Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 142/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. P. Š., H., zastúpeného advokátkou JUDr. M. I.,

V., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. P. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra

2010 doručená sťažnosť Mgr. Ing. P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4.

augusta 2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že od roku 1991 je na Krajskom súde

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) proti nemu vedené (sp. zn. ) trestné stíhanie pre

trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 a 2

písm. b) . Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 28. januára 2008. Na tomto

pojednávaní sťažovateľ vyhlásil, že žiada, aby sa hlavné pojednávanie v prípade, ak sa mu

nepodarí dostaviť na hlavné pojednávanie, vykonalo v jeho neprítomnosti. Zobral na

vedomie, že takto nebude môcť dať súhlas s prípadným čítaním výpovedí svedkov a že tieto

výpovede môžu byť prečítané.

Následne krajský súd nariadil ďalších pätnásť pojednávaní v termínoch od 17. marca

2008 do 30. júna 2009.

Sťažovateľ napriek tomu, že na prvom pojednávaní 28. januára 2008 vyhlásil, že

bude súhlasiť s konaním pojednávaní v jeho neprítomnosti, zúčastnil sa trinástich z celkovo

nariadených šestnástich pojednávaní. Nezúčastnil sa troch pojednávaní, a to 13. júna 2008,

11. mája 2009 a 30. júna 2009.

Sťažovateľ sa na tieto tri pojednávania nedostavil, pretože bol toho názoru, že

vyhlásením urobeným na prvom pojednávaní sa pojednávanie môže konať aj bez jeho

prítomnosti.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája 2009 podľa § 66 ods. 1

účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) uložil

obžalovanému poriadkovú pokutu v sume 1 000 €. V odôvodnení uviedol, že obžalovaný

bol predvolaný na pojednávanie 11. mája 2009.

Dňa 7. mája 2009 obžalovaný písomne oznámil krajskému súdu, že vzhľadom na to,

že jeho obhajcovia sú práceneschopní a z tohto dôvodu sa nemôžu zúčastniť 11. mája 2009

pojednávania, nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo bez účasti zvolených obhajcov

a nesúhlasí ani s tým, aby udelili substitúciu inému advokátovi. Obžalovaný sa potom bez

ďalšieho na hlavné pojednávanie nedostavil.

Krajský súd uloženie pokuty odôvodnil tým, že sťažovateľ sa nedostavil pred súd,

neuposlúchol jeho výzvu, pričom splnenie tejto výzvy nie je podmienené prítomnosťou

obhajcov obžalovaných, napríklad súd môže pojednávanie vykonať v prítomnosti

náhradného obhajcu, súd považuje za potrebné dohodnúť s obžalovaným nový termín

pojednávania.

Sťažovateľ prostredníctvom svojich obhajcov proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 11. mája 2009 podal sťažnosť, v ktorej uviedol, že vždy rešpektoval pokyny

súdu, na pojednávania sa dostavoval, a keďže vedel, že zvolení obhajcovia sú

práceneschopní a z pojednávania 11. mája 2009 sa ospravedlnili, z dôvodu hospodárnosti

konania a vzhľadom na vyhlásenie urobené do zápisnice na pojednávaní 28. januára 2008 sa

nedostavil na pojednávanie, o čom písomne informoval krajský súd.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2010 zrušil napadnuté

uznesenie krajského súdu a podľa uložil obžalovanému

poriadkovú pokutu 200 €.

V odôvodnení uznesenia najvyšší súd uviedol, že hoci 7. mája 2009 bolo krajskému

súdu doručené ospravedlnenie obžalovaného Mgr. Ing. P. Š., najvyšší súd toto

ospravedlnenie nepovažoval za dostatočné a v posudzovanom prípade u sťažovateľa vážny

dôvod pre dostatočné ospravedlnenie zistený nebol.

Najvyšší súd spochybnil aj vyhlásenie sťažovateľa urobené do zápisnice na

pojednávaní 28. februára 2008 a skonštatoval, že aj keď sťažovateľ takéto vyhlásenie urobil

a vyhlásil, že bude súhlasiť s konaním v jeho neprítomnosti, je povinnosťou súdu skúmať, či

sú splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

Najvyšší súd uviedol, že predseda senátu krajského súdu ospravedlnenie z neúčasti

na hlavnom pojednávaní správne vyhodnotil ako nedostatočné ospravedlnenie a správne ako

krajný a zákonný prostriedok uložil sankciu – poriadkovú pokutu.

