Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 65/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. A., K., a Ing. P. L., K., zastúpených advokátom

JUDr. J. N., K., ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb orgánov územnej

samosprávy mestskej časti Košice-Vyšné Opátske konaných 27. novembra 2010, za účasti

zvoleného starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske M. B., K., a zvolených poslancov

Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske Ing. R. T., K., T. G., K., Bc.

R. L., K., MVDr. L. M., K., Ing. P. B., K., Ing. V. M., K., Ing. V. D., K., a J. M., K., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. A. a Ing. P. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. decembra

2010 doručené podanie Ing. M. A. (ďalej aj „sťažovateľ 1“) a Ing. P. L. (ďalej aj

„sťažovateľ 2“, ďalej spolu len „sťažovatelia“) označené ako „Vec: Sťažnosť na nezákonné

vyhodnotenie a podozrenie z manipulácie volieb na funkciu starostu a poslancov do

miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske“, ktoré podľa obsahu možno

kvalifikovať ako sťažnosť podľa (ďalej len

„volebná sťažnosť“), ktorou sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb do

orgánov územnej samosprávy mestskej časti Košice-Vyšné Opátske konaných

27. novembra 2010, a to tak volieb starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske (ďalej aj

„voľby starostu“), ako aj volieb poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-

Vyšné Opátske (ďalej aj „voľby poslancov“).

Volebná sťažnosť v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), a preto ústavný súd vyzval sťažovateľov,

aby v lehote siedmich dní od doručenia svoju volebnú sťažnosť doplnili o chýbajúce

náležitosti. Sťažovatelia na výzvu reagovali podaním doručeným ústavnému súdu

30. decembra 2010, ktorého súčasťou bolo aj splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. N., K.

Z volebnej sťažnosti po jej doplnení vyplýva, že sťažovateľ 1 kandidoval na funkciu

poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske a získal

193 platných hlasov z celkového počtu 667 oprávnených voličov, t. j. viac ako 10 % hlasov.

Sťažovateľ 2 kandidoval na funkciu starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske a získal

191 platných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov. Sťažovateľ 2 kandidoval aj na funkciu

poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske, pričom získal

265 hlasov a bol za poslanca zvolený.

Sťažovatelia namietajú „porušovanie 0 zb. v platnom znení

o voľbách do orgánov samosprávy obcí, a to samosprávy MČ Košice-Vyšné Opátske, ako aj

, ods. 1, ods. 4 SR...“, pričom svoje námietky rozdeľujú do troch skupín:

a) námietky týkajúce sa zloženia miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná

komisia“),

b) námietky týkajúce sa spôsobu organizácie práce volebnej komisie pri zisťovaní

výsledkov volieb,

c) námietky proti archivácii hlasovacích lístkov a ďalších častí volebnej

dokumentácie.

Vo vzťahu k zloženiu volebnej komisie sťažovatelia uvádzajú, že „bola zložená

z osôb spojených straníckou príslušnosťou, rodinnými väzbami ku niektorým kandidátom

do miestneho zastupiteľstva MČ Košice-Vyšné Opátske“, pričom „Predseda volebnej

komisie p. Ing. P. B. je synom kandidáta za SDKÚ-SD, KDH na poslanca miestneho

zastupiteľstva MČ Košice-Vyšné Opátske – Ing. P. B. Obaja majú blízky vzťah

k doterajšiemu starostovi MČ – Vyšné Opátske p. Ing. M. B. Za podpredsedu volebnej

komisie bol ustanovený p. J. B., ktorý má dlhoročné nadštandardné osobné vzťahy so

starostom p. Ing. M. B., pre ktorého vykonával v uplynulých volebných obdobiach rôzne

úkony, za ktoré bol finančne ohodnotený.

Podobné nadštandardné vzťahy ma p. J. B. aj s pani prednostkou Miestneho úradu

Košice-Vyšné Opátske p. JUDr. G. M., ktorá vykonávala počas volieb funkciu

zapisovateľky. Vo volebnej komisií bola aj jej dcéra - slečna G. M.“.

