Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 87/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. T. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. Š. Š.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb primátora

mesta Komárno konaných 27. novembra 2010, za účasti MUDr. A. M., K., zastúpeného

advokátkou JUDr. A. K., B., a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. T. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť

MUDr. T. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb

primátora mesta Komárno (ďalej len „primátor mesta“) konaných 27. novembra 2010

z dôvodu porušenia (ďalej len „“) a

ods. 2, 11 a 15 o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“, alebo

„volebný zákon“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval

vo voľbách na primátora mesta spolu s ďalšími dvoma kandidátmi. Za primátora mesta bol

zvolený MUDr. A. M., ktorý získal 5492 hlasov (40,30 %), druhý v poradí bol L. S.

s počtom hlasov 4265 (31,29 %) a posledným umiestneným bol sťažovateľ, ktorý získal

3846 platných hlasov (28,22 %). Rozdiel dosiahnutých platných hlasov medzi sťažovateľom

a zvoleným primátorom mesta, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 1646 hlasov

(12,07 %).

3. Sťažovateľ je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti, pretože vo voľbách získal

viac ako 10 % hlasov voličov (3846 hlasov z celkového počtu voličov 13627). Zápisnicu

mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva

a primátora mesta podpísal bez pripomienok predseda komisie a piati jej členovia; len jeden

člen ju odmietol podpísať s odôvodnením, že „paralelné sčítanie hlasov v okrskoch

nesedelo“.

4. V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ poukazoval na to, že

a) v období pred tzv. volebným moratóriom 24. novembra 2010 neznáma osoba

z telefónneho čísla... v poobedňajších hodinách zavolala viacerým osobám – obyvateľom

mesta a oznámila im nepravdivú informáciu, že sťažovateľ sa v r. 2006 stal primátorom

mesta podvodom, a preto ich vyzvala, aby ho nevolili, čo malo negatívny vplyv na

rozhodovanie a hlasovanie občanov,

b) v období tzv. volebného moratória 25. novembra 2010 neznáme osoby na

viacerých miestach v Komárne (najmä vo volebnom obvode č. 3 a 4) nalepili na vchodové

dvere obytných domov plagáty (samolepky), na ktorých bola podobizeň sťažovateľa ako

kúzelníka so sloganom v maďarskom jazyku „Pozor, podvádzam“,

c) od 24. novembra 2010 sa v meste distribuoval predčasne vydaný miestny

týždenník D., v ktorom sa jednak šírili proti nemu znevažujúce a nepravdivé informácie

a jednak sa propagoval L. S.– ďalší kandidát na primátora,

d) v mestskej časti N. boli 26. novembra 2010 do poštových schránok doručené listy

vyzývajúce jej obyvateľov, aby volili zmenu za prísľub poskytnutia výherných lotérií,

k rozdávaniu ktorých však potom už nedošlo, a že

e) v denníku N. 24. novembra 2010 a v denníku S. 25. novembra 2010 boli

uverejnené články negatívne naladené proti vtedajšiemu vedeniu mesta pre účely nekalého

ovplyvňovania výsledkov volieb do samosprávnych orgánov mesta Komárno.

5. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že počas volieb

primátora mesta došlo k zníženiu jeho vážnosti a akceptovateľnosti u bežného voliča, a to

nezákonne a protiústavne vedenou negatívnou kampaňou, preto navrhoval, aby ústavný súd

vyhlásil voľby primátora mesta za neplatné alebo aby zrušil ich výsledok.

6. Ústavný súd predmetnú sťažnosť zaslal na vyjadrenie účastníkovi konania

MUDr. A. M., ktorý bol zvolený za primátora mesta.

7. Primátor mesta vo svojom vyjadrení z 5. januára 2011 nepovažoval sťažnosť

sťažovateľa za dôvodnú a navrhol ju zamietnuť (odmietnuť). K jednotlivým argumentom

obsiahnutým v sťažnosti uviedol, že

a) skutočnosti tvrdené sťažovateľom v období pred a počas volebnej kampane sú

bežné, a tak všeobecné a subjektívne, že ich nie je možné objektívne preukázať ani pri

