Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-257-1994.pdf
PDF · 110.78 KB
No categories available
14C/257/1994
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobkyne: D. E., Q.. XX.X.XXXX, U. S. W. XXX, K.. S. J., proti žalovanému: Roľnícke družstvo v Pribyline, Pribylina 032 42, IČO: 00195731, o zaplatenie sumy 2.163,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Štát v zastúpení Okresného súdu Poprad n e m á právo voči účastníkom na náhradu trov konania, ktoré platil ustanovenému advokátovi žalobkyne JUDr. Vasilovi Kravčíkovi.
odôvodnenie:
Na základe rozsudku tohto súdu č.k. 13C 848/91-158 zo dňa 12.10.1992 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č.k. 14Co 27/93-170 zo dňa 11.11.1993 a s právoplatnosťou k 16.1.1995 bola žaloba žalobkyne v konaní o ochranu osobnosti a o náhradu škody voči žalovanej 1/ Z.. X. T. zamietnutá, náhrada trov konania účastníkom v konaní súdu prvého stupňa priznaná nebola a žalobkyňa D. E. bola zaviazaná zaplatiť žalovanej 1/ Z.. X. T. náhradu trov odvolacieho konania v sume 245,- Sk. Žalobkyňa síce podala voči konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo 161/95-23 zo dňa 19.12.1995 konanie o dovolaní žalobkyne zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Citovaným rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 12.10.1992 bolo konanie o finančných nárokoch voči žalovanému 2/ - terajšiemu žalovanému Roľníckemu družstvu v Pribyline vylúčené na samostatné konanie, a to z dôvodu, že ide o skutkovo samostatnú vec, ktorá s ochranou osobnosti nesúvisí a okrem toho nebolo možné o tom rozhodnúť v dovtedajšom konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 13C/848/1991, pretože o uplatnených finančných nárokoch medzi terajšími účastníkmi nebolo vykonané potrebné dokazovanie. Po vylúčení veci na samostatné konanie sa ďalej konanie o nej vedie pod terajšou sp.zn. 14C/257/1994.
Z pripojeného predchádzajúceho spisu tohto súdu sp.zn. 13C/848/1991 vyplýva, že žalobkyňa dňa 5.12.1988 doplnila žalobu o náhradu škody voči žalovanému Roľníckemu družstvu v Pribyline (predtým JRD Pribylina) a na pojednávaní súdu dňa 26.2.1996 upresnila uvedený nárok tak, že sa dožaduje zaplatenia celkovej sumy 377.000,- Sk a to titulom náhrady škody spolu v sume 260.001,- Sk a titulom ujmy za zásahy do jej osobnosti v sume 99.999,- Sk, to všetko z dôvodu, že počas jej pracovného pomeru u žalovaného bola šikanovaná a osočovaná a neboli jej vyplatené všetky mzdové a iné uplatnené nároky. Na jej návrh súd pripustil zmenu uznesením na pojednávaní dňa 26.2.1996 za prítomnosti
zúčastnených strán podľa § 95 OSP a ďalej konal a rozhodoval o tomto zmenenom návrhu, ktorý žalobkyňa bližšie odôvodnila a špecifikovala v ďalších svojich podaniach z 12.3.1996, 26.2.1996 a 24.1.2000, ako aj na pojednávaní súdu dňa 5.12.2003 tak, že uplatnená výška náhrady škody v sume 377.000,- Sk pozostáva: z nevyplatenej mzdy, náhrady mzdy a iných strát na mzde v celkovej sume 235.001,- Sk, zo škody spôsobenej neposkytnutím naturálnych pôžitkov v sume 25.000,- Sk, zo škody za nevyplatenú peňažnú pomoc v materstve v sume 17.000,- Sk a z nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahmi do osobnosti žalobkyne v sume 99.999,- Sk. Pokiaľ sa týka žalovaného obdobia, toto obdobie žalobkyňa upresnila na pojednávaní súdu dňa 5.12.2003 tak, že rozšírené žalované nároky si uplatňuje za obdobie od 7.6.1985 do 31.7.1992. Po vykonanom dokazovaní a čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 17.000,- Sk, tento súd v merite veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2005 tak, že 1.výrokom konanie o zaplatenie sumy 17.000,- Sk zastavil a to s právoplatnosťou k 31.1.2006. 