Z citovaného sťažovatelia vyvodzujú záver, že „komisia v tomto zložení nedáva

záruku objektívnosti, pretože je tu dôvodná obava o snahu dosiahnuť určité konkrétne

výsledky pre svojich rodinných príslušníkov, známych a sympatizantov konkrétnej politickej

stany. Čo sa aj stalo.“.

Vo vzťahu k spôsobu organizácie práce volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov

volieb sťažovatelia uvádzajú, že na účely vyhodnocovania a sčítania hlasovacích lístkov

boli členovia volebnej komisie rozdelení do dvoch skupín, pričom „Prvú skupinu tvorili

p. J. B. a slečna G. M. obaja sympatizanti koalície SDKU-DS, KDH.

Druhu skupinu tvorili p. MUDr. J. V., nominant politickej strany a p. RNDr. J. Č. za

Smer-SD.

Opätovne namietame na skutočnosť, že prvú skupinu tvorili sympatizanti jedného

politického zoskupenia, osoby, ktoré sme vyššie označili ako príbuzných a známych

kandidátov – čo dáva možnosť a predpoklad na záujme o výsledok počtu hlasov a celkový

výsledok pre im blízkych kandidátov. Táto skupina nedávala záruku objektívnosti

a správnosti pri zisťovaní údajov z volebných hlasovacích lístkov a následný záznam počtov

hlasov do sčítacieho hárku.

Poukazujeme i na skutočnosť, že práve táto prvá skupina volebnej komisie odmietla

tzv. kôpkovanie už rozdelených volebných lístkov na funkciu starostu MČ Košice-Vyšné

Opátske a volieb zástupcov do miestneho zastupiteľstva, aby sa následne nemohlo

objektívne skontrolovať správnosť zistených výsledkov 1. či 2. skupiny. Teda, podpredseda

volebnej komisie čítal výsledky z hlasovacích lístkov tak, že nikto z členov volebnej komisie

nemal možnosť skontrolovať či naozaj stav na hlasovacích lístkoch zodpovedá tomu čo

diktoval podpredseda volebnej komisie.

Okrem iného, manžel zapisovateľky a zároveň otec členky volebnej komisie p. J. M.

dosiahol volebný úspech tesne nad hranicou zvoliteľnosti.

Čo sa týka druhej skupiny pre kontrolu volebných lístkov a sčítavania hlasov – táto

skupina spĺňala kritéria volebného zákona, nakoľko nebola politicky monolitická.

Jedinou výhradou proti druhej skupine je skutočnosť, že skupina mala dôslednejšie

presadiť svoj návrh na objektívne vyhodnotenie volebných lístkov a to kôpkovaním

a opätovným prepočítaním – skontrolovaním výsledkov prvej skupiny a naopak.

Predseda volebnej komisie neprejavil rovnaký záujem o činnosť obidvoch

pracovných skupín a nejavil ani záujem dať opätovne prekontrolovať výsledky sčítania

hlasov.“.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa archivácie hlasovacích lístkov a ďalších častí

volebnej dokumentácie sťažovatelia uvádzajú, že „Podľa informácií od skupiny

pozorovateľov sme zistili, že skontrolované a vyhodnotené volebné lístky boh spolu

s obálkami predsedom komisie nahádzané do volebnej urny, pričom nebol dodržaný postup,

aby sa z lístkami nedalo manipulovať. Jednotlivé druhy hlasovacích lístkov neboli

samostatne zložené a opatrené proti zneužitiu (pozmeňovaniu údajov na hlasovacích

lístkoch).

Máme pochybnosť, či urna s uloženými listinami bola správne opatrená a následne

uložená v archíve.

Zároveň namietame proti tomu, že predseda volebnej komisie ešte pred zverejnením

výsledkov volieb a pred podpísaním výsledku volieb poslal preč z miestnosti pozorovateľov.

Týmto spôsobom sa znemožnilo zistiť, čo sa dialo vo volebnej miestnosti po odchode

pozorovateľov.

