Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 365/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obce K., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., K., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Svidník v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Prešove vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 7 Co

166/2010 a jeho rozsudkom zo 17. marca 2011, ako aj uznesením sp. zn. zo

17. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2013, na výzvu ústavnému súdu doplnená podaním z 21. marca 2013, doručená sťažnosť

obce K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv

zaručených , a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vo veciach vedených pod sp. zn. 5 Co

137/2012 a sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. marca 2011, ako aj uznesením

sp. zn. zo 17. mája 2012.

2. Sťažovateľka v sťažnosti a jej doplnení podrobne uviedla chronologický

priebeh namietaného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. (žaloba

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), pod sp. zn. (žaloba o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) a pod sp. zn. (návrh na povolenie obnovy

konania vo veci vedenej pod sp. zn. ).

3. Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a pripojených písomností vyplýva, že vo veci

vedenej pod sp. zn. v časovej následnosti rozhodol okresný súd najprv

rozsudkom zo 17. septembra 2010, ktorý čiastočne potvrdil krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. marca 2011 a vo zvyšku vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;

potom rozsudkom z 23. novembra 2011, ktorý krajský súd uznesením sp. zn.

zo 17. mája 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a posledne

rozsudkom č. k. -520 z 28. septembra 2012 (ktorým žalobu zamietol).

Toto rozhodnutie napadla sťažovateľka 12. októbra 2012 odvolaním, o ktorom v čase

podania sťažnosti (a jej doplnenia) ešte krajský súd nerozhodol.

4. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej petitu (t. j. východiska pre

rozhodovanie ústavného súdu) konštatuje, že predmetom sťažnosti vo vzťahu k porušeniu

označených základných práv (pozri body 1 a 10) je namietanie postupu okresného súdu

v celom konaní vedenom pod sp. zn. a odvolacími rozhodnutiami krajského

súdu sp. zn. zo 17. marca 2011 a sp. zn. zo 17. mája 2012

v tejto veci.

5. V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd zistil, že rozsudok

okresného súdu z 21. apríla 2010 nadobudol právoplatnosť 22. mája 2010.

6. Vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd zistil,

že uznesenie okresného súdu z 23. marca 2012 o povolení obnovy konania krajský súd

uznesením sp. zn. zo 4. októbra 2012 zrušil a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka 8. februára

2013 dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

7. Sťažovateľka v inak nejasnej a neurčitej sťažnosti (na čo bol jej advokát

upozornený, pozn.) „vidí porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces... dlhé

roky pretrvávajúci súdny spor [pretrvávajúcim súdnym sporom] o určenie vlastníctva

k sporným pozemkom a neprehľadný stav [neprehľadným stavom] vlastníckych vzťahov

sporných pozemkov, ktorý bol vytvorený cieľavedomými, tendenčnými a zmätočnými, ale na

seba nadväzujúcimi rozhodnutiami okresného a krajského súdu.“.

8. Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd... v konaní od 13. 4. 1999

a v súvisiacich konaniach a je nečinný a doposiaľ odmieta vykonať

konkrétny dôkaz bez uvedenia dôvodu, prečo doposiaľ nevykonal navrhovaný dôkaz...

(... prečítaním listu, ktorý M. G... porovnaním pravosti podpisu M. G. na kúpnej zmluve

s podpisom... na testamente... prečítaním čestného vyhlásenia obce K.), čím podstatne

zvýhodňuje postavenie odporcov v konaní, čím porušil základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v ..., ako aj právo na spravodlivý

proces v neprospech Obce K...“.

9. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

sťažovateľka v doplnení sťažnosti uviedla:

„Stav právnej neistoty zvyšuje neodôvodnené dlhé konanie . V tomto

prípade ale nejde o sťažnosť pre nečinnosť súdu. Okresný súd aj krajský súd tu konajú,

preto sme nedávali sťažnosť orgánu štátnej správy súdov, v zmysle

V tomto prípade ide o zdĺhavé konanie v skutkovo a právne jednoduchej veci sústavným

kolotočom vydávaných nezákonných rozhodnutí a to aj za cenu porušovania základných

práv a slobôd garantovaných a medzinárodnými dohovormi. Kolotoč vydávaných

nezákonných rozhodnutí spôsobuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaniach a .“

10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo Obce K. upravené v článku 48 ods. 2 ... nečinnosťou

Okresného súdu... v konaní vedenom pod spisovou značkou a

porušené bolo.

2) Základné právo Obce K. upravené v článku 20 ods. 1 ... v konaní vedenom

na Okresnom súde... pod sp. zn. a a na Krajskom súde... pod sp. zn. 5

Co 137/2012-79 porušené bolo.

3) Základné právo Obce K. upravené v článku 46 ods. 1 ... v konaní vedenom

na Okresnom súde... pod sp. zn. , a a rozsudkom Krajského

súdu... pod sp. zn. -424 a uznesením z 17. 5. 2012 porušené

bolo.