2.výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, 3.výrokom náhradu trov konania účastníkom nepriznal a 4.výrokom priznal advokátovi JUDr. Vasilovi Kravčíkovi, ktorý bol ustanoveným advokátom žalobkyne s právoplatnosťou od 27.10.2004, náhradu za hotové výdavky a odmenu za zastupovanie v sume 26.400,- Sk. Zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku o zaplatenie žalovanej sumy 260.001,- Sk bolo z dôvodu premlčania nároku na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným v konaní a to podľa § 263 ods. 3 v tom čase platného Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. Súd mal za to, že si žalobkyňa kvalifikovaným spôsobom uplatnila náhradu škody voči žalovanému až na pojednávaní súdu dňa 26.2.1996, pričom táto škoda jej mala postupne vznikať od 7.6.1985 a skončila k 31.7.1992 (žalované obdobie). Zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti uplatneného nároku o zaplatenie žalovanej sumy 99.999,- Sk bolo z dôvodu, že sa žalovaný nedopustil voči žalobkyni v občianskoprávnej sfére zásahu do jej osobnosti a žalobkyňa vo veci ochrany osobnosti neuniesla svoje dôkazné bremeno.
Na základe podaného odvolania žalobkyne odvolací Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Co/53/2006-135 zo dňa 26.2.2007 a s právoplatnosťou k 22.5.2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti do sumy 294.812,50 Sk a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku jeho zamietajúcej časti nad sumu 294.812,50 Sk, t.j. v sume 65.187,50 Sk, teraz v sume 2.163,82 eur, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v jeho čiastočne zrušujúcom rozsudku čo do sumy 65.187,50 Sk (teraz 2.163,82 eur), trov konania účastníkov a náhrady trov ustanoveného advokáta žalobkyne a ktorý je pre tento súd záväzný podľa § 226 OSP, vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.1988 v predchádzajúcom súdnom konaní domáhala uhradenia priamej škody v sume 53.232,50 Sk (tento súd dodáva, že uvedená suma bola neskôr upresnená na sumu 53.612,50 Sk) a následnej škody v sume 11.575,- Sk s 3% úrokom z omeškania ročne od 1.3.1984. Konanie o tejto žalobe bolo spojené do predchádzajúceho spoločného konania vedeného pod sp.zn. 13C/848/1991, v ktorom Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 12.10.1992 vylúčil konanie o týchto finančných nárokoch medzi účastníkmi na samostatné konanie a to pod terajšom sp.zn. 14C/257/1994. Pretože sa súd prvého stupňa touto časťou uplatneného nároku čo do zaplatenia sumy 65.187,50 Sk samostatne nezaoberal, ale posúdil ju v rámci celkovej zmenenej žaloby o zaplatenie sumy 377.000,- Sk zo dňa 26.2.1996 titulom uplatnenej celkovej náhrady škody v sume 260.001,- Sk a titulom uplatnenej ujmy za zásah do osobnosti žalobkyne v sume 99.999,- Sk, s týmto vyhodnotením celého zmeneného žalovaného nároku súdom prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zmena žaloby z 26.2.1996 bola len rozšírením pôvodného žalovaného nároku a to o zvýšenie pôvodnej žalovanej sumy za uplatnený nárok na náhradu škody a o rozšírenie žaloby o ďalší nárok a to zaplatenie ujmy za zásah do osobnosti žalobkyne, a preto pôvodne uplatnené finančné nároky žalobkyne z 5.12.1988 zostali zachované a nezmenené a súd prvého stupňa sa mal s nimi samostatne zaoberať a vysporiadať v rozsudku.
S prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie a to: výsluchom účastníkov, vrátane prednesov Jána Gaála, predchádzajúceho splnomocneného zástupcu žalobkyne, ktorý ju zastupoval v konaní do 3.12.2003, pripojeným predchádzajúcim spisom tohto súdu č.k. 13C 848/91, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš z 20.12.1996 o výplate peňažnej pomoci v materstve žalobkyni za obdobie od 1.9.1985 do 28.2.1986 v celkovej sume 11.162,- Kčs (z toho suma 3.600,- Kčs vyplatená do 28.2.1986 a doplatok 7.562,- Sk vyplatený na základe právoplatného rozsudku tohto súdu č.k. 8C
783/91 s právoplatnosťou k 22.2.1994), rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 7C 208/90 zo dňa 3.5.1990 a s právoplatnosťou k 14.6.1990 (o zamietnutí návrhu žalobkyne na zaplatenie náhrady mzdy, podielov a materských dávok v sume 31.398,30 Kčs za obdobie december 1987, január až máj 1988 a materských dávok od 1.9.1985 do konca februára 1986), rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C 137/83 zo dňa 13.3.1987 a v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co 129/87 zo dňa 4.6.1987 (o zaplatení náhrady mzdy žalobkyni z neplatného vylúčenia z členstva JRD za obdobie od 22.8.1983 do 22.2.1984 v sume 13.123,60 Kčs a sumy 105,- Kčs za neprávom zrazenú dovolenku spolu s 3 % úrokom od 29.8.1983 do zaplatenia a o zamietnutí žalovaného nároku na náhradu mzdy za obdobie od februára 1984 do 30.10.1986), rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 11C 210/86 zo dňa 25.9.1987 o tom, že vylúčenie žalobkyne z členstva v JRD Pribylina zo dňa 27.10.1986 je neplatné a členský pomer medzi účastníkmi naďalej trvá s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 30.10.1986 do 25.9.1987 sumu 26.063,70 Kčs, rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 10C 85/88 zo dňa 22.12.1988 o zamietnutí návrhu žalobkyne o ochranu osobnosti a o náhradu škody (za nedoplatok nájomného za štátny byt vo výške 920,- Kčs) voči žalovanej Z.. X. T., rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C 60/88 zo dňa 12.10.1988 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co 421/88 zo dňa 1.2.1989 (o zamietnutí návrhu žalobkyne o vyslovenie neplatnosti jej preradenia od 30.11.1987 na funkciu odborného ekonóma a o náhradu mzdy z dôvodu straty na zárobku v súvislosti s týmto preradením najmenej vo výške 70.000,- Kčs), rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obo 161/99 zo dňa 14.3.2000, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 19Cb 16/97-132 zo dňa 25.2.1999 a návrh žalobkyne o určenie neplatnosti rozhodnutia predstavenstva žalovaného č. 578/1992 zo dňa 21.5.1992 o zrušení členstva žalobkyni bol zamietnutý (na základe toho žalobkyni začala plynúť zákonná lehota o zrušení členstva v družstve žalovaného podľa § 31 ods. 1, písm. b/ v tom čase platného Zák. č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, platného v čase od 15.5.1990 do 31.12.1991, a to odo dňa 1.6.1992 a skončila k 31.7.1992 a v nadväznosti na to jej teda nevznikol ani nárok, ktorý si uplatnila na súde na náhradu ušlej mzdy v súvislosti s napádaným neplatným zrušením jej členstva v družstve), žalobou žalobkyne podanej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši proti žalovanému dňa 9.8.1983 o určenie neplatnosti vylúčenia z členstva v družstve žalovaného na zasadnutí jeho členskej schôdzi dňa 2.8.1983 s prísl., rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 8C 783/91-325 zo dňa 13.7.1992, v spojení s opravným uznesením č.k. 8C 783/91-334 zo dňa 13.7.1992 a v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C 783/91-366 zo dňa 29.9.1993, ktoré boli potvrdené rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č.k. 14Co 70/93-378 zo dňa 16.11.1993 a s právoplatnosťou k 22.2.1994 čo do