Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 85/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. L., Z., zastúpeného advokátom V. F., Advokátska

kancelária, Z., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov

miestnej samosprávy vo Z. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 doručená sťažnosť Ľ. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Z. konaných 27. novembra

2010 z dôvodu porušenia (ďalej len „“) a zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“, alebo „volebný zákon“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách konaných

27. novembra 2010 do mestského zastupiteľstva mesta Z. (ďalej len „mestské

zastupiteľstvo“) vo volebnom obvode č. 1 spolu s ďalšími 40 kandidátmi. Do mestského

zastupiteľstva boli za volebný obvod č. 1 volení 6 kandidáti, pričom sťažovateľ sa s 387

hlasmi umiestnil na v poradí 7. mieste a stal sa tak 1. náhradníkom v danom volebnom

obvode. Na poslednom zvoliteľnom mieste sa umiestnil Mgr. P. D., ktorý získal 391 hlasov.

Rozdiel dosiahnutých platných hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným poslancom, proti

ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 4 hlasy. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na

podanie sťažnosti, pretože vo voľbách získal viac ako 10 % hlasov voličov (387 hlasov

z celkového počtu voličov príslušného volebného obvodu 2 467). Volebné zápisnice vo

všetkých volebných okrskoch volebného obvodu, ako aj volebná zápisnica volebného

obvodu č. 1 a zápisnica volebnej komisie o výsledku volieb v meste Z. do mestského

zastupiteľstva a primátora mesta boli podpísané všetkými členmi príslušných volebných

komisií bez výhrad.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahovala zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) predpísané náležitosti a neboli k nej pripojené žiadne dôkazy, vyzval

ústavný súd sťažovateľa listom sp. zn. zo 17. januára 2011 na doplnenie

sťažnosti.

4. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného súdu sťažnosť doplnil v podaní

doručenom ústavnému súdu 27. januára 2011 a ako dôkaz predložil rozhodnutie

o zaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov

samosprávy. V tomto podaní uviedol, že volebná sťažnosť smeruje proti kandidátovi

Mgr. P. D., Z., ktorý sa vo volebnom obvode č. 1 mesta Z. umiestnil na 6. zvoliteľnom

mieste s počtom 391 platných hlasov.

5. Za porušenie zákona o voľbách sťažovateľ označil skutočnosť, že došlo

k podozreniu z marenia volieb, manipulácie s volebnými lístkami a volebnými výsledkami

a tzv. kupovaniu hlasov voličov. Ďalej uviedol, že má dôvodné podozrenie o zásahoch

členov volebnej komisie do odovzdaných hlasovacích lístkov a poukázal aj na informáciu

o spočítavaní hlasov vo volebnom obvode č. 3. Namietané porušenie zákona o voľbách

preukazuje podľa tvrdení sťažovateľa skutočnosť, že v deň konania volieb do orgánov

samosprávy bol vo volebnom obvode č. 1 uskutočnený zákrok príslušníkmi Obvodného

oddelenia Policajného zboru vo Z. (ďalej len „obvodné oddelenie“). Na preukázanie svojich

tvrdení sťažovateľ nepredložil žiadny iný dôkaz, uviedol iba, že má potvrdenú informáciu,

že v deň konania volieb v čase medzi 10.00 až 11.00 h bol na základe žiadosti členov

volebnej komisie vykonaný príslušníkmi obvodného oddelenia policajný zákrok. Sťažovateľ

navrhol, aby si ústavný súd z úradnej moci zadovážil kompletnú volebnú dokumentáciu

z volebného okrsku č. 1, ako aj dôkazy o vykonanom policajnom zákroku. Sťažovateľ sa

domáhal fyzického prepočítania hlasov vo všetkých volebných okrskoch volebného obvodu

č. 1 a v prípade, že dôjde k zisteniu pochybení pri sčítavaní hlasov, žiadal, aby ústavný súd

„vyhovel mojej žiadosti, zrušil volebný výsledok vo voľbách do orgánov samosprávy obcí,

zo dňa 27. 11. 2010 vo volebnom obvode č. 1 a vec vrátil na ďalšie konanie“.

6. V rámci prípravy konania o predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd listom

z 9. februára 2011 požiadal primátora mesta Z. o zaslanie kompletnej volebnej

dokumentácie z volieb uskutočnených vo volebnom obvode č. 1, ktorá bola ústavnému

súdu osobne doručená 17. februára 2011. V liste doručenom ústavnému súdu spolu

s volebnou dokumentáciou primátor mesta uviedol: „... Mestská volebná komisia vo Z.

neobdržala žiadny podnet, týkajúci sa podozrenia z kupovania hlasov a z marenia volieb vo

volebnom obvode č. 1. Máme vedomosť, že týmto problémom sa zaoberala Obvodná

volebná komisia vo Z.. Zamestnanci organizačnej skupiny pre komunálne voľby obdržali

dňa 27. 11. 2010 telefonický podnet z okrsku č. 24 ohľadom podozrenia z kupovania hlasov.