4) Okresnému súdu... zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva.

5) Krajskému súdu... zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva.

6) Obci K. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej sume 14 390,70 €...

7) Obci K. priznáva trovy konania 270 €...“

II.

11. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

12. Sťažovateľka sa v petite svojej sťažnosti domáhala toho, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 namietaným postupom a označenými rozhodnutiami menovaných

všeobecných súdov (pozri bod 10).

13. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

15. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Podľa odseku 1 tejto právnej normy sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

16. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania (koncentrovaným v petite jeho sťažnosti), okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone.

III.

17. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti vychádzal z návrhu sťažovateľky (kvalifikovane právne zastúpenej advokátom),

koncentrovaného v petite sťažnosti (pozri bod 10 a tiež bod 16), a poznamenáva, že aj

napriek výzve ústavného súdu na odstránenie nedostatkov sťažnosti sťažovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu primerane neupravila petit sťažnosti

(nezosúladila ho s ňou produkovanou dôvodovou argumentáciou).

III.A

18. Sťažovateľka namietala porušenie označených základných práv menovanými

súdmi predovšetkým v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

(pozri bod 2 sťažnosti a body 1 až 3 petitu sťažnosti). V tomto konaní okrem rozhodnutí

krajského súdu sp. zn. zo 17. marca 2011 a sp. zn. zo 17. mája

2012 nekonkretizovala rozhodnutie(a) okresného súdu, ktorých dôsledkom mali byť

porušené jej základné práva zaručené a (pozri body 1 a 10),

pričom, ako to vyplýva z bodu 1 petitu sťažnosti, namietané porušenie základného práva

zaručeného sa vzťahuje na celý priebeh (bližšie nešpecifikovaných etáp)

prvostupňového konania.

19. V konaní sp. zn. ostatným rozhodnutím okresného súdu

v čase podania sťažnosti bol rozsudok č. k. -520 z 28. septembra 2012

o zamietnutí sťažovateľkinej žaloby, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie

(pozri bod 3).

20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v prípade podania opravného

prostriedku (v danom prípade odvolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná

sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom

prostriedku, pričom lehota na podanie takejto sťažnosti bude zachovaná aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (, ,

).

21. Keďže sťažovateľka mala možnosť domáhať sa nápravy (vo vzťahu

k namietanému porušeniu označených základných práv) v odvolacom konaní, ústavný súd

vychádzajúc z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu zakotveného v čl. 127 ods. 1

a sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa

ods. 2 ako neprípustnú.

III.B

22. Sťažovateľka ďalej samostatne namietala porušenie základného práva zaručeného

„rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. -424

a uznesením z 17. 5. 2012“ (pozri bod 3 petitu sťažnosti). Predmetné

rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 3 sťažnosti, nadobudli právoplatnosť ešte pred podaním

ústavnej sťažnosti (pozri bod 1).

23. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v (pozri bod 15). Podanie

sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako oneskorene podanej ( ). Ústavný súd preto

po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako oneskorene podanú.

III.C

24. Sťažovateľka namietala porušenie označených práv aj v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. (pozri bod 2 sťažnosti a body 1, 2 a 3 petitu

sťažnosti). Podľa zistenia ústavného súdu v tejto veci (sp. zn. ) proti uzneseniu

krajského súdu sp. zn. zo 4. októbra 2012 podala sťažovateľka 8. februára

2013 dovolanie (pozri bod 6).

25. Ak sa za danej situácie sťažovateľka domáhala svojich práv jednak na najvyššom

súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť v tejto jej časti odmietnutá

pre jej predčasnosť, pretože o ochrane týchto práv, ktorých porušenie sa namieta, bude

najprv rozhodovať najvyšší súd. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (pozri tiež body 20 a 21).

III.D

26. Sťažovateľka taktiež namietala porušenie označených základných práv v konaní

vedenom pod sp. zn. (pozri bod 2). Podľa zistenia ústavného súdu predmetná

vec bola právoplatne skončená 22. mája 2012 rozsudkom okresného súdu z 21. apríla 2010

(pozri bod 5).

27. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu podaná 25. februára 2013, t. j. po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty, ústavný súd ju v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2

v spojení s ako oneskorene

podanú (pozri tiež bod 23).

III.E

28. Sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. (pozri tiež bod 2 sťažnosti a bod 1 petitu

sťažnosti) ústavný súd vzhľadom na už uvedené zistenia a konštatovanie (body 3, 4, 6 a 18),

ako aj závery (body 21 a 25) a tiež na skutočnosť uvedenú v bode 9 [nepodanie sťažnosti na

prieťahy v konaní a neurčitý (nejednoznačný) prejav o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti

námietok „V tomto prípade ale nejde o sťažnosť pre nečinnosť súdu...“] v daných

okolnostiach podľa odmieta ako zjavne

neopodstatnenú.

IV.

29. Po odmietnutí sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013