Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 63/2011
PDF · 154.07 KB
No categories available
I. ÚS 63/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra
2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vidí porušenie ním označených
práv v dĺžke konania, v nesprávnom meritórnom rozhodnutí okresného súdu vo veci samej
rozsudkom z 25. októbra 2006, ako aj v nesprávnych procesných rozhodnutiach okresného
súdu jeho uzneseniami vydanými v namietanom konaní.
Sťažovateľ pripojil k sťažnosti aj svoju sťažnosť na prieťahy v konaní podanú 6. júla
2010 predsedníčke okresného súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48
ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
II.B. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu BA II konať vo veci 52C/291/2006
spravodlivo, zabezpečiť dôkazy a rešpektovať existenciu falsifikátov pri rozhodovaní.
II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000
EUR (pre opakované delikty) v lehote 3 dni od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.
Okresný súd je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v prípade omeškania vo výške 200
EUR denne za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
II.D. Ústavný súd zrušuje Rozsudok OS BA II 52/291/06-87 z dňa 25. 10. 2006,
uznesenie 52C/291/06-111 z dňa 10. 05. 2007, uznesenie 52C/291/06-154 z dňa 07. 09.
2007.“
Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 291/2006.
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 52 C 291/2006 zistil tento
priebeh konania:
Žalobou podanou okresnému súdu 20. februára 2006 sa žalobca označený ako
„BYTOVKA..., spoločenstvo vlastníkov bytov, D...“, domáhal proti žalovanému označenému
ako „MUDr. Š. B..., B...“, zaplatenia sumy 25 083 Sk s príslušenstvom.
Okresný súd v marci 2006 vydal vo veci platobný rozkaz, v máji 2006 žalobca
upravil označenie mena žalovaného na „MUDr. D. B.“ a okresný súd zrušil vydaný
platobný rozkaz. V auguste 2006 bola zaslaná sťažovateľovi ako žalobcovi na vyjadrenie
žaloba, 11. októbra 2006 sa vo veci konalo prvé pojednávanie a 25. októbra 2006 druhé
pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (okresný súd čiastočne vyhovel žalobe
a v ostatnej časti ju zamietol, trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania).
Po odvolaniach podaných oboma účastníkmi proti rozsudku okresného súdu
z 25. októbra 2006 bol spis 20. decembra 2006 predložený Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) a 7. mája 2007 bol vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia
o odvolaniach z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za odvolanie, čo
odôvodňuje zastavenie konania o odvolaní sťažovateľa okresným súdom.
Uznesením z 10. mája 2007 okresný súd zastavil konanie o odvolaní sťažovateľa
proti rozsudku z 25. októbra 2006 pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.
Po odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 10. mája 2007 bol spis
11. júna 2007 predložený krajskému súdu a 29. júna 2007 bol vrátený okresnému súdu bez
rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že dosiaľ okresný súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľa
o oslobodenie od súdneho poplatku.
Uznesením zo 7. septembra 2007 okresný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa
o priznanie oslobodenia od poplatku tak, že mu oslobodenie nepriznal.
Po odvolaní sa sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 7. septembra 2007 bol
spis 16. januára 2008 predložený krajskému súdu a 15. júla 2008 bol vrátený okresnému
súdu s uznesením krajského súdu z 30. júna 2008 o zrušení uznesenia okresného súdu zo
7. septembra 2007 a o zrušení rozsudku okresného súdu z 25. októbra 2006 a vrátení veci na
ďalšie konanie. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie procesnými vadami konania
spočívajúcimi v nesprávnom označení žalobcu v zrušenom uznesení a rozsudku. Po vrátení
veci žalobca upresnil svoje označenie v žalobe v súlade s jeho registráciou ako právnickej
osoby na „BYTOVKA... D...“.
Pojednávanie nariadené na 28. november 2008 bolo zrušené z dôvodu, že v inom
konaní, ktorého účastníkom bol sťažovateľ a ktoré prerokúvala totožná zákonná sudkyňa
ako posudzované konanie, bola táto sudkyňa vylúčená. Z uvedeného dôvodu bola opatrením
predsedníčky súdu z 20. novembra 2008 vec pridelená novému zákonnému sudcovi.
Ďalšie pojednávanie sa konalo 27. mája 2009, na ktorom bola vec meritórne
prerokovaná.
Podaním doručeným okresnému súdu 1. júna 2009 sťažovateľ vzniesol námietku
zaujatosti zákonného sudcu, dôvody svojej námietky zhrnul aj na pojednávaní konanom
29. júna 2009, ktoré bolo následne odročené na neurčito pre účely preloženia spisu
krajskému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke.
Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti
13. novembra 2009 a vrátený okresnému súdu 11. decembra 2009 bez rozhodnutia
o námietke z dôvodu, že obsahovo ide o námietku, na ktorú okresný súd neprihliada
a nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie s poukazom na § 14 ods. 3 s § 15a ods. 5
Dňa 9. decembra 2010 okresný súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na
24. január 2011, ktoré sa riadne konalo a na ktorom bola vec meritórne prerokovaná a
pojednávanie bolo odročené na 7. marec 2011.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
Pokiaľ sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nesprávnom meritórnom
rozhodnutí okresného súdu vo veci samej rozsudkom z 25. októbra 2006, ako aj
v nesprávnych procesných rozhodnutiach okresného súdu jeho uzneseniami vydanými
v namietanom konaní 10. mája 2007 a 7. septembra 2007, ústavný súd konštatuje, že postup
okresného súdu a jeho rozhodnutia mohli byť na základe prípustného opravného prostriedku
a aj boli na základe sťažovateľom podaného odvolania preskúmané krajským súdom,
a preto na ich preskúmanie nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti
odmieta pre nedostatok svojej právomoci.
Sťažovateľ videl porušenie ním označených práv aj v nečinnosti, resp. neefektívnej
činnosti okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
Ústavný súd konštatuje, že síce v postupe okresného súdu je možné ustáliť isté
procesné pochybenia (nesprávne označenie účastníkov v rozhodnutiach, predčasné alebo
nedôvodne predkladanie spisu krajskému súdu na konanie o odvolaniach), uvedené však
vzhľadom na dĺžku konania (v trvaní piatich rokov) nie je možné hodnotiť ako taký prieťah
v konaní, ktorý by mohol viesť k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Pred doručením sťažnosti ústavnému súdu 10. decembra 2010 bolo vo veci nariadené
pojednávanie na 24. január 2011, ktoré bolo odročené na 7. marec 2011, z čoho vyplýva, že
okresný súd vo veci v čase doručenia sťažnosti riadne konal a jeho konanie necharakterizujú
prieťahy a nečinnosť.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti
odmieta ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011