Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 320/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť D. G., L., zastúpenej JUDr. J. B., PhD., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č1. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Právo D. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia D. G. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur

a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

320/2010-18 zo 7. decembra 2010 prijal sťažnosť D. G. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti doplnenej podaním z 5. novembra 2010 okrem iného vyplýva:

„... Sťažovateľ ako žalobca v právnej veci proti žalovanému družstvo R. v P., so

sídlom: P. v konaní o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy je účastníkom súdneho

sporu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Samosudkyňa Mgr.

M. P. Dr. mala vec pridelenú dňa 6. 3. 1997, pričom vo veci rozhodla po ôsmich rokoch

dňa 9. 11. 2005.

Od pridelenia veci samosudkyni Mgr. M. P. Dr. sa konali nasledovné pojednávania

vo veci:

- dňa 26. 02. 1996 vedené na OS Poprad,

- dňa 06. 03. 1998 vedené na OS Poprad,

- dňa 31. 10. 2003 vedené na OS Poprad,

- dňa 05. 12. 2003 vedené na OS Poprad,

- dňa 09. 11. 2005 vedené na OS Poprad, kde samosudkyňa vo veci rozhodla,

- dňa 26. 02. 2007 vedené na KS Prešov, ktorý v konaní sp. zn. vo

veci rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutie OS Poprad zrušil a vec vrátil OS Poprad na

ďalšie konanie,

- dňa 24. 10. 2008 vedené na OS Poprad,

- dňa 4. 10. 2010 vedené na OS Poprad.

Ako vyplýva z uvedeného medzi jednotlivými pojednávaniami uplynuli nasledovné

lehoty:

a) 24 mesiacov medzi prvým a druhým pojednávaním,

b) 67 mesiacov medzi druhým a tretím pojednávaním,

c) 34 mesiacov medzi štvrtým a piatym pojednávaním,

d) 14 mesiacov medzi piatym a šiestym pojednávaním,

e) 19 mesiacov medzi šiestym a siedmym pojednávaním...

Pokiaľ ide o prvé kritérium som toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko

komplikovaná a náročná, aby mohla ospravedlniť prieťahy v konaní okresného súdu.

Taktiež mám za to, že správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo

spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli

spôsobené postupom súdu. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie

nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie

spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 7 000 €

odôvodnila tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej

neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky D. G., bytom L. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľke D. G., bytom L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

7. 000,- EUR (slovom sedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Poprad povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia D. G. v sume 254,88 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B.,

PhD., advokáta, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Poprad je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume

254,88 € na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom, listom zo 17. februára 2011 sp. zn. , kde sa okrem

spisového prehľadu veci uvádza:

„1. SKUTKOVÁ A PRÁVNA ZLOŽITOSŤ SPORU

Ide o skutkovo náročnú vec s tým, že v priebehu sporu došlo k opakovaným zmenám

zástupcov u žalobkyne. Zostávajúci predmet konania súvisí jednak s fakultatívnymi nárokmi

a jednak s priamou škodou, voči ktorým sa žalovaný bráni tým, že už boli vyplatené alebo

na ne žalobkyňa nemá nárok. Zúčastnené strany mali opakovane záujem vyriešiť spor

mimosúdne, avšak táto ich snaha nebola dovedená do úspešného konca z dôvodov výslovne

na strane žalobkyne alebo jej splnomocneného zástupcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

nárok je za obdobie od roku 1983 a ďalej, je to náročné aj na dokazovanie, resp. niektoré

dôkazy už neexistujú.

2. UVEDENIE VŠETKÝCH PROCESNÝCH ÚKONOV VO VECI

Rozsudkom tohto súdu č. k. -158 z 12. 10. 1992 a v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu Krajského súdu Košice č. k. -170

z 11. 11. 1993 a s právoplatnosťou k 16. 11. 1995 bolo konanie týkajúce sa finančných

nárokov žalobkyne D. G. proti žalovanému J. P., teraz R. P., vylúčené na samostatné

konanie z dôvodu, že ide o skutkovo samostatnú vec, ktorá s pôvodnou žalobou na ochranu

osobnosti nesúvisela.

Po vylúčení veci na samostatné konanie vec bola zapísaná pod novou spisovou

značkou od 1. 3. 1994...

3. PREKÁŽKY POSTUPU SÚDU PODĽA § 107 A NASL. OBČIANSKEHO

SÚDNEHO PORIADKU

Neboli.

