Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 124/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., H., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.

J. C., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5

-35 z 18. januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. februára

2011 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -35 z 18. januára 2011 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že mu bolo uznesením

vyšetrovateľa z 11. augusta 2010 vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Uznesením Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27/2010

z 12. augusta 2010 bol sťažovateľ vzatý do výkonu väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm.

c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Písomnou žiadosťou z 3. decembra 2010 sťažovateľ požiadal okresný

súd o prepustenie z väzby, pričom ponúkol súdu aj možnosť nahradiť väzbu písomným

sľubom, peňažnou zárukou a probačným dohľadom. Okresný súd uznesením č. k.

-16 zo 4. januára 2011 zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby

a na jeho odvolanie krajský súd uznesením sp. zn. z 18. januára 2011

sťažnosťou napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a opätovne zamietol

sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby a taktiež zamietol ním ponúknutý písomný

sľub, peňažnú záruku a výkon probačného dohľadu ako možnosti nahradenia väzby.

3. Proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľ namietal nedostatočné

odôvodnenie záveru súdu o dôvodoch trvania väzby a zamietnutí jeho návrhov na

nahradenie väzby, keď dôvodil tým, „... že rozhodnutie KS v Trnave, vo vzťahu k všetkým

napadnutým výrokom, je natoľko nedostatočne odôvodnené... Z rozhodnutia KS v Trnave

nie je zrejmé, z čoho by mala vyplývať dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať

v trestnej činnosti... KS v Trnave tiež nedostatočne odôvodnil výrok o neprijatí písomného

sľubu obvineného, výrok o nevyhovení žiadosti obvineného o nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka a výrok o neprijatí ponuky otca obvineného na

nahradenie väzby peňažnou zárukou. Odôvodnenie všetkých týchto výrokov sa opiera

o nesprávne právne posúdenie... Pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o nahradenie väzby

dohľadom probačného... úradníka, pri rozhodovaní o peňažnej záruke... , pri rozhodovaní

o prijatí sľubu obvineného, KS v Trnave... nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia

, konkrétne ustanovenie tretia veta ...“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Osobná sloboda sťažovateľa zakotvená v Čl. 17 ods. 2 ... a v Čl. 5 ods. 1

písm. c) Dohovoru... postupom Krajského súdu... a jeho uznesením č. k. -35 zo

dňa 18.1.2011, porušená bola.

2. Uznesenie Krajského súdu... č. k. -35 zo dňa 18.1.2011, sa

v napadnutej časti zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

4. Kancelárii Ústavného súdu... sa ukladá povinnosť zaplatiť trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa vo výške 314,18 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa a nasl. vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa do väzby možno

vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

8. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom... zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

9. Dohovor v a v sa svojím obsahom týkajú osobnej slobody

jednotlivca. Rozdielom v znení týchto článkov je použitá terminológia, keď čl. 5 dohovoru

výslovne priznáva právo či nárok súvisiaci s osobnou slobodou, zatiaľ čo

takéto termíny nepoužíva, ale ustanovuje jasné limity pre štát v prípade zásahov do osobnej

slobody jednotlivca.

10. Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu

k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,

resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť

podmienené zárukou (, ). Z vyplýva

neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím

sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho

trvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami,

ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného

zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa

, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie

okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na

základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS

271/07).

11. Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu

ďalej vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov

vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie

o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol

vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len

na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení

väzby. Do obsahu právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť

skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii

zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom

inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,

súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie

takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní ().

Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

).

12. Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ) nie je konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách ().

13. Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (). Rovnako aj

z vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v je tak

integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (). Aj čl. 5

ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním

ustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5

ods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne

právo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných

štátov (Lukanov v. Bulharsko z 20. marca 1997, § 43). Každé pozbavenie osobnej slobody

zároveň musí byť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred

svojvôľou (Morsink v. Holandsko z 11. mája 2004).

14. Podľa obvinený môže byť vzatý do

väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že

tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností

vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý

sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 72

ods. 2 konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo

vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových

okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri

vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu

súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred

rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným

spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda

senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim

alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa

rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak

obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav

obvineného neumožňuje jeho výsluch. ... Podľa pri

rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia...

15. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd zaručených

v a 5 a dohovoru malo dôjsť uznesením krajského

súdu č. k. -35 z 18. januára 2011 v konaní o jeho žiadosti z 3. decembra 2010,

ktorou sa domáhal prepustenia z väzby na slobodu.

16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

17. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí č. k. -35 z 18. januára 2011

v podstatnom uviedol:

„Podľa názoru sťažovateľa sudca pre prípravné konanie nesprávne aplikoval

ustanovenia a ods. I ohľadne nahradenia väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka, resp. možnosť prijatia peňažnej záruky, pretože

v takom prípade je zákonnou podmienkou existencia dôvodu väzby podľa § 71 ods. 2 písm.

a/ až c/, alebo e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 ( resp. 3 ).

V závere poukázal na to, že v súčasnom štádiu nejestvuje u obvineného dôvod väzby

podľa , pretože neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by ho usvedčoval

zo spáchania trestnej činnosti.

