znalec odniesol okuliare so sebou, dosiaľ ich sťažovateľovi nevrátil, hoci ide o

zdravotnú pomôcku.“.

5. Sťažovateľ vidí zbytočné prieťahy aj v postupe súdu v súvislosti s ustanovovaním

znalcov, keď uvádza: ,,Okresný súd spor technologickej povahy, ktorého skutková podstata

spočíva v otázke vhodnosti materiálu použitého na vyhotovenie dioptrických okuliarov a

správnosti vyhotovenia okuliarov pre sťažovateľa bez ohľadu na znenie žaloby

preorientoval na zdravotnícky spor o stave zraku sťažovateľa. Túto zmenu v právnej

orientácii sporu súd vykonal oneskorene... Zdravotný stav je súborom premenných veličín,

ktoré sú pravdepodobnostne (stochasticky) determinované. Nemožno s istotou predvídať, či

nastanú a ak nastanú, kedy nastanú. Zhodné platí pre spätné určovanie okamihu, v ktorom

nastali. V okolnostiach prípadu to má za následok, že medicínsky je nemožné spätne určiť,

aký bol zdravotný stav zraku sťažovateľa, a teda aké okuliare potreboval v minulosti, na jar

roku 2006, keď vznikol súdny spor, či mu žalovaný vyhotovil dioptrické okuliare podľa

nálezu očnej lekárky, ktorá nesprávne diagnostikovala stav sťažovateľovho zraku, alebo či

nález očnej lekárky bol správny a žalovaný vyhotovil dioptrické okuliare v rozpore s

odborným nálezom ošetrujúcej očnej lekárky. Plynutie času v okolnostiach prípadu pôsobí

ako negatívny faktor pôsobiaci proti možnosti urobiť také znalecké zistenie. V roku 2010,

ale ani predtým roku 2009, nebolo možné v súlade s poznaním lekárskej vedy očakávať

podanie znaleckého posudku preukazujúceho stav sťažovateľovho zraku na začiatku roku

2006. Sťažovateľ na túto okolnosť Okresný súd Bratislava II márne upozorňoval. Okresný

súd zbytočným ustanovením znalca, o ktorom bolo vopred zrejmé, že v rozsahu svojej

odbornosti nemôže prispieť k objasneniu veci, urobil rutinný úkon, ktorým zdanlivo urobil

krok vpred, ale ktorým v okolnostiach prípadu spôsobil zbytočný prieťah, predĺžil stav

právnej neistoty, ktorej odstránenie sťažovateľ od súdu očakáva. Po ustanovení znalca,

ktorému odbornosť neumožňuje prispieť k objasneniu veci opakovane postupoval spôsobom

znamenajúcim porušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, lebo sa nezaujímal o činnosť znalca. Okresný súd namiesto toho, aby

zároveň s ustanovením znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia ustanovil aj znalca z

odboru Optika, odvetvie Fyziologická optika, vyčkal jeden kalendárny rok (2008) a až

potom tohto znalca ustanovil. Sťažovateľ aj tento postup súdu označuje za nesprávny postup

neprimeraný zásade iura novit curia, a preto ho označuje za jeden z početných zbytočných

prieťahov v konaní.“

6. Sťažovateľ poukázal taktiež na sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným

súdom, ktorú adresoval predsedníčke okresného súdu 25. marca 2009. Predsedníčka

okresného súdu v prípise z 26. marca 2009 konštatovala, že sťažnosť sťažovateľa na

prieťahy v konaní nemožno prešetriť, pretože spis bol 9. marca 2009 zaslaný znalcovi Ing.

J. M. pre účely vypracovania znaleckého posudku. Taktiež uviedla, že po vrátení spisového

materiálu a vypracovaní znaleckého posudku prešetrí sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v konaní. Sťažovateľ sťažnostnú argumentáciu uzavrel tým, že 4. januára 2010 konajúci

okresný súd prostredníctvom zamestnankyne informačnej kancelárie informoval zástupkyňu

sťažovateľa, že spis na súde nie je, pretože sa ešte nachádza u znalca. Sťažovateľ v tejto

súvislosti taktiež uviedol, že nenašiel dôkaz preukazujúci alebo aspoň naznačujúci, že súd

urobil voči znalcovi akýkoľvek úkon smerujúci k splneniu uznesenia o ustanovení znalca

alebo aspoň k vráteniu spisu.