ďalšom dokazovaní,

b) sťažovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že plagáty (samolepky)

boli nalepené v čase volebného moratória (mohli byť aj skôr), a nie každý volič im

v maďarčine rozumel, či si ich vôbec prečítal, takže ani nemohli ovplyvniť hlasovanie

a výsledok volieb primátora,

c) výzva, aby sťažovateľ nekandidoval vo voľbách, bola v novinách D. uverejnená

ešte pred volebným moratóriom (24. novembra 2010) a pod ňu sa podpísali ôsmi významní

obyvatelia Komárna,

d) samotný sťažovateľ napokon potvrdil, že ku kupovaniu hlasov nedošlo, a že

e) označené celoštátne vydávané periodiká len odhaľovali negatívne praktiky

v činnosti niektorých orgánov mesta v čase pred voľbami, na ktoré ich upozorňovali

občania mesta, takže v rámci ich práva na informácie boli správne zverejnené.

Podľa jeho názoru markantný rozdiel 1646 platných hlasov v neprospech sťažovateľa

dal jasne najavo vôľu voličov pre zmenu primátora mesta, preto, aj keby došlo k určitému

porušeniu volebných predpisov, toto samo osebe ani vo vzájomných súvislostiach nebolo

spôsobilé ovplyvniť súťaž politických kandidátov a konečnú voľbu primátora v meste

Komárno.

8. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu zvoleného primátora mesta

z 18. februára 2011 v podstatnom uviedol, že primátor iba bagatelizoval jeho tvrdenia

a okolnosti týkajúce sa prípravy a priebehu volieb do samosprávy mesta Komárno, preto

trval na svojej sťažnosti vyhlásiť voľby primátora za neplatné, a to aj napriek značnému

rozdielu v počte získaných hlasov jednotlivými kandidátmi; naostatok sťažovateľ navrhol,

aby si ústavný súd z vlastnej iniciatívy zadovážil zápisnice z jednotlivých volebných

komisií a údaje o počte hovorov uvedených v bode 4a a prekontroloval ich z hľadiska

zákonnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb... do orgánov územnej samosprávy.

Podľa starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným

hlasovaním na štvorročné obdobie.

10. Z citovaných článkov vyplýva, že podobne ako sú zdrojom štátnej moci

občania ( ), obdobne zdrojom moci orgánov obecnej samosprávy sú

obyvatelia obce. Obyvatelia obce ustanovujú túto obecnú samosprávnu moc

prostredníctvom slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom

pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto

zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí „vyvrátiteľná domnienka“,

podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto

domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

11. Zmyslom a účelom ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv

zaručených v , t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné

právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov,

resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím

hlasom spolurozhodovať pri tvorbe orgánov samosprávy (aktívne volebné právo) a jednak

uchádzať sa o zvolenie do orgánov samosprávy (pasívne volebné právo). Rovnosť

volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké

postavenie.

12. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb

do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis ).

13. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl,

nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách, je základným predpokladom fungovania

demokratického štátu (). Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb

alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je v príčinnej

súvislosti s ovplyvnením celkového volebného výsledku. Z toho treba vyvodiť, že

rozhodnutie voličov ako suveréna môže ústavný súd zrušiť (zmeniť) len vo výnimočných

prípadoch, keď chyby volebného procesu spôsobili alebo mohli preukázateľne spôsobiť, že

by voliči rozhodli inak a bol by zvolený iný kandidát. Podstatné však je, že zrušenie volieb

nemožno brať ako trest pre voličov či zvoleného kandidáta za porušenie volebných

predpisov, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu ().

Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia

ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami

(obdobne ).

14. S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v okolnostiach danej veci

posúdil, či sťažovateľom tvrdené skutočnosti jednotlivo a v ich súhrne boli preukázané

a zároveň (kumulatívne) boli takým závažným porušením volebných predpisov, ktoré by

viedlo k nepochybnému záveru o skreslení celého volebného výsledku voľby primátora

mesta tak, že by bol iný výsledok volieb než skutočne dosiahnutý.

15. Za zásah do základného práva slobodne voliť treba považovať aj neprípustné

ovplyvňovanie voličov, ku ktorému dochádza v čase predvolebnej kampane a volebného

moratória.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína sedemnásť dní a končí sa

štyridsaťosem hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je

zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase štyridsaťosem hodín pred začatím volieb

a počas volieb je zakázané v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich

bezprostrednom okolí, zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech, a to slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívne upokojenie

vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šíreniu zvlášť takých náhlych informácií

o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí aj zákaz

šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde už je volič

bezprostredne pred samotnou voľbou a uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie.

