Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 112/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. A. C., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

na súdnu ochranu podľa a na rovnosť účastníkov

v konaní podľa uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 20. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3

CoE/333/2009 z 20. mája 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je obchodnou spoločnosťou

založenou pre účely podnikania, v rámci ktorého je jej predmetom aj poskytovanie pôžičiek

a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o revolvingovom

úvere poskytla fyzickej osobe úver, ktorý bola táto spolu s ďalšími poplatkami povinná

vrátiť v mesačných splátkach. Keďže dlžníčka neuhradila dlžnú čiastku s príslušenstvom,

sťažovateľka začala rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom.

3. Sťažovateľka 14. septembra 2009 podala návrh na výkon exekúcie súdnemu

exekútorovi JUDr. J. S., ktorým sa domáhala vymoženia sumy 829,31 € s príslušenstvom

špecifikovaným v návrhu na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku č. k.

RK-410/08/GR z 11. júla 2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol

právoplatnosť 31. júla 2008 a vykonateľnosť 4. augusta 2008.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k.

-11 z 2. októbra 2009 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v časti špecifikovanej vo výroku rozhodnutia

s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok je v tejto časti v rozpore so zákonom a exekučné

konanie v tejto časti zastavil. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom namietala nedostatok oprávnenia exekučného súdu preskúmavať vecnú

stránku exekučného titulu, ako aj nesprávnosť skutkových a právnych záverov exekučného

súdu. Krajský súd uznesením č. k. -42 z 20. mája 2010 potvrdil odvolaním

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu.

5. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej v petite označené základné práva,

čo dokumentovala vlastnou právnou analýzou predmetnej veci, v ktorej okrem iného

poukázala na judikatúru ústavného súdu a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal vo veci nález, v ktorom vysloví

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa napadnutým uznesením krajského súdu,

zruší napadnuté uznesenie a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej náhradu

trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ).

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

10. Sťažovateľka namietala porušenie svojich v petite označených základných práv

uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. mája 2010.

11. Podľa má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci

sú si v konaní... rovní.

12. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore (, ).

13. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná

už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

14. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky

s postupom krajského súdu, ktorý na odvolanie sťažovateľky uznesenie súdu prvého stupňa,

(ktorým bola zamietnutá žiadosť o vykonanie exekúcie v označenej časti a exekučné

konanie v uvedenej časti zastavené), ako správne potvrdil, pričom uviedol, že rozhodcovský

rozsudok zaviazal povinnú na plnenie odporujúce dobrým mravom, ale i v rozpore

s platnými právnymi predpismi. V nadväznosti na to sťažovateľka nesúhlasila s hodnotením

vykonaného dokazovania a právnym názorom krajského súdu (ktorý sa plne stotožnil

s názorom okresného súdu), teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných

ustanovení v jej exekučnej veci.

15. V reakcii na námietky sťažovateľky ústavný súd nedospel k záveru, že by

napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo svojvoľné a zasahovalo do základného práva

sťažovateľky podľa . Podľa názoru ústavného súdu základné právo

na súdnu ochranu v zmysle nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou,

že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania.

16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci. Svoje rozhodnutie vydal

podľa a (ďalej len „OSP“)

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol,

že súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ako

aj ods. l a 2 o rozhodcovskom konaní v platnom znení

a dôvody uvedené v napadnutom uznesení sú správne a výstižné. Ústavný súd považuje

postup krajského súdu pri preskúmavaní uznesenia okresného súdu za legitímny s ústavne

korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení a vylučujúci

porušenie základného práva podľa .

17. Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti

s napadnutým uznesením krajského súdu konštatuje, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (obdobne napr. , ).

18. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa , ústavný súd iba konštatuje, že keďže nezistil

zjavnú neopodstatnenosť alebo arbitrárnosť namietaného uznesenia krajského súdu

v súvislosti s označeným , nemohlo dôjsť k arbitrárnosti tohto

rozhodnutia ani v súvislosti s namietaným porušením .

19. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského

súdu a sťažovateľkou namietaným porušením označených základných práv a vzhľadom na

uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu k namietaným uzneseniam krajského súdu

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého

rozhodnutia), keďže rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011