7. Ústavnoprávna argumentácia sťažovateľa smeruje k poukázaniu na vybranú

judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa namietaného

porušenia označeného práva. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa porušené bolo, a aby prikázal okresnému súdu, aby v jeho veci

upustil od ďalšieho porušovania jeho označeného práva. Žiadal priznať aj primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 960 € (aj s ohľadom na význam sporu pre sťažovateľa)

a náhradu trov konania.

II.

8. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd, aby

sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému

súdu kompletný spisový materiál. Predsedníčka okresného súdu výzvu prevzala 22.

novembra 2010, avšak vyjadrenie k prijatej sťažnosti zaslala až 20. januára 2011 na

urgenciu ústavného súdu. Vo vyjadrení uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci,

a navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a nepriznal sťažovateľovi

požadované finančné zadosťučinenie. K priebehu konania uviedla, že ,,... 19. augusta 2010

bol spis zaslaný znalcovi Ing. J. H., ktorému bola uložená 40 – dňová lehota na

vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 7.12.2010 súd urgoval znalca na jeho

vypracovanie, resp. oznámenie dôvodov, pre ktoré znalecký posudok ešte nebol

vypracovaný. Znalecký posudok nebol vypracovaný z dôvodu, že pôvodne ustanovený

znalec Ing. J. M., ktorý prevzal predmet znaleckého skúmania – okuliare značky G., zomrel.

Z oznámenia dediča znalca súd zistil, že v pozostalosti po znalcovi sa tieto okuliare

nepodarilo nájsť. Z uvedeného dôvodu, a to v dôsledku absencie predmetu skúmania súd

upustil od vypracovania znaleckého posudku. S poukazom na uvedené nastali v postupe

súdu pri nariadení znaleckého dokazovania nepredvídateľné skutočnosti, ktoré nebolo

v moci tunajšieho súdu ovplyvniť. Ako vyplýva z priloženého spisu, súd vo veci konal

plynule, časové úseky medzi jednotlivými úkonmi, nariadením pojednávania a znaleckého

dokazovania boli determinované požiadavkami účastníkov a navrhnutých dôkazov, ktoré

bolo potrebné vo veci vykonať.“ .

9. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 5. októbra 2010 doplnil sťažnosť

o okolnosti, ktoré v priebehu konania nastali po podaní sťažnosti. Zvýraznil, že za zbytočný

prieťah považuje obdobie od 10. februára 2009 (ustanovenie znalca Ing. J. M.) do konca

septembra 2010. Keďže znalec Ing. J. M. zomrel a okrem neho pravdepodobne nikto nemá

vedomosť o tom, kde sa predmet znaleckého skúmania nachádza, nový znalec Ing. J. H.

nemá možnosť splniť znaleckú úlohu. Ďalej sťažovateľ uviedol: ,,Nečinnosť súdu, jeho

nezáujem o vyhotovenie znaleckého posudku Ing. J. M. po uplynutí lehoty, ktorú mu súd

ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku má v okolnostiach prípadu osobitne

katastrofálny dôsledok. Sťažovateľ, ktorý v konaní pred súdom uplatnil svoje právo,

nesprávnym postupom súdu v niektorých okamihoch konania spojeným s nezáujmom

a nečinnosťou súdu v iných okamihoch konania s vysokou pravdepodobnosťou stratil

možnosť domôcť sa svojho práva, lebo súd alebo súdom ustanovený znalec stratil predmet

konania, a preto nemá možnosť zistiť vecnú správnosť žalobcovho tvrdenia.“ Na výzvu

ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľa v prípise

datovanom 7. decembra 2010 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo

veci.

10. Po posúdení obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, sťažnosti a vyjadrenia

k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku

1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

12. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný

súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva

podľa sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom

tri základné kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu

(napr. , alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri

svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre

sťažovateľa (napr. , alebo ). Napokon ústavný súd

taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. ,

), resp. na celkovú dĺžku konania ().

13. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo predmetom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľa došlo k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

Dňa 31. marca 2006 - podanie žaloby na súde.

Dňa 23. mája 2006 - výzva súdu na odstránenie vád žaloby: odstránené podaním

z 13. júna 2006.

Dňa 20. júna 2006 - vydaný platobný rozkaz.

Dňa 19. júla 2006 - odpor žalovaného proti platobnému rozkazu.