sumy 23.577,- Sk a týka sa priznanej náhrady mzdy za čas od 23.2.1984 do 3.9.1984 v sume 13.207,- Sk a za čas od 1.6.1986 do 30.10.1986 v sume 10.370,- Sk a to s tým, že v ostatných častiach nie sú dotknuté výroky napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa; citovaným rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 13.7.1992 bol nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu škody za obdobie od 1.9.1985 do 28.2.1986 vylúčený na samostatné konanie a viedol sa na tomto súde pod č.k. 9C 323/94 - v tejto veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu dňa 12.12.2003 a s právoplatnosťou k 19.2.2004 tak, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 14.884,- Sk titulom nevyplatenej peňažnej pomoci v materstve za čas od 1.9.1985 do 28.2.1986 s prísl. a náhradou trov konania bola zamietnutá, správou Okresného úradu práce Liptovský Mikuláš, pracovisko Liptovský Hrádok z 18.11.2003 o evidovaní žalobkyne ako nezamestnanej v období od 25.8.1994 do 1.12.1997, od 3.6.1998 do 30.9.1998, od 1.1.1999 do 31.8.1999, od 1.10.2000 do 22.10.2003 s tým, že k jej vyradeniu z evidencie nezamestnaných došlo na žiadosť žalobkyne, ktorá nastúpila na plný invalidný dôchodok, pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C 286/87, podrobným písomným prehľadom žalovaného od 8.8.1983 do konca trvania členského a pracovného pomeru žalobkyne v družstve žalovaného k 31.7.1992, vrátane preukázania vyplatených peňažných nárokov žalobkyni a opisov mzdových listov za uvedené obdobie, na preukázanie, že všetky nároky žalobkyne za toto obdobie boli žalovaným riadne vyplatené, správou Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odbor sociálnych vecí, pracovisko Liptovský Hrádok zo dňa 1.12.2003 o poskytovaní dávok sociálnej starostlivosti, príspevkov na výživu, neskôr dávky sociálnej pomoci žalobkyni za obdobie od 1.11.1986 do 1.2.1991, ďalej od 1.2.1991 do 1.10.1994, ďalej od 1.2.1995 do 30.9.1996 a ďalej až do 31.10.1998, od 1.1.1999 do 30.9.1999, od 1.11.2000 do 31.10.2003 s tým, že od 1.11.2003 bola žalobkyni odňatá dávka sociálnej pomoci z dôvodu priznania invalidného dôchodku, ako aj po doplnení dokazovania po čiastočne zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu a to: výsluchmi resp. prednesmi zástupcov zúčastnených strán a výpisom z obchodného registra žalovaného, súd ohľadne zostávajúcej časti konania zistil tento skutkový stav:
Na pojednávaniach súdu, na ktorých sa žalobkyňa resp. jej zástupca zúčastnili, žalobkyňa trvala na podanej žalobe s tým, že vyčítala žalovanému, že opakovane a dlhodobo porušoval predpisy o poľnohospodárskom družstevníctve a stanovy družstva. Pokiaľ žalovaný preukázal súdu podrobnými listinnými dôkazmi, že žalobkyni všetky mzdové nároky riadne vyplatil a to od roku 1983 do roku 1992 vrátane, žalobkyňa tento dôkaz neakceptovala a trvala na zmenenej žalobe. Na pojednávanie súdu dňa 16.9.2011 sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť písomne ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s tým, že súhlasila, aby súd konal vo veci v jej neprítomnosti. Na základe toho súd prejednal a rozhodol vec v zostávajúcom rozsahu na uvedenom pojednávaní súdu v prítomnosti žalobkyne, pridŕžajúc sa obsahu spisu a vykonaných dôkazov podľa § 101 ods. 2 OSP.