K vyššie uvedeným skutočnostiam udávame, že ku dnešnému dňu uplynula dlhá doba

počas ktorej mohlo dôjsť k ďalšej manipulácií s archivovanými volebnými materiálmi, čo

znamená, že opakovaná kontrola volebných lístkov by už nemusela byť hodnoverná.“.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd pre účely overenia ich tvrdení uskutočnil

výsluch účastníkov konania a ako svedkov výsluch členov volebnej komisie, a v prvom

podaní doručenom ústavnému súdu 3. decembra 2010 tiež navrhli, „aby boli výsledky

volieb... prekontrolované novomenovanou nezávislou komisiou, nakoľko nebola dodržaná

objektívnosť vyhodnotenia výsledkov“.

Na základe uvedených námietok sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich

volebnej sťažnosti rozhodol nálezom, „ktorým podľa § 63 ods. 1, písm. a) zákona

č. v platnom znení vyhlási voľby starostu vykonané 27. novembra 2010

v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske, ako aj voľby poslancov v mestskej časti Košice-

Vyšné Opátske za neplatné a porušovateľovi uloží povinnosť nahradiť sťažovateľovi na účet

jeho zástupcu do troch dní od doručenia nálezu trovy konania v sume 254,42 €“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do

Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K splneniu zákonom predpísaných náležitostí a aktívnej legitimácii

sťažovateľov na podanie volebnej sťažnosti

Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú

aj na volebné sťažnosti, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či

spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona

o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Z vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo

nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených

v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 %

oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode

najmenej 10 % voličov.

Sťažovatelia namietajú tak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu, ako aj volieb

poslancov, pričom k obom voľbám formulujú rovnaké námietky. Z obsahu sťažnosti

a volebnej dokumentácie, ktorú si ústavný súd na účely predbežného prerokovania vyžiadal,

vyplýva, že sťažovateľ 2 sa zúčastnil ako kandidát tak volieb starostu, ako aj volieb

poslancov, pričom v oboch prípadoch získal viac ako 10 % hlasov, t. j. je aktívne

legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti tak proti neústavnosti a nezákonnosti volieb

starostu, ako aj volieb poslancov. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ 2 bol zvolený

za poslanca miestneho zastupiteľstva a napriek tomu podáva aj sťažnosť smerujúcu proti

voľbám poslancov, ústavný súd s poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru (pozri

uznesenie sp. zn. z 11. apríla 2007) konštatoval, že z dôvodu tejto skutočnosti

nestráca aktívnu legitimáciu na podanie volebnej sťažnosti aj vo vzťahu k voľbám

poslancov. Sťažovateľ 1 kandidoval len na funkciu poslanca, pričom získal viac ako 10 %

hlasov, t. j. je aktívne legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti vo vzťahu k voľbám

poslancov.

Keďže sťažovateľ 1 nekandidoval na funkciu starostu, nie je aktívne legitimovaný na

podanie volebnej sťažnosti vo vzťahu k neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu.

Ústavný súd preto v tejto časti volebnú sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľovi 1 pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Zároveň ústavný súd konštatoval, že inak

volebná sťažnosť po doplnení spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto sa

sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.

2. Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za

neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu

sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov

upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , , ).

Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo

voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na

účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané

spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže

spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky

volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov ().

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne s nimi

súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom

namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb,

ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či

voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. ).

Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných

nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí

dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63

ods. 1 rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom

prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú

reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať tak

intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom

výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. ).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií pri predbežnom prerokúvaní

posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľov uvedené vo volebnej sťažnosti

v prípade ich preukázania mohli či už jednotlivo, alebo spoločne vytvoriť reálne

predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu a voľby poslancov za neplatné, t. j.

posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

3. K jednotlivým námietkam sťažovateľov

Vo vzťahu k námietkam sťažovateľov týkajúcim sa zloženia volebnej komisie

ústavný súd poukazuje v prvom rade na ustanovenia upravujúce

postavenie, spôsob tvorby a základné zásady činnosti volebných komisií.

