Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 320/2010
PDF · 229.37 KB
No categories available
III. ÚS 320/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť D. G., L., zastúpenej JUDr. J. B., PhD., pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č1. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 257/1994 a takto
rozhodol:
1. Právo D. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 257/1994 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 257/1994
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. D. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia D. G. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur
a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
320/2010-18 zo 7. decembra 2010 prijal sťažnosť D. G. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 257/1994.
Zo sťažnosti doplnenej podaním z 5. novembra 2010 okrem iného vyplýva:
„... Sťažovateľ ako žalobca v právnej veci proti žalovanému družstvo R. v P., so
sídlom: P. v konaní o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy je účastníkom súdneho
sporu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14 C 257/1994. Samosudkyňa Mgr.
M. P. Dr. mala vec pridelenú dňa 6. 3. 1997, pričom vo veci rozhodla po ôsmich rokoch
dňa 9. 11. 2005.
Od pridelenia veci samosudkyni Mgr. M. P. Dr. sa konali nasledovné pojednávania
vo veci:
- dňa 26. 02. 1996 vedené na OS Poprad,
- dňa 06. 03. 1998 vedené na OS Poprad,
- dňa 31. 10. 2003 vedené na OS Poprad,
- dňa 05. 12. 2003 vedené na OS Poprad,
- dňa 09. 11. 2005 vedené na OS Poprad, kde samosudkyňa vo veci rozhodla,
- dňa 26. 02. 2007 vedené na KS Prešov, ktorý v konaní sp. zn. 4 Co/53/2006 vo
veci rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie OS Poprad zrušil a vec vrátil OS Poprad na
ďalšie konanie,
- dňa 24. 10. 2008 vedené na OS Poprad,
- dňa 4. 10. 2010 vedené na OS Poprad.
Ako vyplýva z uvedeného medzi jednotlivými pojednávaniami uplynuli nasledovné
lehoty:
a) 24 mesiacov medzi prvým a druhým pojednávaním,
b) 67 mesiacov medzi druhým a tretím pojednávaním,
c) 34 mesiacov medzi štvrtým a piatym pojednávaním,
d) 14 mesiacov medzi piatym a šiestym pojednávaním,
e) 19 mesiacov medzi šiestym a siedmym pojednávaním...
Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko
komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní okresného súdu.
Taktiež mám za to, že správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo
spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli
spôsobené postupom súdu. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie
nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie
spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“
Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného
práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 7 000 €
odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej
neistoty.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľky D. G., bytom L. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad vedenom pod sp. zn.
14 C 257/1994 porušené bolo.
Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 257/1994 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sťažovateľke D. G., bytom L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
7. 000,- EUR (slovom sedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Poprad povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho
zastúpenia D. G. v sume 254,88 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B.,
PhD., advokáta, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
Okresný súd Poprad je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume
254,88 € na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od
doručenia tohto nálezu.“
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedom, listom zo 17. februára 2011 sp. zn. 1/ÚS/2011, kde sa okrem
spisového prehľadu veci uvádza:
„1. SKUTKOVÁ A PRÁVNA ZLOŽITOSŤ SPORU
Ide o skutkovo náročnú vec s tým, že v priebehu sporu došlo k opakovaným zmenám
zástupcov u žalobkyne. Zostávajúci predmet konania súvisí jednak s fakultatívnymi nárokmi
a jednak s priamou škodou, voči ktorým sa žalovaný bráni tým, že už boli vyplatené alebo
na ne žalobkyňa nemá nárok. Zúčastnené strany mali opakovane záujem vyriešiť spor
mimosúdne, avšak táto ich snaha nebola dovedená do úspešného konca z dôvodov výslovne
na strane žalobkyne alebo jej splnomocneného zástupcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
nárok je za obdobie od roku 1983 a ďalej, je to náročné aj na dokazovanie, resp. niektoré
dôkazy už neexistujú.
2. UVEDENIE VŠETKÝCH PROCESNÝCH ÚKONOV VO VECI
Rozsudkom tohto súdu č. k. 13 C 848/91-158 z 12. 10. 1992 a v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu Krajského súdu Košice č. k. 14 Co 27/93-170
z 11. 11. 1993 a s právoplatnosťou k 16. 11. 1995 bolo konanie týkajúce sa finančných
nárokov žalobkyne D. G. proti žalovanému J. P., teraz R. P., vylúčené na samostatné
konanie z dôvodu, že ide o skutkovo samostatnú vec, ktorá s pôvodnou žalobou na ochranu
osobnosti nesúvisela.