Dňa 26. júla 2006 - nariadený termín pojednávania na 18. október 2006.

Dňa 18. októbra 2006 - pojednávanie odročené na 13. december 2006 (aj pre

neprítomnosť žalobcu, ktorý nebol predvolaný).

Dňa 11. decembra 2006 - zástupkyňa sťažovateľa požiadala o odročenie

pojednávania určeného na 13. december 2006 (k jej žiadosti sa pripojil sťažovateľ podaním

doručeným súdu 13. decembra 2006).

Dňa 26. januára 2007 - nariadený termín pojednávania na 9. marec 2007.

Dňa 9. marca 2007 - pojednávanie, na ktorom súd uložil zástupkyni sťažovateľa

poriadkovú pokutu 2 000 Sk a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vo veci bude

nariadené znalecké dokazovanie.

Dňa 12. marca 2007 - do spisu doručené odvolanie zástupkyne sťažovateľa proti

uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty (odvolanie doručené následne aj 20. apríla 2007).

Dňa 14. marca 2007 - do spisu doručená námietka zaujatosti konajúcej sudkyne

podaná sťažovateľom, súdny poplatok za námietku zaujatosti zaplatený 17. apríla 2007.

Dňa 11. mája 2007 - spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

,,krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní a o podanej námietke zaujatosti.

Dňa 5. decembra 2007 - okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn.

, z 31. júla 2007, ktorým bolo rozhodnuté, že konajúca sudkyňa

okresného súdu nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci a uznesenie o uložení

poriadkovej pokuty bolo potvrdené.

Dňa 27. februára 2008 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru

Zdravotníctva a farmácie, odvetvia Oftalmológie (očného lekárstva) MUDr. M. H., CSc.

Dňa 20. marca 2008 - okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa nazvané

,,Návrh na zmenu znalca“, z obsahu ktorého vyplýva nesúhlas sťažovateľa s ustanovením

znalca z uvedeného odboru a odvetvia a žiadosť o ustanovenie znalca, ktorý bude spôsobilý

posúdiť kvalitu práce a použitých materiálov, z ktorých žalovaný vyhotovil dioptrické

okuliare pre sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2008 - krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o odvolaní

(návrh na zmenu znalca okresný súd posúdil podľa obsahu ako odvolanie).

Dňa 6. mája 2008 - krajský súd vracia spis okresnému súdu ako bezdôvodne

predložený (podľa krajského súdu nejde o odvolanie, ale o námietku proti znalcovi).

Dňa 26. mája 2008 - uznesenie okresného súdu, ktorým bola námietka sťažovateľa

(proti osobe znalca) zamietnutá.

Dňa 24. septembra 2008 - uznesenie okresného súdu o zrušení uznesenia

o ustanovení znalca MUDr. M. H., CSc. (pretože nepreberal zásielky súdu) a o ustanovení

znalca z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia Oftalmológie (očného lekárstva) MUDr.

M. F.

Dňa 25. októbra 2008 - znalec MUDr. M. F. vyhotovil znalecký posudok.

Dňa 21. novembra 2008 - výzva súdu zástupcom účastníkov na vyjadrenie

k znaleckému posudku.

Dňa 16. decembra 2008 - okresnému súdu doručené vyjadrenie zástupcu žalovaného,

zástupkyňa sťažovateľa nereagovala.

Dňa 10. februára 2009 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru

optiky, odvetvia fyziologickej optiky Ing. J. M. (lehota pre znalca 40 dní).

Dňa 10. marca 2009 - znalec prevzal spis osobne na okresnom súde.

Dňa 2. apríla 2009 - znalec mailom žiada súd o predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku do 22. apríla 2009.

Dňa 27. mája 2009 - znalec mailom žiada súd o strpenie, snaží sa posudok ukončiť

čo najskôr.

Dňa 14. januára 2010 - súd mailom žiada znalca o oznámenie prekážky, pre ktorú

znalecký posudok nebol ešte vyhotovený.

Dňa 4. mája 2010 - súd písomne žiada znalca o oznámenie, či už odpadla prekážka,

pre ktorú znalecký posudok nebol ešte vyhotovený.

Dňa 18. mája 2010 - okresnému súdu spätne doručená neprevzatá zásielka určená

znalcovi s oznámením pošty, že adresát zomrel.