Podľa voľby do orgánov samosprávy obcí riadi

Ústredná volebná komisia. Voľby riadia obvodné volebné komisie, v mestách mestské

volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.

Podľa vo volebných okrskoch sa zriaďujú

okrskové volebné komisie.

Podľa členom volebnej komisie môže byť volič.

Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce

(primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

Podľa volebné komisie sa utvoria z rovnakého

počtu zástupcov politických strán a politických hnutí a koalícií politických strán

a politických hnutí (ďalej len „politické strany“) za podmienok uvedených v § 12 ods. 1,

§ 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov

s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej

komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa, opakovanej neúčasti alebo zániku funkcie člena

volebnej komisie povolá jej predseda náhradníka. Vzatie späť kandidátnej listiny politickou

stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej

komisii. Funkcia člena volebnej komisie zaniká aj dňom doručenia písomného oznámenia

politickej strany, ktorá ho delegovala, alebo oznámenia člena o vzdaní sa funkcie

predsedovi volebnej komisie.

Podľa volebná komisia je uznášaniaschopná, ak

je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov

prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu

zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa volebná komisia na svojom prvom

zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí

sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Podľa každá politická strana, ktorá podáva

kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo

dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.

Podľa miestna volebná komisia musí mať

najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom

uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (primátor).

Podľa v obci, v ktorej je utvorený iba jeden

volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná

komisia.

Podľa okrsková volebná komisia a) zabezpečuje

priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na

poriadok vo volebnej miestnosti, b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú

dostane každý člen komisie; prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej

komisii, c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa okrsková volebná komisia vyhotoví

dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie

a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa v zápisnici okrskovej volebnej komisie

o hlasovaní sa uvedie

a) začiatok a ukončenie hlasovania, prípadne jeho prerušenia,

b) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov,

c) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,

d) počet odovzdaných obálok,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do obecného

(mestského) zastupiteľstva,

f) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na funkciu

starostu obce (primátora),

g) prehľad uznesení, ktoré prijala, a ich stručné odôvodnenie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v súvislosti

so zabezpečením organizácie a priebehu volieb do orgánov samosprávy obcí plnia

významné funkcie volebné komisie. Zákonom ustanovený spôsob tvorby volebných komisií

vychádza z princípu delegácie, ktorý spočíva na oprávnení kandidujúcich politických strán,

politických hnutí a ich koalícií delegovať do volebných komisií rovnaký počet zástupcov.

Táto skutočnosť predurčuje, aby volebné komisie plnili aj funkciu garanta objektívneho

priebehu volieb vrátane objektivity priebehu sčítania hlasov, keďže umožňuje vzájomnú

kontrolu zástupcov kandidujúcich subjektov počas priebehu volieb a zvlášť pri zisťovaní ich

výsledkov. Zákon pritom garantuje rovnosť postavenia jednotlivých členov volebných

komisií bez ohľadu na to, či sú len ich (riadnymi) členmi, alebo plnia aj funkciu predsedu,

príp. podpredsedu príslušnej volebnej komisie, a zároveň každému členovi volebnej komisie

umožňuje formulovať námietky proti jednotlivým úkonom či rozhodnutiam volebnej

komisie, ktoré sa koncentrovane premieta do ich oprávnenia odmietnuť podpísať zápisnicu

volebnej komisie a uviesť dôvody odmietnutia podpisu. Za člena volebnej komisie môže

byť delegovaný každý volič; zákon pritom vylučuje, aby do volebných komisií boli

delegovaní kandidáti na volené funkcie.

Z uvedeného vyplýva, že je v záujme všetkých kandidujúcich politických strán a ich

koalícií delegovať do volebných komisií osoby, ktoré požívajú ich dôveru, a ktoré sú

spôsobilé zabezpečiť z ich pohľadu čo najlepšie nielen plnenie úloh volebných komisií, ale

aj kontrolu objektivity priebehu volieb, osobitne zisťovania výsledku volieb. Zákon

nevylučuje, aby za členov volebných komisií boli delegovaní príbuzní jednotlivých

kandidátov na volené funkcie, resp. osoby, ktoré sú s nimi v „blízkom“ vzťahu, naopak

implicitne to v zásade, aspoň vo vzťahu k „blízkym“ osobám, predpokladá.

