Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 92/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava

II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 10. decembra 2007

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu, ktorou sa domáhal ochrany

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy proti sudcom ústavného súdu JUDr. Jánovi

Auxtovi, JUDr. Ľubomírovi Dobríkovi a JUDr. Rudolfovi Tkáčikovi, a súčasne požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

Podľa sťažovateľa konanie v jeho veci trvá viac ako tri roky bez meritórneho

rozhodnutia.

Sťažnosti na prieťahy v konaní podal sťažovateľ okresnému súdu 22. júna 2009

a 3. januára 2011, ale dosiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. v konaní

garantované a

Dohovoru.

II.B. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II konať bez ďalších

prieťahov.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 5.000

Eur (s ohľadom na marenie konania a ignorovanie rozsudku Súdu č. 26456/06

z dňa 18. 05. 2010)...

II.D. Okresný súd zaplatí trovy advokata. Všetko zaplatí v lehote 15 dní od dňa

právoplatnosti Nálezu ÚS SR. V prípade omeškania je povinný zaplatiť aj úroky

z omeškania vo výške 200 EUR za každý deň omeškania, od dňa povinnosti zaplatiť do

zaplatenia.“

V závere sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v napadnutom konaní podal

neperfektný návrh na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, ktorý doručil

10. decembra 2007 vecne nepríslušnému krajskému súdu. Okresnému súdu bol návrh

sťažovateľa doručený až 12. novembra 2008. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 12. januára 2009 bol sťažovateľ vyzvaný, aby doplnil a opravil svoje

nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, a to tým spôsobom, že odporcov označí

menom a priezviskom, bydliskom a údajom o ich štátnom občianstve. Sťažovateľ podaním

z 19. januára 2009 nedostatky svojho návrhu neodstránil.

Z uvedeného vyplýva, že aj sťažovateľ prispel k predĺženiu uvedeného konania,

a v tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje

procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania

včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností

().

Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplynulo, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 2. marca 2009 oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov a po

pojednávaní konanom 20. mája 2009 vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 20. mája 2009 tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Po podanom odvolaní (doručenom

okresnému súdu 30. júla 2009) bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn.

zo 6. júla 2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia predmetného rozsudku okresného súdu bol jeho

nesprávny postup spočívajúci v skutočnosti, že aj keď okresný súd postupom podľa § 43

vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho návrhu

(nedostatky v označení odporcov), ďalej vo veci konal bez vykonania nápravy. Súdny spis

bol okresnému súdu vrátený 15. júla 2010.

Z uvedeného priebehu doterajšieho konania vyplýva, že konanie v predmetnej veci

dosiaľ trvá tri roky a dva mesiace. Z celkovej doby tohto konania nemožno na ťarchu

napadnutého okresného súdu započítať obdobie od 10. decembra 2007 do 12. novembra

2008 (11 mesiacov), v ktorom sa spis v tejto veci nachádzal na krajskom súde v dôsledku

podania návrhu na vecne nepríslušnom súde, ani obdobie od 24. septembra 2009 do 15. júla

2010 (takmer 10 mesiacov), keď sa spis nachádzal na odvolacom súde v dôsledku odvolania

proti rozsudku z 20. mája 2009 podaného sťažovateľom. Ústavný súd však súčasne

poznamenáva, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu z dôvodu procesných

pochybení.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )].

Ústavný súd zistil, že po odrátaní doby, počas ktorej sa súdny spis nachádzal na

krajskom súde, napadnuté konanie na okresnom súde prebieha necelých 17 mesiacov. Berúc

do úvahy uvedené zistenie, ako aj s prihliadnutím na charakter sporu (návrh na ochranu

osobnosti vedený v súvislosti so subjektívnou nespokojnosťou sťažovateľa s postupom

a rozhodovaním ústavného súdu) ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu za taký,

ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným

porušením základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

a preto sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že predseda okresného súdu jeho

sťažnosti na prieťahy v konaní doručené 22. júna 2009 a 3. januára 2011 nevybavil, ústavný

súd nie je kompetentný preskúmavať v tomto smere postup všeobecných súdov.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá na predbežnom prerokovaní, nebol už dôvod

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011