Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s.,

Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, zastúpenej advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná

6A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Martina Filipová,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Žilina sp. zn. z 15. decembra 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 26. septembra 2018 (sp. zn. ) a rozsudkom

Okresného súdu Žilina sp. zn. z 8. decembra 2017 a rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 26. septembra 2018 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. decembra

2018 () a 11. decembra 2018 () doručené sťažnosti obchodnej

spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 15. decembra 2017 a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. septembra 2018

() a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 8. decembra 2017

a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 26. septembra 2018 ()

(ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami bola

sťažovateľka v procesnom postavení žalovanej zaviazaná na zaplatenie žalovaných súm,

ktoré predstavovali žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy zaplatený

poplatok za prístup výrobcov elektrickej energie do distribučnej sústavy sťažovateľky.

Sťažovateľka namieta arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, pretože okresný súd a ani

krajský súd sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nezaoberali a nevysporiadali

so zásadnými námietkami sťažovateľky vo vzťahu k možnosti uzatvorenia zmluvy

o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi sťažovateľkou a výrobcom

elektrickej energie. Sťažovateľka vytýka konajúcim súdom nesprávnu aplikáciu na vec sa

vzťahujúcej právnej normy, ako aj nesprávne právne posúdenie účinkov nálezu ústavného

súdu sp. zn. .

3. V petitoch podaných sťažností preto sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada,

aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia

označených práv napadnutými rozhodnutiami, ktoré ďalej zruší a vráti okresnému súdu na

ďalšie konanie.

II.

4. Podľa je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerané

ustanovenia (ďalej len „“) alebo .

6. Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne

o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

7. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Ústavný súd preskúmal pri predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska

existencie dôvodov podľa .

11. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o časti sťažnosti vo veci porušenia

označených práv podľa a dohovoru napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

(bod 1) nie je daná právomoc ústavného súdu.

12. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti napadnutým

rozhodnutiam okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok

(sťažovateľka možnosť podania odvolania aj využila), a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľky mal predovšetkým krajský súd v rámci odvolacieho

konania.

13. Preto túto časť sťažnosti sťažovateľky, ktorá smeruje proti napadnutým

rozhodnutiam okresného súdu, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa

.

14. Sťažovateľka tiež namietala porušenie označených práv (bod 1) napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu.

15. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľkiných práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľka nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré jej zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

17. Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že proti napadnutým rozhodnutiam

krajského súdu podala aj dovolanie. Ako sama zhodne uviedla v oboch sťažnostiach,

„... z dôvodu právnej istoty, naša spoločnosť súbežne podala voči rozsudku KS ZA

dovolanie v zmysle a nasl. ako aj sťažnosť podľa SR“.

18. Ak sa za tejto situácie sťažovateľka domáhala svojho práva na všeobecnom súde

a zároveň na ústavnom súde, museli byť jej sťažnosti odmietnuté pre ich predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

všeobecný súd (najvyšší súd, pozn.). Sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním

sťažnosti podľa vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne

rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací a ústavný súd. V podmienkach právneho štátu,

ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, však takýto stav nie je ústavne aprobovateľný,

pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci.

Vzhľadom na to, že právomoc dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky predchádza

právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred

rozhodnutím dovolacieho súdu za predčasné.

19. Ústavný súd zaujal opätovne názor (podobne , ,

, ), že v prípade podania opravného prostriedku a súbežne

podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie

takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body

51, 53, 54; alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48)

napadnutému opravným prostriedkom.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanými sťažnosťami, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ich

odmietol ako neprípustné pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (obdobne sp. zn. , ).

21. Keďže sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci (bod 3) stratilo opodstatnenie, preto sa

nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019