Pri voľbách starostu a poslancov v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske priebeh

volieb zabezpečovala 5-členná miestna volebná komisia, ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona

č. plnila aj úlohy okrskovej volebnej komisie. Sťažovatelia formulovali

výhrady proti trom členom volebnej komisie poukazujúc na príbuzenský vzťah jedného

z nich k jednému z kandidátov na funkciu poslanca a ich blízke vzťahy k starostovi mestskej

časti (ktorý opätovne kandidoval na funkciu starostu a bol do nej aj zvolený) a prednostke

Miestneho úradu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske, ktorá zároveň plnila funkciu

zapisovateľky volebnej komisie. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že

zapisovateľka volebnej komisie nie je jej riadnou členkou (nemá hlasovacie právo), ale len

v zmysle zabezpečuje organizačné a administratívne

záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie a zároveň plní

funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Vo vzťahu k ďalším dvom členom volebnej

komisie sťažovatelia neformulovali žiadne výhrady.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri tvorbe miestnej volebnej

komisie nedošlo k žiadnemu porušeniu , a preto považuje námietky

sťažovateľov proti zloženiu volebnej komisie z hľadiska posudzovania ich volebnej

sťažnosti za irelevantné, a teda zjavne neopodstatnené.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov týkajúce sa spôsobu organizácie práce volebnej

komisie pri zisťovaní výsledku volieb spočívajúce v rozdelení členov volebnej komisie na

dve (relatívne) samostatné skupiny na účely posudzovania platnosti hlasovacích lístkov

a ich sčítania bez vzájomnej kontroly, ústavný súd konštatuje, že

upravuje postup okrskovej volebnej komisie len rámcovo (pozri § 36 a nasl. tohto zákona).

Spôsob sčítavania hlasov, ktorý volebná komisia podľa tvrdenia sťažovateľov zvolila,

nekorešponduje cieľom, ktorý zákon sleduje, t. j. zabezpečenie vzájomnej kontroly členov

volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb v záujme zistenia ich skutočného výsledku

zodpovedajúceho vôli prejavenej voličmi vo voľbách. Nevhodne zvolená organizácia práce

volebnej komisie pri sčítavaní hlasov môže síce signalizovať porušenie

Zb. (t. j. zákonnosti volieb), ale sama osebe je zjavne nedostatočná na to, aby len na jej

základe ústavný súd mohol reálne uvažovať o tom, že vyhovie volebnej sťažnosti a vyhlási

voľby za neplatné.

V záujme zabezpečenia objektivity svojho rozhodovania ešte pred predbežným

prerokovaním volebnej sťažnosti ústavný súd uskutočnil prepočítanie hlasov odovzdaných

pre voľby starostu, ako aj voľby poslancov.

Po prepočítaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu ústavný súd zistil, že

vo volebnom obvode bol v prospech jednotlivých kandidátov odovzdaný tento počet

platných hlasovacích lístkov:

1. Ing. M. B. (kandidát č. 1) – 310 platných hlasov,

2. I. D. (kandidátka č. 2) – 138 platných hlasov,

3. Ing. P. L. (kandidát č. 3) – 192 platných hlasov.

Celkovo bolo vydaných 667 obálok, pričom 640 hlasovacích lístkov odovzdaných

pre voľbu starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske bolo platných a 27 hlasovacích

lístkov bolo neplatných.

Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že v prospech Ing. M. B. ako kandidáta č. 1

bolo odovzdaných 324 platných hlasovacích lístkov, v prospech I. D. ako kandidátky č. 2

bolo odovzdaných 139 platných hlasovacích lístkov a v prospech Ing. P. L. ako kandidáta č.

3 bolo odovzdaných 191 platných hlasovacích lístkov. Podľa týchto zápisníc bol celkový

počet vydaných obálok 667, pričom 654 hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu

starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske bolo platných.