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaniach súdu so žalobou nesúhlasil, navrhol ju v celosti zamietnuť a takisto vzniesol aj námietku premlčania a to v súlade s § 263 ods. 3 v tom čase platného Zákonníka práce. Poukázal na to, že u nároku na náhradu škody je 2-ročná premlčacia lehota, ktorú žalobkyňa zmeškala. Okrem toho predložil súdu ako listinný dôkaz - podrobný časový prehľad o vyplatených peňažných nárokoch žalobkyni za obdobie rokov 1983 až 1992 a to aj vrátane vyplatených nárokov na základe právoplatných súdnych rozhodnutí (viď č.l. 70 spisu). Preto podľa žalovaného je zostávajúci nárok žalobkyne neopodstatnený, keďže jej bolo vyplatené všetko, na čo jej vznikol nárok alebo na čo ich súd zaviazal za žalované obdobie. To znamená, že žalobkyňa mala už vyplatenú celú sumu priamej škody a pokiaľ na jej vyplatení trvá v zostávajúcej žalobe, ide z jej strany o duplicitu nároku. Pokiaľ sa týka uplatnenej následnej škody, táto škoda zahŕňa fakultatívne, teda nenárokovateľné dávky, ktoré vzhľadom na ich povahu boli poskytované pri príležitosti jednotlivých organizovaných akcií len osobne a pokiaľ sa ich žalobkyňa nezúčastnila, nevznikol jej nárok na náhradné plnenie. Navyše doklady týkajúce sa rôznych fakultatívnych dávok za žalované obdobie vzhľadom na viacnásobné právne a personálne zmeny v družstve žalovaného sa do súčasnosti nezachovali a ani žalobkyňa ich ničím nepreukázala, uviedla ich len odhadom „od oka“. Napokon žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi došlo k faktickému mimosúdnemu usporiadaniu veci koncom roka 2010 a žalovaný poskytol žalobkyni v záujme celkového ukončenia sporu naturálne plnenie, ktoré prijala. Napokon k spísaniu písomnej dohody o obsahu a výsledku týchto ústnych dojednaní o mimosúdnom usporiadaní veci však zo strany žalobkyne nedošlo a napriek ústnej dohode toto súdne konanie neukončila. Súčasťou ukončenia súdneho sporu z jej strany bolo, že vypovedala plnomocenstvo svojmu splnomocnenému zástupcovi Jánovi Gaálovi. Keďže už neexistuje žiaden neuspokojený nárok žalobkyne podľa tejto žaloby, zostávajúca časť žaloby je bezpredmetná, zbytočná a žalovaný ju preto navrhol zamietnuť.
Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému na súde v predchádzajúcom súdnom konaní dňa 5.12.1988 nárok na zaplatenie priamej škody za celkové žalované obdobie od 8.8.1983 do 28.2.1986 a to náhradu za nevyplatenú mzdu: od 8.8. do 22.8.1983 v sume 1.050,- Sk (10 dní x 105,- Sk), od 23.2. do 29.2.1984 v sume 525,- Sk (4 dni x 105,- Sk), od 1.3.1984 do 31.8.1985 v sume 39.690,- Sk (18 mesiacov x 2.205,- Sk) a od 1.6.1986 do 29.10.1986 v sume 11.947,50 Sk (5 mesiacov x 2.389,50 Sk) a náhradu za nevyplatenú peňažnú pomoc v materstve od 1.9.1985 do 28.2.1986 v sume 13.000,- Sk; spolu to činí 66.212,50 Sk, z ktorej sumy žalobkyňa odpočítala vyplatený materský príspevok od štátu v sume 12.600,- Sk, takže konečná suma uplatnenej priamej škody činí 53.612,50 Sk. Ďalej si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie následnej škody, ktorá sa týka celého žalovaného obdobia a to v hodnote vyčíslených vecných darov pri príležitosti sviatku MDŽ za roky 1983 až 1987 v sume 445,- Sk, v hodnote pohostenia pri príležitosti výročných členských schôdzí a iných v sume 350,- Sk, za stratu výhod z rekreácií členov JRD a pionierskych táborov a za stratu v závodnom stravovaní, spolu v sume 4.500,- Sk, za stratu naturálií (za uplatnených 32 q po 115,- Sk/q) spolu v sume 3.680,- Sk a za nevyplatené mimoriadne odmeny žalobkyni v porovnaní s pracovníčkami jej na roveň postavených za rozhodujúce obdobie v sume 2.600,- Sk, spolu v konečnej sume uplatnenej následnej škody 11.575,- Sk. Žalovaný v tomto súdnom konaní preukázal listinnými dôkazmi - podrobným časovým prehľadom o vyplatených peňažných nárokoch žalobkyni za obdobie rokov 1983 až 1992 a to aj vrátane vyplatených nárokov na základe právoplatných súdnych rozhodnutí, že uplatnená priama škoda v sume 53.612,50 Sk bola žalobkyni za vyššie uplatnené žalované obdobie riadne vyplatená a teda návrh žalobkyne na ich duplicitné zaplatenie je neopodstatnený. Z uvedeného listinného dôkazu žalovaného (založeného na č.l. 70 spisu) vyplýva, že za roky 1983 až 1992 žalovaný vyplatil žalobkyni celkovú sumu 101.476,- Sk, pričom žalobkyňa mala vyplatené v rámci toho aj žalované mzdové nároky za žalované obdobie od 8.8. do 22.8.1983 vrátane, od 23.2.1984 do 29.2.1984, od 1.3.1984 do 31.8.1985 a od 1.6.1986 do 29.10.1986; z uvedeného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa za žalované obdobie od 1.9.1985 do