Najvyšší súd však vyhodnotil výšku poriadkovej pokuty v sume 1 000 € ako

neprimerane prísnu a znížil ju na sumu 200 €.

Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu podľa , ako

aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pochybenie najvyššieho súdu vidí sťažovateľ v tom, že je v rozpore s viacerými

ústavnými princípmi, predovšetkým je podľa neho „v rozpore s princípom právneho štátu,

konkrétne so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia“.

Sťažovateľ uviedol, že na prvom hlavnom pojednávaní na krajskom súde 28. januára

2008 všetci siedmi obžalovaní, teda aj sťažovateľ vyhlásili, že súhlasia, aby v prípade, že sa

nedostavia na hlavné pojednávanie, sa hlavné pojednávanie konalo v ich neprítomnosti.

Uvedomujúci si, že toto vyhlásenie postačí krajskému súdu, aby mohol v danej veci

pojednávať bez toho, aby pre neprítomnosť niektorých obžalovaných musel pojednávanie

odročiť, už na pojednávaní 17. marca 2008 predseda senátu konštatoval, že sa nedostavili

obžalovaní Ing. M. M., Ing. V. M., Ing. M. K. a Ing. V. O. Obžalovaní na hlavnom

pojednávaní konanom 28. januára 2008 zhodne vyhlásili, že žiadajú v prípade, že by sa na

hlavné pojednávanie neodstavili, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané v ich

neprítomnosti. Na to predseda senátu vyhlásil uznesenie, že podľa § 202 ods. 4 Trestného

poriadku sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaných Ing. M. M., Ing. V.

M., Ing. M. K. a Ing. V. O.

Na pojednávaniach konaných 4. apríla 2008, 5. mája 2008, 13. júna 2008, 30. júna

2008, 2. septembra 2008, 3. septembra 2008, 24. septembra 2008 a 29. októbra 2008

predseda senátu vždy pri neprítomnosti obžalovaných konštatoval, že obžalovaní na

hlavnom pojednávaní 28. januára 2008 zhodne vyhlásili, že žiadajú v prípade, že by sa na

hlavné pojednávanie nedostavili, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané v ich

neprítomnosti, a na to predseda senátu vždy vyhlásil uznesenie, že podľa § 202 ods. 4

hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaných. Ani

jednému z obžalovaných, ktorí sa uvedených pojednávaní nezúčastnili, neuložil predseda

senátu za ich neprítomnosť na pojednávaní žiadnu poriadkovú pokutu podľa § 66 ods. 1

.

Podľa názoru sťažovateľa je postup predsedu senátu ničím neodôvodnený pri udelení

poriadkovej pokuty. Sťažovateľ nemal dôvod sa domnievať, že v prípade jeho

neprítomnosti bude predseda senátu postupovať rozdielne ako v totožných prípadoch

ostatných spoluobžalovaných, ktorým poriadkovú pokutu nikdy neuložil.

Predsedovi senátu bolo zrejmé, že pojednávanie 11. mája 2009 bude musieť odročiť

nie z dôvodu, že sa naň sťažovateľ nedostavil, ale z dôvodu, že sa pre práceneschopnosť

ospravedlnili obhajcovia sťažovateľa a sťažovateľ nesúhlasil s tým, aby ním zvolení

obhajcovia udelili substitúciu inému advokátovi. A keďže predseda senátu nemohol uložiť

poriadkovú pokutu advokátom, uložil ju sťažovateľovi.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp

právnej istoty ( ), ktorého neopomenuteľným komponentom je

predvídateľnosť práva.

Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú

otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis

, a ), teda že obdobné situácie musia byť rovnakým

spôsobom právne posudzované.