4. PRIEŤAHY, KTORÉ PODĽA NÁZORU SÚDU SPÔSOBILA ŽALOBKYŇA

Tak, ako to vyplýva z chronológie doteraz vykonaných úkonov vo veci

a z predchádzajúcich rozhodnutí súdu vo veci, súd musel opakovane vyzývať žalobkyňu,

resp. jej splnomocnených zástupcov alebo ustanoveného advokáta na právne

odôvodnenie zmenenej žaloby a na špecifikáciu jednotlivých uplatnených žalovaných

nárokov. Tým došlo k zbytočnému predlžovaniu konania do prípravy jednotlivých

pojednávaní a ktoré boli zapríčinené žalobkyňou. K ďalšiemu zbytočnému predlžovaniu

konania došlo z dôvodu, že sa žalobkyňa nedostavovala na súdne pojednávania

a opakovane menila splnomocnených zástupcov, resp. najprv požiadala o ustanovenie

advokáta ex offo a potom navrhla, aby súd ďalej pokračoval v konaní bez ustanoveného

advokáta ex offo. To všetko spôsobovalo predlžovanie lehôt na vydanie a doručenie

príslušných procesných uznesení, na rozhodovanie o podanom odvolaní žalobkyne voči

uzneseniu súdu o priznaní odmeny a hotových výdavkov jej ustanovenému advokátovi ex

offo a napokon z dôvodu opakovaných zmien zástupcov žalobkyne títo potrebovali zakaždým

určitú lehotu na oboznámenie sa s obsahom spisu, jeho opakované štúdiá a na prípravu na

jednotlivé pojednávania súdu. Keďže si žalobkyňa opakovane zvolila na svoje zastupovanie

splnomocneného zástupcu, ktorý nemá právnické vzdelanie, čo spôsobovalo právne

nekvalifikované formulácie podaní a jeho prednesov pred súdom. Naposledy na

pojednávaní súdu dňa 29. 11. 2010 splnomocnený zástupca žalobkyne J. G. vypovedal

plnomocenstvo, ktoré mu opätovne dala žalobkyňa a to z dôvodu nezhôd medzi nimi, čo je

ďalším zbytočným prieťahom v konaní spôsobeným výlučne žalobkyňou, keď súd vlastne už

vykonal všetky dôkazy a mohol rozhodnúť o zostávajúcom predmete konania. Pojednávanie

preto bolo odročené s tým, že súd vyzval žalobkyňu na ďalší procesný postup v konaní,

vrátane možného mimosúdneho vysporiadania veci. V terajšom štádiu, keď bola podaná

ústavná sťažnosť, nie je možné nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie, kým sa súdny spis

nevráti tomuto súdu z Ústavného súdu SR. S plnou zodpovednosťou je možné uviesť, že je

reálny predpoklad vyhlásenia rozhodnutia o zostávajúcom predmete konania na najbližšom

pojednávaní.

Aj keď sťažovateľka konštatuje, že už od roku 2005 súd nekonal, resp. konal

nedôsledne, do roku 2009 preukázateľne nevyužila právny prostriedok a to sťažnosť

adresovanú predsedovi okresného súdu podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v snahe prijatia opatrení za účelom

prípadného odstránenia zbytočných prieťahov v konaní. Podanie sťažností sa zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takýchto základných práv, tým do roku 2009

neumožnila súdu včasným podaním sťažnosti prijatie a zabezpečenie vykonania opatrení na

odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Až v roku 2009 súd pod

a eviduje dve sťažnosti zástupcu navrhovateľky na prieťahy v konaní a to

zo dňa 27. 7. 2009 a 10. 11. 2009. Súd nekonštatoval prieťahy v konaní v čase

vybavovania týchto sťažností, pretože zákonným sudcom boli vykonávané úkony smerujúce

k rozhodnutiu vo veci. Od vybavenia sťažnosti zákonný sudca postupoval plynulo s cieľom

zabezpečiť dôkazy a odstrániť rozhodnutím právnu neistotu navrhovateľky.

