Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 138/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. H., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 15. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Košice II sp. zn. z 18. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca

2011 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. decembra 2010

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. októbra 2009.

2. Zo sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že „Okresný súd Košice II ako

súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 9. 10. 2007 rozviedol manželstvo sťažovateľa

a odporkyne J. K. v konaní vedenom pod spisovou značkou . V tomto konaní

zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí P. a M. sumou 18 000 Sk mesačne na M.

a 12 000 Sk na maloletú P. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie sťažovateľ. Krajský súd

Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. 10. 2008 zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa, tak že zmenil výrok o výživnom tak, že sťažovateľ je povinný prispievať na

výživu maloletých detí P. a M. sumou 10 000 Sk mesačne na M. a 7 000 Sk na maloletú P.

Sťažovateľ 9. 4. 2009 podal návrh na zníženie výživného a žiadal, aby bol predmetný

rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 13. 10. 2008 zmenený a aby bol

zaviazaný prispievať na každé dieťa čiastkou 25 Eur mesačne do budúcna. Okresný súd

Košice II tento návrh dňa 28. 10. 2009 pod spisovou značkou zamietol. Voči

tomuto sa sťažovateľ odvolal a jeho odvolanie bolo Krajským súdom v Košiciach

zamietnuté dňa 15. 12. 2010 v konaní pod spisovou značkou . Tento

rozsudok bol sťažovateľovi doručený dňa 11. 1. 2011 V konaní bola

žalobcom podaná námietka zaujatosti všetkých sudcov sediacich v tej istej budove ako sídli

Okresný súd Košice II, nakoľko žalovaná v predmetnom konaní je blízkym rodinným

príslušníkom (sestrou) sudcu Okresného súdu Košice I. O tejto námietke zaujatosti

rozhodoval Krajský súd v Košiciach...“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Napriek tomu, že v odvolaní žalobca namietol

nedostatočné zistenie skutkového stavu Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania,

čím podľa názoru žalobcu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom...

K namietanému porušeniu práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa

dohovoru a napadnutými Rozsudkami Okresného súdu

Košice II a Krajského súdu v Košiciach pod spisovou značkou

(zrejme „došlo“, pozn.) tým, že tieto uznesenia neboli dostatočne zdôvodnené...

sťažovateľ má jednoznačne za to, že v predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

a práva na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď mu

rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá možnosť konať pred súdom

v kvalitatívne plnohodnotnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej línii a domáhať sa

objektívneho skutkového a právneho posúdenia veci a spravodlivého rozhodnutia...

Podľa názoru sťažovateľa Krajský súd Košice ako aj Okresný súd Košice II svojim

postupom a rozhodnutím porušili jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

upravené v článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne

konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „Dohovor“)...».

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1

..., základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v

Dohovoru... P. K. postupom a rozsudkom Krajského súdu... zo dňa 15. 12.

2010 ako súdu odvolacieho a Okresného súdu... zo dňa 28. 10. 2009 ako súdu

prvostupňového boli porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu... ako súdu dovolacieho (zrejme odvolacieho; pozn.) pod

č. k. zo dňa 15. 12. 2010 sa v časti, v ktorej potvrdzuje rozsudok

Okresného súdu... zo dňa 28. 10. 2009 zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

3. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,-Eur...

4. P. K. priznáva náhradu trov konania...“

5. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd dopytom na

okresnom súde zistil, že sťažovateľ podal 11. februára 2011 proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 15. decembra 2010 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. októbra 2009 dovolanie. Súdny spis v predmetnej veci bol 29. marca

2011 postúpený na dovolacie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem

iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov,

ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

9. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v jeho rodinnoprávnej veci (zníženie jeho

príspevku na výživu maloletých detí) najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu

právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces) (bod 2 a 3), v dôsledku porušenia

ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním dovolania

najvyššiemu súdu zrušenia ním označených rozhodnutí menovaných všeobecných súdov

(bod 4).

10. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na najvyššom súde (bod 5)

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

najvyšší súd.

11. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ), že

v prípade podania opravného prostriedku (odvolanie či dovolanie) a súbežne podanej

ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto

opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra

2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body

51, 53, 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body 47

a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011