Dňa 20. mája 2010 - okresný súd žiada súd konajúci o dedičstve o oznámenie okruhu

dedičov po nebohom znalcovi.

Dňa 7. júna 2010 - okresnému súdu doručené oznámenie notára prerokúvajúceho

dedičstvo, z ktorého vyplýva, že znalec zomrel 26. januára 2010.

Dňa 27. júla 2010 - syn znalca doručil okresnému súdu súdny spis.

Dňa 29. júla 2010 - uznesenie okresného súdu o ustanovení znalca z odboru optiky,

odvetvia fyziologickej optiky Ing. J. H.

Dňa 19. augusta 2010 - znalec prevzal spis osobne na okresnom súde.

Dňa 22. septembra 2010 - znalec žiada okresný súd o predloženie posudzovaných

okuliarov.

Dňa 2. decembra 2010 - syn Ing. J. M. oznamuje okresnému súdu, že okuliare značky

Giotto, bifokálne, sa v jeho pozostalosti nenašli.

Dňa 7. decembra 2010 - súd oznamuje Ing. H., že predmet znaleckého skúmania sa

nepodarilo nájsť a žiada ho o zaslanie súdneho spisu.

Dňa 14. decembra 2010 - znalec doručil spis súdu.

14. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľa z hľadiska

základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje nasledovné:

14.1 Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

právna vec sťažovateľa je v podstate bežnou občianskoprávnou vecou, a to tak po skutkovej

stránke, ako aj po právnej stránke. Ide o obvyklý spotrebiteľský spor, ktorého základom je

uplatňovanie nárokov kupujúceho z vád tovaru pri kúpnej zmluve. Ústavný súd teda

v právnej veci sťažovateľa nezistil žiadne indikátory zvýšenej skutkovej či právnej zložitosti

veci.

14.2 Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil

určité okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech, pretože nimi čiastočne

prispel k prieťahom v predmetnom konaní. Išlo jednak o (ospravedlnenú) neúčasť na

pojednávaní 13. decembra 2006, v dôsledku čoho sa ďalšie pojednávanie konalo 9. marca

2007, ako aj o postup sťažovateľa po pojednávaní 9. marca 2007. Sťažovateľova námietka

zaujatosti, ako aj odvolanie jeho zástupkyne proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

ktoré sa ukázali ako nedôvodné, viedli k tomu, že spis sa od 11. mája 2007 do 5. decembra

2007 (takmer sedem mesiacov) nachádzal na krajskom súde. V tomto období teda okresný

súd nijak nemohol ovplyvniť dĺžku konania v právnej veci sťažovateľa, pretože spis bol na

nadriadenom súde. Tieto úkony sťažovateľa, ktorých realizácia bola jeho procesným

oprávnením (resp. oprávnením jeho zástupkyne), však nemohli zásadným spôsobom

ovplyvniť celkovú dĺžku konania pred okresným súdom.

14.3 V postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľa zistil ústavný súd viaceré

obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej dĺžky (jednoduchého) konania pred okresným

súdom vedú k jednoznačnému záveru o porušení práv sťažovateľa garantovaných mu

. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdom posúdené najmä tieto obdobia

jeho nečinnosti:

- od 26. júla 2006, keď bolo nariadené pojednávanie na 18. október 2006, na ktoré

súd opomenul predvolať sťažovateľa ako žalobcu, do 13. decembra 2006, na kedy bolo

nariadené ďalšie pojednávanie, ktoré sa nekonalo pre ospravedlnenie sťažovateľa a jeho

zástupkyne.

- od 27. februára 2008, keď bol ustanovený znalec z odvetvia oftalmológie

MUDr. M. H., CSc., do 24. septembra 2008, keď bol uznesením ustanovený nový znalec

MUDr. M. F. Aj napriek tomu, že okresný súd v uvedenom období vykonal určité procesné

úkony, tieto nesmerovali k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom

tolerovanie pasivity prvého ustanoveného znalca tiež ide na vrub okresnému súdu (m. m. II.

ÚS 10/01).