28.2.1986 poberala peňažnú pomoc v materstve od štátu a potom pokračovala v poberaní materského príspevku po zákonnú dobu a takisto v rokoch 1989 až 1992 poberala peňažnú pomoc v materstve od štátu a potom pokračovala v poberaní materského príspevku po zákonnú dobu. Okrem toho žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenej náhrady škody, ku ktorej musel súd prihliadnuť. Napokon sa žalovaný bránil tým, že u žalovanej následnej škody ide o fakultatívne, t.j. nenárokovateľné dávky, ktoré prislúchali pracovníkom pri ich osobnej účasti na jednotlivých akciách a pokiaľ sa ich žalobkyňa osobne nezúčastnila, z povahy plnenia vyplýva, že jej nevznikol nárok na iné, náhradné plnenie (v danom prípade v peniazoch).
Podľa § 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., platného v čase od 1.1.1966 do 31.3.2002, pracovné vzťahy medzi družstvom a jeho členmi sa spravujú Zákonníkom práce v rozsahu ustanovenom zákonom (v danom prípade sa majú namysli predpisy o poľnohospodárskom družstevníctve).
Podľa § 263 ods. 3 cit. Zákonníka práce lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Na základe výsledkov dokazovania, s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a rešpektujúc citovanú právnu úpravu a to Zákonník práce platný v čase, ktorého sa zvyšná časť žalovaného týka, súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie priamej škody v sume 53.612,50 Sk a čo teraz zodpovedá sume 1.779,61 eur, je neopodstatnený a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom na zamietnutie tejto časti žaloby je, že žalovaný preukázal listinným dôkazom vyplatenie a teda uspokojenie tejto časti žalovaného nároku a zo strany žalobkyne ide teda o duplicitné uplatnenie na zaplatenie toho istého, čo už jej raz žalovaným vyplatené bolo. Druhým dôvodom na zamietnutie tejto časti žaloby je, že žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, k čomu súd mal povinnosť prihliadnuť u uplatnenej priamej škody ide o nárok za obdobie od 8.8.1983 do 28.2.1986, pričom žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie priamej škody až 5.12.1988, t.j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť od najbližšieho výplatného obdobia po tom, čo jej uplatnený mzdový nárok alebo peňažná pomoc v materstve neboli vyplatené, čo zo zákona muselo byť najneskôr do posledného dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom jej vznikol uplatnený nárok. Táto 2-ročná premlčacia lehota najneskôr začala plynúť uplynutím posledného dňa nasledujúceho mesiaca počnúc nárokom z augusta 1983 a končiac nárokom z februára 1986, a teda táto premlčacia lehota u jednotlivých mzdových nárokoch postupne uplynula počnúc prvým mzdovým nárokom z augusta 1983, kde uplynula táto premlčacia lehota posledným dňom septembra 1985 a končiac posledným mzdovým nárokom z februára 1986, kde uplynula táto premlčacia lehota posledným dňom marca 1988, pričom žaloba bola podaná na súd až 5.12.1988. Žalobkyňa od začiatku vedela, že takúto škodu si má uplatniť voči žalovanému ako zamestnávateľovi resp. bývalému zamestnávateľovi. Súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že aj uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie následnej škody v sume 11.575,- Sk, teraz v sume 384,21 eur a to postupne za obdobie od 7.6.1985 do 31.7.1992 nie je dôvodný. V danom prípade súd dáva za pravdu žalovanému, že keďže ide o fakultatívne dávky, tieto nie sú nárokovateľné a boli viazané na osobnú účasť pracovníka žalovaného družstva