Sťažovateľ odvolávajúc sa na tieto základné znaky právneho štátu je toho názoru, že

najvyšší súd vydaním napadnutého uznesenia sp. zn. zo 4. augusta 2010

porušil jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, keď

okrem iného najmä neposúdil rovnakým spôsobom obdobné situácie, keď za neprítomnosť

ostatných spoluobžalovaných na hlavných pojednávaniach neuložil žiadnemu z nich

poriadkovú pokutu, ale pre jeho neprítomnosť na hlavnom pojednávaní mu poriadkovú

pokutu uložil.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo Mgr. Ing. P. Š. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

dňa 4. augusta 2010 a vec vracia v rozsahu zrušenia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

3. Mgr. Ing. P. Š. priznáva náhradu trov konania v sume 303,30 €, ktoré je Najvyšší

súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. M. I., V.,... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa a posudzovaní v nej uplatnených

námietok ústavný súd vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (mutatis mutandis , ). Preto nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

Ústavný súd preskúmal namietané uznesenie najvyššieho súdu a z jeho obsahu

nezistil, že by išlo o rozhodnutie arbitrárne alebo svojvoľné. Vyplýva to aj z odôvodnenia

tohto rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení uviedol:

«Na podklade obžaloby sa na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. proti

obžalovanému Mgr. Ing. P. Š. a spol. vedie trestné stíhanie pre trestný čin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné.

Krajský súd uznesením zo dňa 11. mája 2009, sp. zn. , obžalovanému Mgr.

Ing. P. Š. uložil poriadkovú pokutu vo výške 1000 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný neuposlúchol výzvu súdu, nedostavil

sa na predvolané hlavné pojednávanie 11. mája 2009, pričom splnenie výzvy nie

je podmienené prítomnosťou jeho obhajcov, lebo súd môže hlavné pojednávanie vykonať aj

v prítomnosti náhradného obhajcu a s obžalovaným môže dohodnúť i nový termín hlavného

pojednávania a požiadať ho o navrhnutie dôkazov, súčinnosť a pod.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom svojich obhajcov podal

sťažnosť obžalovaný Mgr. Ing. P. Š.

Obhajca obžalovaného JUDr. L. P. v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že

obžalovaný rešpektoval pokyny súdu, dostavoval sa na hlavné pojednávania s výnimkou

11. mája 2009, kedy sa nedostavil z dôvodu, že vedel, že jeho obaja obhajcovia svoju

neprítomnosť na hlavnom pojednávaní pre práceneschopnosť ospravedlnili. Obžalovaný by

zbytočne cestoval z V. do Ž., hoci by aj tak, pre neúčasť aj iných predvolaných osôb, došlo

k odročeniu hlavného pojednávania.

V podstate rovnako sťažnosť obžalovaného zdôvodnil aj obhajca JUDr. J. K.

Poukázal na to, že obžalovaný dňa 28. januára 2008 dal súhlas, že ak sa nedostaví na

hlavné pojednávanie, bude súhlasiť, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Keďže sa aj

s druhým obhajcom súdu pre práceneschopnosť z neprítomnosti na hlavnom pojednávaní

ospravedlnili, nebol dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty obžalovanému. Naviac, krajský

súd pochybil, keď ukladal poriadkovú pokutu podľa účinného do

31. decembra 2005 a nie podľa účinného od 1. januára 2006.

Obaja obhajcovia v konečnom dôsledku navrhli napadnuté uznesenie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený orgán podľa

preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže

sťažovateľ podať sťažnosť ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný Mgr. Ing. P. Š.

bol na termín hlavného pojednávania, ktorý bol určený na deň 11. mája 2009 riadne a včas

predvolaný. Predvolanie prevzal 4. mája 2009.

Dňa 7. mája 2009 bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie obvineného Mgr.

Ing. P. Š. ... Dôvodom ospravedlnenia jeho neúčasti na hlavnom pojednávaní bolo

vyslovenie nesúhlasu so substitúciou jeho zvolených obhajcov, ktorí mu oznámili, že pre

práceneschopnosť sa hlavného pojednávania dňa 11. mája 2009 nezúčastnia.

Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že v predmetnej trestnej veci boli hlavné

pojednávania už aj predtým viackrát odročené z dôvodu zmarenia termínu hlavného

pojednávania pre neprítomnosť, či obštrukcie zo strany obžalovaných a ich obhajcov.

Podľa v znení zákona č. 247/94 Z. z. účinného od 1. októbra

1994 do 31. decembra 2005, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie

alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi, alebo policajnému orgánu správa

urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz alebo nevyhovie

výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou do

výšky 50 000 Sk (v zmysle s účinnosťou od 1. januára 2009 v súvislosti

s uvedením meny euro v Slovenskej republike do výšky 1650 eur).

nedefinuje pojem „dostatočné ospravedlnenie“. Z obsahu tohto

pojmu však vyplýva, že pôjde o vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone.