- od 20. apríla 2009, keď znalcovi Ing. J. M. uplynula určená lehota na predloženie

znaleckého posudku, do 20. mája 2010, keď okresný súd žiadal súd konajúci o dedičstve

o oznámenie okruhu dedičov po nebohom znalcovi. Napriek tomu, že znalec zomrel už 26.

januára 2010, zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou okresného súdu trvali až

do 20. mája 2010. Od 27. mája 2009 (znalec mailom žiadal ďalšie predĺženie lehoty na

predloženie posudku) do 14. januára 2010 okresný súd neurobil vo vzťahu k znalcovi žiaden

úkon, ktorým by prispel k jeho riadnemu konaniu, čo možno označiť ako neprípustnú

toleranciu jeho pasivity (m. m. ). Ani v období po 14. januári 2010 však

okresný súd neurobil žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na to, že už v tomto období konanie na súde trvalo viac ako tri roky, bolo

povinnosťou súdu vystupovať proti ustanovenému znalcovi spôsobom zabezpečujúcim

riadne plnenie jeho znaleckých povinností. Mailom zaslané výzvy okresného súdu na

oznámenie prekážok v postupe znalca (27. mája 2009 a 14. januára 2010) nevyhodnotil

ústavný súd v okolnostiach prípadu ako efektívny prostriedok na odstránenie prekážok

v konaní.

15. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam o (ne)potrebnosti vykonania nariadeného

znaleckého dokazovania je ústavný súd zdržanlivý. Akékoľvek vyjadrenie ústavného súdu

by bolo predčasné, keďže vec na okresnom súde nie je rozhodnutá a prvotne prislúcha

okresnému súdu, aby vykonané dôkazy vyhodnotil ( ),

z hľadiska ich významu pre rozhodnutie vo veci.

16. V záujme objektívneho pohľadu na vec ústavný súd dodáva, že v konaní sa

vyskytli určité objektívne skutočnosti, ktoré prispeli k dĺžke konania, a nebolo

v možnostiach okresného súdu im zabrániť (napr. spomenutá smrť znalca). V konečnom

dôsledku je však z ústavného pohľadu neprípustné, aby banálna spotrebiteľská žaloba,

ktorou žalobca na súde uplatňuje svoje nároky z vadného tovaru, nebola rozhodnutá aspoň

prvostupňovým súdom takmer štyri roky po podaní žaloby (ku dňu podania sťažnosti; ku

dňu rozhodnutia ústavného súdu je to takmer päť rokov a vec stále nie je rozhodnutá).

V tomto smere objektívnu zodpovednosť za celkovú dĺžku konania nesie okresný súd, ktorý

napriek tomu, že vo veci urobil množstvo úkonov (pozri už uvedené), nebol schopný vec

v tak dlhej dobe rozhodnúť bez toho, aby na dĺžku konania mali zásadnejší vplyv jeho

účastníci a ich procesné úkony. Ako konštatuje aj sťažovateľ v podaní, ktorým doplnil svoju

sťažnosť, nečinnosť okresného súdu v spojení so smrťou znalca, a tým vyvolanou stratou

predmetu znaleckého skúmania podstatne sťažili súdu konanie vo veci, keďže dnes už je

nemožné odborne zodpovedať otázky kladené znalcom z odboru optiky, odvetvia

fyziologickej optiky.

17. Ústavný súd preto konštatuje, že zistené obdobia nečinnosti okresného súdu

v kontexte s celkovou dĺžkou jednoduchého občianskoprávneho konania v právnej veci

sťažovateľa sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neospravedlniteľné. Ústavný súd

preto v bode 1 výroku tohto nálezu vyslovil, že okresný súd postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a v bode 2 výroku nálezu prikázal

okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

18. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 960 €, ktorý neskôr vzhľadom na

pokračujúce zbytočné prieťahy zvýšil na 2 160 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla

prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Navrhovanú výšku však ústavný

súd aj vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru nepovažoval za primeranú, a preto priznal

sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany jeho práv

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku nálezu). Táto výška

podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľa spôsobenú jeho právnou

neistotou vzhľadom na predmet konania a jeho význam pre neho samotného. Taktiež

zohľadňuje aj skutočnosť, že k dĺžke konania v malej miere prispel aj samotný sťažovateľ

(resp. jeho zástupkyňa).

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa (bod 4

výroku nálezu). S poukazom na a

a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume

454,96 € (3 úkony právnej pomoci po 120,23 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť na ústavnom súde, doplnenie sťažnosti podané ústavnému súdu, 3 x paušálna

náhrada hotových výdavkov po 7,21 € a 19 % DPH - 72,64 €). Priznanú náhradu trov

konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011