O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovaný

princíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak, nútiaci ich

za hlasovanie pre niektorého z kandidátov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre

niektorého z kandidátov, keď voliči majú možnosť prístupu k relevantným informáciám

a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči

musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia

či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek

druhu ().

16. Sťažnostné námietky týkajúce sa šírenia nepravdivých informácii či difamačných

tvrdení vo vzťahu k sťažovateľovi telefónom, lepením plagátov (samolepiek) a tlačou

(bod 4) boli podľa názoru ústavného súdu prostriedkami bežnej agitácie či volebného

materiálu, preto ich ani jednotlivo, ale ani v ich súhrne nemožno považovať za jav, ktorý by

sa vymykal z dovolených kritérií volebnej kampane a kvalifikoval za tak vážne porušenie

volebných predpisov, ktoré by jednak bolo natoľko v extrémnom a hrubom nesúlade

s princípmi demokratického a právneho štátu, že by samo osebe stačilo na zrušenie

výsledkov volieb primátora mesta, a jednak by reálne ovplyvnilo výsledok volieb primátora

mesta, a to vzhľadom na veľký rozdiel získaných hlasov zvoleným primátorom

a sťažovateľom (1646). Tieto bežné javy nemožno vykladať izolovane a posudzovať ich iba

z hľadiska súkromného práva a v ňom vytvorenej všeobecnej morálky vo vzťahu

k osobnostným právam sťažovateľa, ale z hľadiska verejného práva, lebo ide o ich použitie

v podmienkach volebnej kampane, ktorá nie je ničím iným, ako bojom o hlasy voličov; ich

prejavy možno síce regulovať, ale nemožno ich absolútne vylúčiť. Preto, aj keď treba robiť

rozdiel medzi prípustnou volebnou kampaňou a odsudzujúcim znevažovaním

protikandidáta, podstatou stále zostáva dôsledné rešpektovanie princípu slobodných volieb

v ich všeobecnosti, rovnosti a priamosti s tajným hlasovaním. Sloboda volieb totiž znamená

slobodu rozhodovania každého jednotlivého voliča. Táto je zachovaná, aj keď si volič

vypočuje o kandidátovi nepravdivé informácie sprostredkované telefónom, bilbordom,

miestnou či celoštátnou tlačou, lebo takémuto pôsobeniu sme počas volieb vystavení takmer

na každom kroku všetci. Akokoľvek by sme toto správanie strán vo volebnom procese

považovali za difamujúce, nevkusné či pravdu skresľujúce voči konkrétnym kandidátom,

ide jednak o jav v našich podmienkach za tak bežný, že sa posudzuje ako nepatrné

porušenie volebného zákona, nad ktorým sa už nikto z voličov nepozastavuje, a jednak

sloboda rozhodovania voliča tým nie je nijako ohrozovaná, lebo tento je už spravidla

dopredu rozhodnutý podľa svojich politických a osobnostných záujmov, či podľa

preferencií a profilu kandidáta, ktorého bude konkrétne voliť. V týchto prípadoch vždy ide

len o formu volebnej agitácie či volebnej kampane toho-ktorého kandidáta či politickej

strany alebo politického hnutia, ktorí sa zúčastňujú prípravy a priebehu volieb. Potom

domnienka sťažovateľa, že volebný výsledok volieb primátora mesta nezodpovedal

skutočnej vôli voličov, sa podľa názoru ústavného súdu pohybovala len v rovine indícií

a nedoložených špekulácií, na ktoré ústavný súd neprihliada. Jeho námietky v podstate mali

jednak spochybniť volebný výsledok, ktorý sa skončil v neprospech sťažovateľa, a jednak

mu mali dať novú šancu na opätovné uchádzanie sa o výkon funkcie primátora mesta, čo by

však bolo v rozpore so záujmom väčšiny slušných voličov a ich vôle prejavenej voľbou

a zároveň nerešpektovaním ústavného princípu ochrany rozhodnutia, ktoré vzišlo z vôle

väčšiny vyjadrenej slobodným rozhodovaním vo voľbách a rešpektovaním práva menšiny.

17. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by

v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to

povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe

špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces (). K uvedeným zaužívaným záverom ústavný súd

v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od

ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť

v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah sťažovateľom doteraz produkovaných dôkazov)

môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľa pokračovať v politickom/volebnom zápase

aj v povolebnom období.

18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011