Krajský súd na základe sťažnosti oboch sťažovateľov preskúmal napadnuté uznesenie

v zmysle a to správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná iba v tej časti, v ktorej

namietal, že súd I. stupňa nerozhodol o nahradení väzby jeho písomným sľubom v zmysle

Podľa názoru krajského súdu aj v súčasnom štádiu trestného konania jestvuje

u obvineného dôvod väzby podľa ako po stránke formálnej tak

aj materiálnej. Z doposiaľ vykonaného dokazovania tak ako to správne konštatoval už

sudca pre prípravné konanie vo svojom rozhodnutí zo dňa 12. 8. 2010 je zrejmé, že

obvinený J. D. sa mal na miesta, kde sa pestovala marihuana opakovane dostavovať, kde

bol nakoniec aj spoločne s obvineným T. G. zadržaný. Treba poukázať na to, že skutočnosť,

že obvinený bol osobou, ktorá najčastejšie chodievala do predmetného domu vyplýva aj z

výpovede nezainteresovanej svedkyne Mgr. M. ako aj z ostatných doposiaľ vykonaných

dôkazov. Je nesporné, že obvinený jednoznačne vedel o tom, že na inkriminovanom mieste

sa nezákonne pestuje marihuana a tento bol pozorovaný ako manipuluje spolu s inými

osobami s elektrickou prípojkou na streche tohto domu. Obhajoba obvineného, že o

činnosti, ktorá sa robila v predmetnom dome vedel, túto však neohlásil, pretože sa bál je

nevierohodná. Zo spisového materiálu tiež vyplýva, že stíhanej trestnej činnosti sa mal

obvinený dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka obhajoby, že súd I. stupňa

nesprávne aplikoval ustanovenia a Treba uviesť, že obidve

zákonné ustanovenia je nutné vždy bez ďalšieho aplikovať, ak je obvinený stíhaný pre

obzvlášť závažný zločin , ktorým je v zmysle § 11 ods. 3 Tr. zák. zločin s dolnou hranicou

trestnej sadzby najmenej 10 rokov, takže v danom prípade táto podmienka splnená je,

pretože trestný čin pre ktorý je obvinený stíhaný je obzvlášť závažným zločinom v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V ďalšom treba uviesť, že ani krajský súd žiadne

takéto výnimočné okolnosti prípadu nezistil.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd nevyhovel žiadosti obvineného

o nahradenie väzby jeho písomným sľubom a neprijal tiež ponúknutú peňažnú záruku otcom

obvineného , pretože vzhľadom na osobu obvineného a charakter a rozsah trestnej činnosti

považoval takúto formu nahradenia väzby za nedostatočnú, pričom poukazuje na to, že

žiadne výnimočné okolnosti prípadu v tomto smere nezistil. V tomto smere krajský súd

doplnil resp. pozmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol aj o jeho písomnom

sľube.

V závere treba uviesť, že s prihliadnutím na charakter a rozsah trestnej činnosti,

skutočnosť, že obvinený sa mal dopustiť trestnej činnosti v skúšobnej dobe

predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, zamietol tiež žiadosť obvineného

o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1

písm. c/ »

18. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom uplatňovania tejto

právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych

názorov všeobecných súdov pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním

vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského

súdu konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,

a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne

a právne akceptovateľné. Zo záverov, ku ktorým dospel krajský súd pri posudzovaní

podmienok ďalšieho zotrvania sťažovateľa vo väzbe v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva

jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení , ktorá by

bola popretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd skúmal okolnosti ďalšieho pozbavenia

osobnej slobody sťažovateľa nielen z hľadiska relevantných zákonných ustanovení

, ale aj z hľadiska rešpektovania základných práv a slobôd sťažovateľa

garantovaných a dohovorom, pričom v jeho rozhodovacej činnosti boli prítomné aj

sťažovateľom nastolené výhrady k rozhodovacej činnosti okresného súdu, jeho návrhy na

prijatie opatrení, ktorými je možné nahradiť výkon väzby, a to aj v tých okolnostiach, že

spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu mu nebolo dosiaľ postupom orgánov

činných v trestnom konaní relevantne dokázané a v neposlednom rade aj jeho polemika

k aplikácii ustanovení .

20. Ústavný súd sa vzhľadom na konkrétne okolnosti trestnej veci sťažovateľa

majúce vplyv na jeho ďalšie zotrvanie vo väzbe, ktoré posudzoval krajský súd

„... v trestnom spise sa nachádzajú dôkazy, ktoré nasvedčujú dôvodnosti vzneseného

obvinenia... krajský súd nevyhovel žiadosti obvineného o nahradenie väzby jeho písomným

sľubom a neprijal... peňažnú záruku otcom obvineného, pretože vzhľadom na osobu

obvineného a charakter a rozsah trestnej činnosti považoval formu nahradenia väzby za

nedostatočnú, pričom poukazuje na to, že žiadne výnimočné okolnosti prípadu... nezistil...

s prihliadnutím na charakter a rozsah trestnej činnosti, skutočnosť, že obvinený sa mal

dopustiť trestnej činnosti v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia...“

nedomnieva, že závery krajského súdu sú zjavne neodôvodnené či arbitrárne alebo

nezlučiteľné so sťažovateľom označenými ustanoveniami a dohovoru, dôsledkom

ktorých by mala byť sťažovateľom nastolená jeho nevedomosť o dôvodoch zotrvania vo

väzbe – „... rozhodnutie KS v Trnave, vo vzťahu k všetkým napadnutým výrokom, je natoľko

nedostatočne odôvodnené, že on sám nepozná dôvod, ktorý by bol relevantný pre jeho

ponechanie vo väzbe...“. K tejto námietke krajský súd v napadnutom rozhodnutí

argumentoval: „Podľa názoru krajského súdu aj v súčastnom štádiu trestného konania

jestvuje u obvineného dôvod väzby podľa ako po stránke

formálnej tak aj materiálnej...“, tento svoj názor podporil aj rozborom skutkových okolností

trestnej činnosti kladenej mu za vinu.

21. Keďže v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu (napr. ,

, , ) možno za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie, ústavný súd na základe už opísaných dôvodov sťažnosť

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť, pričom ostatnými návrhmi sťažovateľa sa už

nebol dôvod ďalej zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011