Po vylúčení veci na samostatné konanie vec bola zapísaná pod novou spisovou
značkou 14 C/257/1994 od 1. 3. 1994...
3. PREKÁŽKY POSTUPU SÚDU PODĽA § 107 A NASL. OBČIANSKEHO
SÚDNEHO PORIADKU
Neboli.
4. PRIEŤAHY, KTORÉ PODĽA NÁZORU SÚDU SPÔSOBILA ŽALOBKYŇA
Tak, ako to vyplýva z chronológie doteraz vykonaných úkonov vo veci
a z predchádzajúcich rozhodnutí súdu vo veci, súd musel opakovane vyzývať žalobkyňu,
resp. jej splnomocnených zástupcov alebo ustanoveného advokáta na právne
odôvodnenie zmenenej žaloby a na špecifikáciu jednotlivých uplatnených žalovaných
nárokov. Tým došlo k zbytočnému predlžovaniu konania do prípravy jednotlivých
pojednávaní a ktoré boli zapríčinené žalobkyňou. K ďalšiemu zbytočnému predlžovaniu
konania došlo z dôvodu, že sa žalobkyňa nedostavovala na súdne pojednávania
a opakovane menila splnomocnených zástupcov, resp. najprv požiadala o ustanovenie
advokáta ex offo a potom navrhla, aby súd ďalej pokračoval v konaní bez ustanoveného
advokáta ex offo. To všetko spôsobovalo predlžovanie lehôt na vydanie a doručenie
príslušných procesných uznesení, na rozhodovanie o podanom odvolaní žalobkyne voči
uzneseniu súdu o priznaní odmeny a hotových výdavkov jej ustanovenému advokátovi ex
offo a napokon z dôvodu opakovaných zmien zástupcov žalobkyne títo potrebovali zakaždým
určitú lehotu na oboznámenie sa s obsahom spisu, jeho opakované štúdiá a na prípravu na
jednotlivé pojednávania súdu. Keďže si žalobkyňa opakovane zvolila na svoje zastupovanie
splnomocneného zástupcu, ktorý nemá právnické vzdelanie, čo spôsobovalo právne
nekvalifikované formulácie podaní a jeho prednesov pred súdom. Naposledy na
pojednávaní súdu dňa 29. 11. 2010 splnomocnený zástupca žalobkyne J. G. vypovedal
plnomocenstvo, ktoré mu opätovne dala žalobkyňa a to z dôvodu nezhôd medzi nimi, čo je
ďalším zbytočným prieťahom v konaní spôsobeným výlučne žalobkyňou, keď súd vlastne už
vykonal všetky dôkazy a mohol rozhodnúť o zostávajúcom predmete konania. Pojednávanie
preto bolo odročené s tým, že súd vyzval žalobkyňu na ďalší procesný postup v konaní,
vrátane možného mimosúdneho vysporiadania veci. V terajšom štádiu, keď bola podaná
ústavná sťažnosť, nie je možné nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie, kým sa súdny spis
nevráti tomuto súdu z Ústavného súdu SR. S plnou zodpovednosťou je možné uviesť, že je
reálny predpoklad vyhlásenia rozhodnutia o zostávajúcom predmete konania na najbližšom
pojednávaní.
Aj keď sťažovateľka konštatuje, že už od roku 2005 súd nekonal, resp. konal
nedôsledne, do roku 2009 preukázateľne nevyužila právny prostriedok a to sťažnosť
adresovanú predsedovi okresného súdu podľa § 3 a § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v snahe prijatia opatrení za účelom
prípadného odstránenia zbytočných prieťahov v konaní. Podanie sťažností sa zásadne
považuje za účinný prostriedok ochrany takýchto základných práv, tým do roku 2009
neumožnila súdu včasným podaním sťažnosti prijatie a zabezpečenie vykonania opatrení na
odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Až v roku 2009 súd pod Spr/100155/2009
a Spr/100142/2009 eviduje dve sťažnosti zástupcu navrhovateľky na prieťahy v konaní a to
zo dňa 27. 7. 2009 a 10. 11. 2009. Súd nekonštatoval prieťahy v konaní v čase
vybavovania týchto sťažností, pretože zákonným sudcom boli vykonávané úkony smerujúce
k rozhodnutiu vo veci. Od vybavenia sťažnosti zákonný sudca postupoval plynulo s cieľom
zabezpečiť dôkazy a odstrániť rozhodnutím právnu neistotu navrhovateľky.