Tento podnet bol oznámený Mestskej polícii Z., ktorá do okrsku č. 24 vyslala hliadku,

o čom bol spísaný úradný záznam a originál záznamu bol postúpený na ďalšie konanie

orgánom Policajného zboru Z..“

7. Listom zo 14. februára 2010 ústavný súd požiadal obvodné oddelenie o podanie

správy a zaslanie spisového materiálu o uskutočnenom zákroku počas volieb konaných

27. novembra 2010 do orgánov územnej samosprávy. Riaditeľ obvodného oddelenia v liste

sp. zn. ORPZ-ZV-OPP3-795/2011 z 21. februára 2011 uviedol, že „... boli policajtmi

Obvodného oddelenia policajného zboru vo Z. preverené oznámenia občanov, ktoré

nasvedčovali podozreniam z narušovania pokojného priebehu volieb do orgánov

samospráv obcí... Preverenie bolo evidované na našom útvare pod číslami písomností ORP-

OBV-ZV-4306/2010 a ORP-OBV-ZV-4307/2010... Skutky evidované pod uvedenými číslami

písomností boli právne posúdené príslušnými orgánmi polície a bolo konštatované, že v

nich nejde o podozrenie z priestupku ani z trestného činu. V uvedený deň neboli našim

útvarom preverované žiadne ďalšie oznámenia občanov, ani vykonané služobné zákroky

v súvislosti s priebehom volieb.“.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánu územnej samosprávy.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažnosť vo volebných veciach musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1

a 2 , ako aj osobitné náležitosti ustanovené v a zákona

o ústavnom súde. Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať vyjadrenie sťažovateľa

o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom

volebnom obvode (kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom

volebnom obvode), dôvody pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy

o tom, že je oprávneným navrhovateľom, a návrh na rozhodnutie vo veci.

9. Sťažovateľ namietal porušenie , podľa ktorého občania majú

právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich

zástupcov. Podľa odseku 4 uvedeného článku občania majú za rovnakých podmienok

prístup k voleným a iným verejným funkciám. Sťažovateľ namietal predovšetkým postup

volebných komisií pri zisťovaní výsledkov volieb a poukázal tiež na podozrenia zo

spáchania trestných činov marenia volieb, resp. kupovania hlasov voličov rómskej

národnosti, bližšie však neoznačil, k porušeniu ktorých ustanovení zákona o voľbách malo

dôjsť.

10. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

11. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena

niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva

znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis , ). Zistená nezákonnosť

volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho

princípov (mutatis mutandis , ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl, nachádzajúca výraz

predovšetkým vo voľbách, je základným predpokladom fungovania demokratického štátu

().

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na

uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný

súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného

zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už

spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (, ). Platí totiž

vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy pre

jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (m. m. ,

).

12. S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či sťažovateľom

namietané skutočnosti jednotlivo alebo spoločne sú ústavne relevantným spôsobom

porušením niektorých ustanovení volebného zákona, a zistil, že tomu tak nie je.

Z dokumentácie predloženej ústavnému súdu obvodným oddelením bolo zistené, že

prešetrením oznámení súvisiacich s komunálnymi voľbami neboli zistené žiadne skutky,

ktoré by bolo možné posúdiť ako priestupky alebo trestné činy súvisiace s voľbami.

Ojedinele namietané „usmernenia“ voličov rómskej národnosti voliť za primátora kandidáta

č. 5 nemajú s predmetnou sťažnosťou týkajúcou sa volieb mestských poslancov žiadnu

príčinnú súvislosť. Obvinenia sťažovateľa z manipulácie s výsledkami volieb volebnými

komisiami v príslušných okrskoch volebného obvodu nie sú ničím podložené. Ústavný súd

z predloženej volebnej dokumentácie zistil, že volebné zápisnice vo všetkých 11 volebných

okrskoch volebného obvodu č. 1 ako aj volebná zápisnica volebného obvodu č. 1, boli

podpísané bez výhrad všetkými členmi volebných komisií, čím jednoznačne osvedčili

výsledky dosiahnuté vo voľbách. Túto skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení aj primátor

mesta Z.. Na udalosti vo volebnom obvode č. 3, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti tiež

poukázal, ústavný súd neprihliadol z dôvodu, že sťažovateľ nebol oprávnený namietať

porušenia volebného zákona v inom obvode, než v ktorom kandidoval na funkciu poslanca

mestského zastupiteľstva.

Volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie

výsledkov volieb. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým

sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí

nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi

(m. m. , , , , ).

Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti je však potrebné považovať za také,

ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú porušenie volebného zákona.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011