Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 165/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. Č., S., zastúpeného advokátom JUDr. L. M., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2011

doručená sťažnosť E. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 9. augusta 2007 podal oprávnený – Pohotovosť,

s. r. o., Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému.

Sťažovateľ 7. marca 2010 podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom „dôvodil

neprípustnosť exekučného konania, ktoré sa vykonáva na podklade exekučného titulu

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 2816/07 zo dňa 9. 5. 2007, porušením

predovšetkým smernice č. 6313 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách a o spotrebiteľských úveroch. Porušenie

vyššie uvedených predpisov odôvodňujú v plnom rozsahu zastavenie exekučného

konania...“.

Následne podaním z 10. mája 2010 podal návrh na „odklad exekúcie do

právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 7. 3. 2010“.

Okresný súd bol však vo veci nečinný, preto mu sťažovateľ adresoval dve urgencie

na rozhodnutie okresného súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a to 23. augusta

a následne aj 10. októbra 2010. Okresný súd na jeho urgencie dosiaľ neodpovedal, preto sa

domnieva, že jeho postup je „nielen v rozpore s ust. ..., ale aj v

hrubom rozpore s ...“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby konal v exekučnom konaní bez zbytočných

prieťahov. Zároveň sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

a úhrady trov konania v sume 255,28 €

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , , III.

ÚS 218/07).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo sťažnostného návrhu (petitu) vyplýva, že sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

16 pri rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o

„právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu, že jeho návrhu na zastavenie

exekúcie doručenom okresného súdu 9. marca 2010 dosiaľ okresný súd nerozhodol a takisto

nerozhodol ani o jeho návrhu na odklad exekúcie, ktorý podal 10. mája 2010.

Keďže okresný súd o jeho návrhu nekonal, sťažovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu adresoval dvakrát na „Okresný súd v Michalovciach..., ku sp. zn. 16 Er

391/2007“ podania z 23. augusta 2010 označené ako „Urgencia“ a z 11. októbra 2010

označené ako „2. Urgencia“.

V prvom podaní (č. l. 55) žiadal, aby okresný súd o jeho návrhu na zastavenie

exekúcie urýchlene rozhodol a v druhom podaní (č. l. 56 spisu) žiadal, aby ho okresný súd

informoval o vybavení jeho prvej urgencie (podľa právneho sťažovateľa išlo o sťažnosť na

zbytočné prieťahy), pričom v ňom uviedol, že podáva návrh na odklad exekúcie do

právoplatného skončenia rozhodnutia o jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

Dňa 21. októbra 2010 bola okresnému súdu z Exekútorskeho úradu so sídlom

v Bratislave (č. l. 57 spisu) doručená žiadosť sťažovateľa o odklad exekúcie (sťažovateľ ju

doručil exekútorovi až 14. októbra 2010).

Dňa 25. októbra 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na

predloženie listín, ktoré súvisia s návrhom na vykonanie exekúcie. Súčasne požiadal „Stály

rozhodcovský súd v Bratislave“ o predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný

exekučný titul. Sťažovateľ na výzvu súdu reagoval prostredníctvom svojho právneho

zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 18.novembra 2010. Toho istého dňa boli

stálym rozhodcovským súdom predložené požadované listiny. Súdny exekútor doručil

okresnému súdu 22. októbra 2010 vyčíslenie trov exekúcie a právny zástupca sťažovateľa 6.

decembra 2010 vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

O návrhu na zastavenie exekúcie a súčasne návrhu na odklad exekúcie okresný súd

rozhodol uznesením zo 7. marca 2011.

Túto skutočnosť zistil i ústavný súd zo spisu okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených úkonov okresného súdu a účastníkov konania je síce

pravdou, že okresný súd bol vo veci nečinný, keď viac ako sedem mesiacov od podania

návrhu na zastavenie konania (9. marca 2010) prvý úkon urobil až 25. októbra 2010, keď

vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a príslušný rozhodcovský súd na zaslanie listín

potrebných pre rozhodnutie, a tiež rozhodol o návrhu na odklad exekúcie podanom

21. októbra 2010 až 7. marca 2011 teda po viac ako štyroch mesiacoch (nesplnil tak

zákonom stanovenú lehotu podľa príslušného procesného kódexu Exekučného poriadku),

ale s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu je ústavný súd tohto názoru, že

nekonanie okresného súdu v tomto prípade nezakladá v súčasnosti žiadnu reálnu možnosť

na prípadné vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa v exekučnom konaní po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ak navyše okresný súd po zabezpečení

všetkých potrebných podkladov na rozhodnutie a po doručení vyčíslenia trov exekúcie,

resp. trov právneho zastúpenia (november a december 2010) presne v čase doručenia

sťažnosti sťažovateľa na ústavný súd o jeho návrhoch na zastavenie exekúcie a návrhu na

odklad exekúcie rozhodol uznesením zo 7. marca 2011, ktoré bude expedované účastníkom

exekučného konania.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu

opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa [ dohovoru (napr. ,

, )]. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (, ) alebo sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (, , , ).

Podľa názoru ústavného súdu úkony okresného súdu v namietanom období smerovali

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), a jeho postup sa v tomto období

zjavne nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné vzhľadom na

predmet konania kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle (i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný súd na základe uvedeného preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva podľa i práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol ako

zjavne neopodstatnenú .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011