5. PRIEŤAHY, KTORÉ BOLI SPÔSOBENÉ SÚDOM

Tak, ako to vyplýva z vyššie uvedenej chronológie doteraz vykonaných procesných

úkonov vo veci, súd konal vo veci v primeraných lehotách a postupne vykonal všetky dôkazy

potrebné na nové rozhodnutie vo veci. To, že v konaní sa postupuje bez zbytočných

prieťahov a v primeraných lehotách, bolo konštatované aj v odpovediach predsedu súdu

JUDr. F. Z. na sťažnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne J. G. podané na tento súd

dňa 27. 7. 2009 a dňa 27. 10. 2009. Predseda súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali vyhodnotenie oboch sťažností ako dôvodných. Objektívne nutný čas si

vyžadovalo štúdium spisu z dôvodu zmien zákonných sudcov a k istému spomaleniu konania

došlo z dôvodu opakovanej práceneschopnosti zákonnej samosudkyne v r. 2005 a v r. 2006

a napokon postup v konaní je ovplyvnený nedostatočným počtom sudcov na Okresnom súde

Poprad. Nižší stav počtu sudcov na súde znamená vyšší počet pridelených vecí na vybavenie

sudcovi a je fyzicky nemožné zvládať dlhoročne zvýšený nápor vybavovaných vecí.

S prihliadnutím na dlhoročný výkon funkcie sudcu má zákonná samosudkyňa v

senáte objektívne aj vyšší počet reštančných vecí v porovnaní s inými sudcami, ktorí

nastúpili do funkcie neskôr; tieto veci objektívne neúmerne zaťažujú sudcu a sú časovo

náročné na vybavovanie. Napokon je neprípustné, aby sudca uprednostňoval jednu vec pred

druhou, resp. sa sústreďoval len na niektoré veci a to na úkor vybavovania iných vecí.

Postup v konaní nemožno považovať za nečinnosť súdu, pretože súd vo veci koná, o

podstatnej časti predmetu konania už bolo právoplatne rozhodnuté a v primeraných

lehotách koná aj o zostávajúcom predmete konania.

6. VYHODNOTENIE ZISTENÝCH PRIEŤAHOV AKO ZBYTOČNÝCH PRIEŤAHOV

Zo strany žalobkyne ide o subjektívne prieťahy, ktorým mala možnosť predísť, keby

sa zúčastňovala pojednávaní a keby opakovane nemenila svojich zástupcov. Takisto

spôsobila zbytočné prieťahy tým, že na jej návrh a so súhlasom žalovaného súd opakovane

poskytol účastníkom sudcovské lehoty na možné mimosúdne vysporiadanie veci. Súd v danej

veci pokračuje v konaní v primeraných lehotách, ktoré nie sú zbytočnými prieťahmi

v konaní z jeho strany. Súd poukazuje na to, že o podstatnej časti predmetu konania už bolo

právoplatne rozhodnuté a to rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 9. 11. 2005

a v spojení s prvým výrokom potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho Krajského súdu

v Prešove zo dňa 26. 2. 2007 a s právoplatnosťou k 22. 5. 2007, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti do sumy 294.812,50 Sk a 2. výrokom

uvedeného rozsudku odvolacieho súdu bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

zamietajúcej časti v sume 65.187,50 Sk, teraz sumy 2.163,83 eur, ktorá súvisí s uplatneným

nárokom na vyplatenie fakultatívnych dávok a priamej škody a časti žalovaného nároku

o zaplatenie 17.000,- Sk bolo konanie rozsudkom súdu prvého stupňa právoplatne

zastavené.

7. INÉ OKOLNOSTI, KTORÉ OVPLYVNILI PRIEŤAHY V KONANÍ

Objektívne trvanie konania súvisí aj s justičnými prázdninami, ďalej plánovaným

čerpaním ročnej dovolenky zákonného sudcu a asistenta senátu a dlhoročnému

neobsadeniu Okresného súdu Poprad potrebným počtom sudcov, čo spôsobuje nerovné

podmienky pre výkon náročnej práce sudcu na tomto súde a to v porovnaní so sudcami na

súdoch s plným obsadením.

Ak by Ústavný súd SR dospel k záveru, že v určitých štádiách konania došlo zo strany

súdu k zbytočným prieťahom v konaní, navrhujeme, aby pri priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia zobral na zreteľ všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu

a zároveň aby prihliadol na to, že si sťažovateľka D. G. uplatňuje neprimeranú výšku

finančného zadosťučinenia sumou 7.000,- eur, ktorá je niekoľkonásobne vyššia, než je

zostávajúci predmet tohto súdneho konania v sume 2.163,83 eur, o ktorom súd koná

a rozhoduje.“

Predseda okresného súdu v podaní zo 17. februára 2011 uviedol, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 11. marca 2011 uviedol, že netrvá na

verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (, ,

), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

), ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto

záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

je zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Daná vec vykazuje znaky náročnosti.