5. PRIEŤAHY, KTORÉ BOLI SPÔSOBENÉ SÚDOM
Tak, ako to vyplýva z vyššie uvedenej chronológie doteraz vykonaných procesných
úkonov vo veci, súd konal vo veci v primeraných lehotách a postupne vykonal všetky dôkazy
potrebné na nové rozhodnutie vo veci. To, že v konaní sa postupuje bez zbytočných
prieťahov a v primeraných lehotách, bolo konštatované aj v odpovediach predsedu súdu
JUDr. F. Z. na sťažnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne J. G. podané na tento súd
dňa 27. 7. 2009 a dňa 27. 10. 2009. Predseda súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vyhodnotenie oboch sťažností ako dôvodných. Objektívne nutný čas si
vyžadovalo štúdium spisu z dôvodu zmien zákonných sudcov a k istému spomaleniu konania
došlo z dôvodu opakovanej práceneschopnosti zákonnej samosudkyne v r. 2005 a v r. 2006
a napokon postup v konaní je ovplyvnený nedostatočným počtom sudcov na Okresnom súde
Poprad. Nižší stav počtu sudcov na súde znamená vyšší počet pridelených vecí na vybavenie
sudcovi a je fyzicky nemožné zvládať dlhoročne zvýšený nápor vybavovaných vecí.
S prihliadnutím na dlhoročný výkon funkcie sudcu má zákonná samosudkyňa v
senáte objektívne aj vyšší počet reštančných vecí v porovnaní s inými sudcami, ktorí
nastúpili do funkcie neskôr; tieto veci objektívne neúmerne zaťažujú sudcu a sú časovo
náročné na vybavovanie. Napokon je neprípustné, aby sudca uprednostňoval jednu vec pred
druhou, resp. sa sústreďoval len na niektoré veci a to na úkor vybavovania iných vecí.
Postup v konaní nemožno považovať za nečinnosť súdu, pretože súd vo veci koná, o
podstatnej časti predmetu konania už bolo právoplatne rozhodnuté a v primeraných
lehotách koná aj o zostávajúcom predmete konania.
6. VYHODNOTENIE ZISTENÝCH PRIEŤAHOV AKO ZBYTOČNÝCH PRIEŤAHOV
Zo strany žalobkyne ide o subjektívne prieťahy, ktorým mala možnosť predísť, keby
sa zúčastňovala pojednávaní a keby opakovane nemenila svojich zástupcov. Takisto
spôsobila zbytočné prieťahy tým, že na jej návrh a so súhlasom žalovaného súd opakovane
poskytol účastníkom sudcovské lehoty na možné mimosúdne vysporiadanie veci. Súd v danej
veci pokračuje v konaní v primeraných lehotách, ktoré nie sú zbytočnými prieťahmi
v konaní z jeho strany. Súd poukazuje na to, že o podstatnej časti predmetu konania už bolo
právoplatne rozhodnuté a to rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 9. 11. 2005
a v spojení s prvým výrokom potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho Krajského súdu
v Prešove zo dňa 26. 2. 2007 a s právoplatnosťou k 22. 5. 2007, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti do sumy 294.812,50 Sk a 2. výrokom
uvedeného rozsudku odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
zamietajúcej časti v sume 65.187,50 Sk, teraz sumy 2.163,83 eur, ktorá súvisí s uplatneným
nárokom na vyplatenie fakultatívnych dávok a priamej škody a časti žalovaného nároku
o zaplatenie 17.000,- Sk bolo konanie rozsudkom súdu prvého stupňa právoplatne
zastavené.
7. INÉ OKOLNOSTI, KTORÉ OVPLYVNILI PRIEŤAHY V KONANÍ
Objektívne trvanie konania súvisí aj s justičnými prázdninami, ďalej plánovaným
čerpaním ročnej dovolenky zákonného sudcu a asistenta senátu a dlhoročnému
neobsadeniu Okresného súdu Poprad potrebným počtom sudcov, čo spôsobuje nerovné
podmienky pre výkon náročnej práce sudcu na tomto súde a to v porovnaní so sudcami na
súdoch s plným obsadením.
Ak by Ústavný súd SR dospel k záveru, že v určitých štádiách konania došlo zo strany
súdu k zbytočným prieťahom v konaní, navrhujeme, aby pri priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia zobral na zreteľ všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu
a zároveň aby prihliadol na to, že si sťažovateľka D. G. uplatňuje neprimeranú výšku
finančného zadosťučinenia sumou 7.000,- eur, ktorá je niekoľkonásobne vyššia, než je
zostávajúci predmet tohto súdneho konania v sume 2.163,83 eur, o ktorom súd koná
a rozhoduje.“
Predseda okresného súdu v podaní zo 17. februára 2011 uviedol, že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 11. marca 2011 uviedol, že netrvá na
verejnom ústnom pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03,
IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
14 C 257/1994 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto
záverom:
1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 257/1994
je zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Daná vec vykazuje znaky náročnosti.