na akciách, na ktorých sa tieto plnenia poskytovali. Pokiaľ sa ich žalobkyňa nezúčastnila, nemohla ich osobne čerpať. Ohľadne ich preukázania sa obaja účastníci dostali do dôkaznej núdze, pretože vzhľadom na viacpočetné zmeny v právnom a personálnom postavení žalovaného družstva, objektívne nie je možné zistiť a ustáliť, pri akých príležitostiach, za akých podmienok a v akej výške boli tieto fakultatívne dávky poskytované. Preto súd vychádzal z toho, že táto časť žalovaného nároku nebola riadne preukázaná a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 OSP, o čom svedčí aj to, že jednotlivé fakultatívne nároky si uplatnila len odhadom, bez ich bližšej časovej a vecnej špecifikácie podľa jednotlivých rokov a podľa jednotlivých akcií konaných v daných rokoch. Navyše je nepochybné, že časť uplatneného nároku na zaplatenie následnej škody vzhľadom na rozsiahle časové obdobie od roku 1983 do roku 1992, za ktoré si ho žalobkyňa uplatňuje, je premlčaná vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a to minimálne u tých nárokov, ktoré sa týkajú obdobia viac ako 2 roky pred podaním pôvodného návrhu na súd dňa 5.12.1988. Napokon súd prisviedča žalovanému aj v tom, že v súčasnosti je už súdny spor fakticky bezpredmetný, zbytočný, pretože sa účastníci fakticky mimosúdne
dojednali koncom roka 2010 a okrem už preukázaného vyplatenia peňažných súm žalovaný poskytol žalobkyni aj naturálne plnenie s tým, že tým dochádza medzi účastníkmi k celkovému ukončeniu tohto súdneho sporu. Na základe uvedeného právneho posúdenia súd zostávajúcu časť žaloby v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP „a contrario“ a to tak, že súd náhradu trov účastníkom nepriznal. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnej žalobkyni vzhľadom na celkový výsledok konania náhrada trov nepatrí.
Tretím výrokom rozsudku súd rozhodol o tom, že štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré boli vyplatené ustanovenému advokátovi žalobkyne JUDr. Vasilovi Kravčíkovi po dobu, po ktorú bol ustanoveným advokátom žalobkyne a to v zmysle § 148 ods. 1 OSP. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením súdu z 20.9.2004 a súčasne tým istým uznesením jej bol na žiadosť ustanovený advokát v zmysle § 30 OSP JUDr. Vasil Kravčík, s právoplatnosťou k 27.10.2004. Následne v priebehu súdneho konania na žiadosť žalobkyne súd rozhodol o zrušení tohto ustanoveného advokáta žalobkyni a to uznesením z 8.7.2009 a s právoplatnosťou k 30.7.2009. Súčasne tým istým uznesením súd priznal doterajšiemu ustanovenému advokátovi žalobkyne JUDr. Vasilovi Kravčíkovi voči štátu odmenu a náhradu hotových výdavkov za zastupovanie žalobkyne v celkovej sume 1.651,28 eur a táto časť uznesenia vzhľadom na odmietnutie odvolania žalobkyne odvolacím súdom jeho uznesením s právoplatnosťou k 13.4.2010, nadobudla právoplatnosť k 13.4.2010. Právoplatné a vykonateľné uznesenie prevzala učtáreň tohto súdu na vyplatenie priznanej odmeny a hotových výdavkov JUDr. Vasilovi Kravčíkovi dňa 23.4.2010. Vzhľadom na výsledok súdneho konania, keď žalovaný bol v spore celkove úspešný a žalobkyňa bola celkove neúspešná, nemožno zaviazať na vzniknutú náhradu trov štátu ani úspešného žalovaného, ale ani neúspešnú žalobkyňu, pretože bola oslobodená od súdnych poplatkov. To znamená, že trovy za vyplatenú odmenu a hotové výdavky doterajšiemu ustanovenému advokátovi žalobkyne bude znášať štát.
Keďže žalobkyňa bola osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov, vzhľadom na výsledok konania v zmysle § 2 ods. 2 Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení, poplatková povinnosť na úspešného žalovaného neprešla. Preto o poplatkovej povinnosti v súvislosti so skončením konania sa nerozhoduje.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.