Za vážny dôvod, ktorý bránil v účasti na úkone treba považovať taký dôvod, ktorý je

porovnateľný s významom úkonu, s následkami jeho nevykonania, a potrebou jeho

opätovného nariadenia (napr. účasť na dôležitom obchodnom rokovaní, na pohrebe blízkej

osoby, na inom významnom úkone štátneho orgánu, odchod na plánovanú a organizovanú

dovolenku alebo neúčasti na úkone z preukázaných zdravotných dôvodov, či meškanie,

alebo porucha dopravného prostriedku pri ceste na úkon a pod.).

V posudzovanom prípade u obžalovaného Mgr. Ing. P. Š. takýto vážny dôvod zistený

nebol.

Vychádzajúc z účelu trestného konania, zásady rýchlosti konania a práva na

spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo obžalovaného vyjadriť sa v konaní pred

súdom k vykonaným dôkazom, čoho ďalším procesným dôsledkom je len výnimočnosť

možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 202 ods. 2

, je možné v danom prípade konštatovať, že konajúci predseda senátu bol oprávnený

na zabezpečenie plynulého priebehu súdneho konania použiť sankcie, ktorý Trestný

poriadok stanovuje.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní 28. januára 2008 vyhlásil, že bude

súhlasiť s konaním v neprítomnosti, ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví, treba uviesť,

že v zmysle je povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené podmienky pre

vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaných, t. j. či je splnená aj

materiálna podmienka, že vec je možné spoľahlivo rozhodnúť i bez prítomnosti

obžalovaných.

Obžalovaný nemôže rozhodovať a určovať súdu, či sa hlavné pojednávanie určené

na konkrétne dni konať bude, alebo sa odročí, ak sa vyskytnú nejaké prekážky pre jeho

nevykonanie.

Obžalovaný práceneschopný nebol a predseda senátu jeho ospravedlnenie z neúčasti

na hlavnom pojednávaní správne vyhodnotil ako nedostatočné ospravedlnenie a správne

ako krajný a zákonný prostriedok uložil sankciu – poriadkovú pokutu.

V prípade obžalovanej JUDr. Ing. K. neúčasť na hlavnom pojednávaní riešil

vydaním príkazu na zatknutie a neúčasť obhajcov – ustanovením náhradných obhajcov, aby

sa tak následne predišlo ďalším obštrukciám a neodôvodneným prieťahom v trestnom

konaní.

Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty v sume 1000 eur, túto najvyšší súd vyhodnotil

ako neprimerane prísnu. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že k zmareniu hlavného

pojednávania došlo aj pre neprítomnosť iných obžalovaných, obhajcov a znalca a tiež

s prihliadnutím na , ktorý stanovuje maximálnu výšku poriadkovej

pokuty do sumy 50 000 Sk (1650 eur).

Na podklade týchto úvah, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

v posudzovanom prípade boli u obžalovaného Mgr. Ing. P. Š. splnené podmienky pre

uloženie poriadkovej pokuty, avšak nie vo výške, ktorú určil krajský súd. Preto poriadkovú

pokutu z vyššie uvedených dôvodov znížil a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

uznesenia.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného uvedenú v sťažnosti, že v posudzovanom

prípade bol nesprávne aplikovaný účinný do 31. decembra 2005, táto je

neopodstatnená.

Obžaloba bola podaná na súde dňa 6. februára 2002. Z prechodných ustanovení

v znení neskorších predpisov vyplýva, že vo

veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný, resp. krajsky súd do 31. decembra

2005 sa po 1. januári 2006 postupuje podľa dovtedy účinných predpisov, teda v danom

prípade podľa v znení neskorších predpisov.»

Ústavný súd považuje sťažovateľom napadnuté uznesenie za ústavne akceptovateľné

a udržateľné. Najvyšší súd svoje uznesenie riadne odôvodnil a jeho uznesenie nemožno

považovať za arbitrárne, a teda nebolo spôsobilé zasiahnuť do práv sťažovateľa. Keďže

najvyšší súd rešpektoval platnú procesnoprávnu úpravu trestného konania o odvolaní,

postupoval v súlade s , a teda v žiadnom prípade nekonal v rozpore

s princípmi právneho štátu, ako tvrdil sťažovateľ.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011