Po prepočítaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov ústavný súd

zistil, že vo volebnom obvode bolo v prospech jednotlivých kandidátov odovzdaných

644 platných hlasovacích lístkov, pričom jednotliví kandidáti (zoradení v poradí podľa

počtu odovzdaných platných hlasov) získali tieto počty hlasov:

1. Ing. P. L. – 266 platných hlasov,

2. Ing. R. T. – 263 platných hlasov,

3. T. G. – 256 platných hlasov,

4. Bc. R. L. – 247 platných hlasov,

5. MVDr. L. M. – 242 platných hlasov,

6. Ing. V. M. – 238 platných hlasov,

7. Ing. P. B. – 228 platných hlasov,

8. Ing. V. D. – 207 platných hlasov,

9. J. M. – 205 platných hlasov,

10. Ing. M. A. – 190 platných hlasov,

11. JUDr. Š. G. – 182 platných hlasov,

12. V. S. – 175 platných hlasov,

13. T. S. – 174 platných hlasov,

14. Ing. J. V. – 163 platných hlasov,

15. Ing. D. Č. – 155 platných hlasov,

16. Ing. B. B. – 153 platných hlasov,

17. I. K. – 151 platných hlasov,

18. E. N. – 111 platných hlasov,

19. Š. D. – 79 platných hlasov.

Celkovo bolo vydaných 667 obálok, pričom 644 hlasovacích lístkov bolo platne

odovzdaných pre voľbu poslancov a 23 hlasovacích lístkov bolo neplatných.

Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že za poslancov boli zvolení títo kandidáti:

1. Ing. P. L. – 265 platných hlasov,

2. T. G. – 255 platných hlasov,

3. Bc. R. L. – 243 platných hlasov,

4. MVDr. L. M. – 242 platných hlasov,

5. Ing. R. T. – 234 platných hlasov,

6. Ing. P. B. – 227 platných hlasov,

7. Ing. V. M. – 219 platných hlasov,

8. Ing. V. D. – 200 platných hlasov,

9. J. M. – 199 platných hlasov.

Kandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov miestneho zastupiteľstva:

1. Ing. M. A. – 193 platných hlasov,

2. JUDr. Š. G. – 178 platných hlasov,

3. V. S. – 176 platných hlasov,

4. T. S. – 173 platných hlasov,

5. Ing. J. V. – 163 platných hlasov,

6. Ing. B. B. – 152 platných hlasov,

7. Ing. D. Č. – 151 platných hlasov,

8. I. K. – 146 platných hlasov,

9. E. N. – 108 platných hlasov,

10. Š. D. – 80 platných hlasov.

Podľa zápisnice volebnej komisie bolo pre voľby poslancov Miestneho zastupiteľstva

mestskej časti Košice-Vyšné Opátske vydaných celkovo 667 obálok, pričom

663 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných platne.

Z výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov uskutočneného ústavným súdom

vyplýva, že volebná komisia sa pri sčítavaní hlasov dopustila viacerých pochybení

spočívajúcich predovšetkým v posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov, keďže pri voľbách

starostu vyhodnotila ako neplatných len 11 hlasovacích lístkov, zatiaľ čo ústavný súd zistil,

že neplatných bolo v skutočnosti 27 hlasovacích lístkov (na väčšine týchto hlasovacích

lístkov nebolo zakrúžkované poradové číslo žiadneho z kandidátov). Rovnako tak pri

voľbách poslancov volebná komisia vyhodnotila ako neplatné len 4 hlasovacie lístky, zatiaľ

čo ústavný súd až 23 hlasovacích lístkov.

Pokiaľ ide o hlasy odovzdané pre jednotlivých kandidátov pre voľby starostu,

najvyšší rozdiel medzi výsledkami volieb zistenými volebnou komisiou a ústavným súdom

je pri kandidátovi č. 1 (zvolenom starostovi), ktorý podľa prepočítania v skutočnosti získal

o 14 hlasov menej (310); pokiaľ ide o sťažovateľa 2, ten podľa prepočítania v skutočnosti

získal o 1 hlas viac (192), než mu priznala volebná komisia.