Konanie je zložité vzhľadom na to, že žalovaný nárok je za obdobie od roku 1983,

s ohľadom na časový odstup ide o vec náročnú na dokazovanie. Sťažovateľka niekoľkokrát

menila návrh na začatie konania, čím došlo aj k zmene predmetu konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil také

skutočnosti, ktoré by mohli byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu. Sťažovateľka v konaní

niekoľkokrát menila právneho zástupcu, dala sa zastupovať aj všeobecným zástupcom bez

právnického vzdelania, čo nepriaznivo ovplyvnilo aj kvalitu podaní adresovaných

okresnému súdu. Sťažovateľka žiadala, aby jej okresný súd ustanovil zástupcu – advokáta

ex offo, neskôr navrhla zrušenie tohto zastúpenia. Každý zo zástupcov sťažovateľky

potreboval nejaký čas na preštudovanie spisu, prípadne predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Sťažovateľka sa nezúčastnila osobne všetkých pojednávaní (napr. 26. februára 1996,

6. marca 1998, 31. októbra 2003, 9. novembra 2005, 24. októbra 2008). Sťažovateľka

zasielala okresnému súdu aj urážlivé podania, ktoré mali za následok rozhodovanie

o vylúčení zákonnej sudkyne. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka svojím správaním prispela

k predĺženiu celkovej doby súdneho konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska

sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 1. marca 1994 bola právna vec sťažovateľky vylúčená na

samostatné konanie a bola jej pridelená sp. zn. . Dňa 9. novembra 2005

okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o zaplatenie sumy 17 000 Sk zastavil,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal s tým, že

o trovách ustanoveného advokáta žalobkyne bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Výrok rozsudku o zastavení konania o zaplatenie sumy 17 000 Sk nadobudol právoplatnosť

k 31. januáru 2006. Proti ostatným výrokom rozsudku okresného súdu z 9. novembra 2005

sa žalobkyňa 13. januára 2006 odvolala. Dňa 26. februára 2007 Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti do sumy 294 812,50 Sk a zrušil rozsudok

v jeho zamietajúcej časti nad sumu 294 812,50 Sk, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,

v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na čiastočné

zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby predmetom konania zostalo

zaplatenie náhrady škody v sume 2 163,83 eur.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo nekonaním okresného súdu

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní. Išlo o obdobia od 1. marca 1994, keď bola

právna vec sťažovateľky vylúčená na samostatné konanie, do 26. februára 1996, keď sa

konalo pojednávanie, obdobie od 26. marca 1997, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na

vyjadrenie, do 6. marca 1998, keď sa konalo pojednávanie, obdobie od 6. marca 1998, keď

sa konalo pojednávanie, do 25. októbra 1999, keď okresný súd vyzval žalovaného na

doručenie dokladov, obdobie od 24. januára 2000, keď žalobkyňa doplnila žalobu, do

31. októbra 2003, keď sa konalo pojednávanie. Celková nečinnosť okresného súdu je

v trvaní presahujúcom 8 rokov.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného

súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo

ešte v roku 1994, nemôže byť celková dĺžka konania takmer 16 rokov považovaná za

zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to

vyžaduje a dohovoru. Okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, priznané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 7 000 € proti okresnému súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku

konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok konania o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré nie je právoplatne

skončené ani po 16 rokoch (z toho na okresnom súde konanie prebieha 13 a pol roka).

U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty.

Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu

zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností tohto

prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu

sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv

sťažovateľky. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

prihliadol aj na to, že sťažovateľka svojím správaním tiež prispela k celkovému predĺženiu

súdneho konania, ako aj výšku istiny, ktorá je predmetom sporu (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom spoločnosťou B., s. r. o.

Právny zástupca sťažovateľky si v podaní zo 17. februára 2011 uplatnil trovy konania

v sume 254,88 € za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, písomné podanie na súd – sťažnosť). Základom pre výpočet náhrady za

úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2009 v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36

ods. 2 ) náhradu trov konania v sume 254,88 € (slovom

dvestopäťdesiatštyri eur, a osemdesiatosem centov) z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to

za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej

porady s klientom a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 7,21 € podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd

vyslovil povinnosť Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária

ústavného súdu“) uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky a

povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia kancelárii ústavného súdu

(bod 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2011