Konanie je zložité vzhľadom na to, že žalovaný nárok je za obdobie od roku 1983,
s ohľadom na časový odstup ide o vec náročnú na dokazovanie. Sťažovateľka niekoľkokrát
menila návrh na začatie konania, čím došlo aj k zmene predmetu konania.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil také
skutočnosti, ktoré by mohli byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu. Sťažovateľka v konaní
niekoľkokrát menila právneho zástupcu, dala sa zastupovať aj všeobecným zástupcom bez
právnického vzdelania, čo nepriaznivo ovplyvnilo aj kvalitu podaní adresovaných
okresnému súdu. Sťažovateľka žiadala, aby jej okresný súd ustanovil zástupcu – advokáta
ex offo, neskôr navrhla zrušenie tohto zastúpenia. Každý zo zástupcov sťažovateľky
potreboval nejaký čas na preštudovanie spisu, prípadne predĺženie lehoty na vyjadrenie.
Sťažovateľka sa nezúčastnila osobne všetkých pojednávaní (napr. 26. februára 1996,
6. marca 1998, 31. októbra 2003, 9. novembra 2005, 24. októbra 2008). Sťažovateľka
zasielala okresnému súdu aj urážlivé podania, ktoré mali za následok rozhodovanie
o vylúčení zákonnej sudkyne. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho
konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka svojím správaním prispela
k predĺženiu celkovej doby súdneho konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.
Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska
sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného súdneho konania.
Z rozboru veci vyplýva, že 1. marca 1994 bola právna vec sťažovateľky vylúčená na
samostatné konanie a bola jej pridelená sp. zn. 4 C 257/1994. Dňa 9. novembra 2005
okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o zaplatenie sumy 17 000 Sk zastavil,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal s tým, že
o trovách ustanoveného advokáta žalobkyne bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Výrok rozsudku o zastavení konania o zaplatenie sumy 17 000 Sk nadobudol právoplatnosť
k 31. januáru 2006. Proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu z 9. novembra 2005
sa žalobkyňa 13. januára 2006 odvolala. Dňa 26. februára 2007 Krajský súd v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti do sumy 294 812,50 Sk a zrušil rozsudok
v jeho zamietajúcej časti nad sumu 294 812,50 Sk, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na čiastočné
zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby predmetom konania zostalo
zaplatenie náhrady škody v sume 2 163,83 eur.
Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo nekonaním okresného súdu
k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. Išlo o obdobia od 1. marca 1994, keď bola
právna vec sťažovateľky vylúčená na samostatné konanie, do 26. februára 1996, keď sa
konalo pojednávanie, obdobie od 26. marca 1997, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na
vyjadrenie, do 6. marca 1998, keď sa konalo pojednávanie, obdobie od 6. marca 1998, keď
sa konalo pojednávanie, do 25. októbra 1999, keď okresný súd vyzval žalovaného na
doručenie dokladov, obdobie od 24. januára 2000, keď žalobkyňa doplnila žalobu, do
31. októbra 2003, keď sa konalo pojednávanie. Celková nečinnosť okresného súdu je
v trvaní presahujúcom 8 rokov.
Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného
súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo
ešte v roku 1994, nemôže byť celková dĺžka konania takmer 16 rokov považovaná za
zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to
vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 257/1994 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný
súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn.
14 C 257/1994 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné
zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku
konania pred okresným súdom.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok konania o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré nie je právoplatne
skončené ani po 16 rokoch (z toho na okresnom súde konanie prebieha 13 a pol roka).
U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty.
Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu
zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností tohto
prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu
sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv
sťažovateľky. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
prihliadol aj na to, že sťažovateľka svojím správaním tiež prispela k celkovému predĺženiu
súdneho konania, ako aj výšku istiny, ktorá je predmetom sporu (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom spoločnosťou B., s. r. o.
Právny zástupca sťažovateľky si v podaní zo 17. februára 2011 uplatnil trovy konania
v sume 254,88 € za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, písomné podanie na súd – sťažnosť). Základom pre výpočet náhrady za
úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36
ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 254,88 € (slovom
dvestopäťdesiatštyri eur, a osemdesiatosem centov) z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to
za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej
porady s klientom a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnemu
zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 7,21 € podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd
vyslovil povinnosť Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária
ústavného súdu“) uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky a
povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia kancelárii ústavného súdu
(bod 4 a 5 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2011