Pokiaľ ide o hlasy odovzdané pre jednotlivých kandidátov pre voľby poslancov,

najvyššie rozdiely medzi výsledkami zistenými volebnou komisiou a ústavným súdom sú

pri kandidátovi Ing. R. T., ktorý podľa výsledkov prepočítania v skutočnosti získal o 29

hlasov viac (263), a kandidátovi Ing. V. M., ktorý podľa výsledkov prepočítania v

skutočnosti získal o 19 hlasov viac (263). Sťažovateľ 1 získal podľa výsledkov volieb

zistených volebnou komisiou 193 platných hlasov, zatiaľ čo podľa výsledkov zistených

ústavným súdom len 190 hlasov, t. j. o 3 hlasy menej. Sťažovateľ 2 získal podľa výsledkov

volieb zistených volebnou komisiou 265 platných hlasov, zatiaľ čo podľa výsledkov

zistených ústavným súdom 266 hlasov, t. j. o 1 hlas viac.

Z hľadiska relevantnosti tejto námietky sťažovateľov v kontexte s ich návrhom

(petitom) vyhlásiť voľby starostu, ako aj voľby poslancov za neplatné, bolo pre ústavný súd

podstatné zistenie, že aj po prepočítaní hlasov ústavným súdom sú výsledky volieb do

orgánov územnej samosprávy mestskej časti Košice-Vyšné Opátske rovnaké, ako ich zistila

volebná komisia a ako aj boli uverejnené, t. j. za starostu bol zvolený Ing. M. B. a za

poslancov Ing. P. L., Ing. R. T., T. G., Bc. R. L., MVDr. L. M., Ing. V. M., Ing. P. B., Ing.

V. D. a J. M.

Sťažovatelia v súvislosti s námietkou smerujúcou proti archivácii hlasovacích lístkov

a ďalších častí volebnej dokumentácie predovšetkým vyslovili domnienku, že po sčítaní

hlasov mohlo dôjsť k „ďalšej manipulácií s archivovanými volebnými materiálmi“. Ústavný

súd vychádzajúc zo svojich zistení získaných pri prepočítaní hlasov konštatuje, že jednotlivé

časti volebnej dokumentácie boli podľa svojho obsahu riadne prelepené lepiacimi páskami,

na ktorých sa nachádzal odtlačok úradnej pečiatky a podpis člena volebnej komisie, čo

vyvracia uvedenú domnienku sťažovateľov, a tým aj ich námietku smerujúcu proti

archivácii hlasovacích lístkov a ďalších častí volebnej dokumentácie.

4. Závery

Ústavný súd sumarizujúc svoje zistenia konštatuje, že za čiastočne opodstatnenú

možno považovať len námietku sťažovateľov týkajúcu sa organizácie práce volebnej

komisie pri sčítavaní hlasov odovzdaných pre voľby starostu, ako aj voľby poslancov,

keďže podľa výsledkov prepočítania uskutočneného ústavným súdom boli zistené určité

rozdiely v počte hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov v porovnaní s výsledkami

sčítania hlasov zistenými volebnou komisiou. Vzhľadom na skutočnosť, že aj podľa

výsledkov prepočítania sú výsledky volieb starostu, ako aj výsledky volieb poslancov

rovnaké, ako boli zistené volebnou komisiou a ako aj boli uverejnené, ústavný súd

konštatoval, že zistená intenzita pochybení volebnej komisie je zjavne nedostatočná na to,

aby ústavný súd vychádzajúc zo všeobecných východísk pre predbežné prerokovanie

volebných sťažností (pozri časť II.2. tohto uznesenia) mohol v súlade s návrhom

sťažovateľov uplatniť svoju právomoc podľa ,

t. j. vyhlásiť voľby orgánov územnej samosprávy v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske

konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde volebnú sťažnosť sťažovateľov odmietol.

Po odmietnutí volebnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom

sťažovateľov, ktorým sa domáhali úhrady trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011