Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 35/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. L. a B. L., B., zastúpených advokátom JUDr. J. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. L. a B. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Bratislava

IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. J. L. a B. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. L. a B. L. trovy konania

v sume 475 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. M., Advokátska kancelária, B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -24 z 3. februára 2011 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. L. a B. L.

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v podstatnej časti prijatej sťažnosti uviedli:

«Dňa 16.11.1999 sme podali na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len

„porušovateľ“) žalobu o zaplatenie 81.160,73 € (2.445.049,10 Sk) proti spoločnosti D.,

s.r.o., sídlo: B., IČO: ... (ďalej len „žalovaný"), v ktorej sa voči žalovanému domáhame

zaplatenia vyššie uvedenej sumy. Vec je u porušovateľa vedená pod sp. zn. .

Na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.4.1998 pre nás žalovaný uskutočňoval dostavbu

nášho rodinného domu v obci K. Žalobou sa voči žalovanému domáhame vydania

bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že žalovaný prevzal od nás v hotovosti sumu

37.509,13 €, ktorá však nebola následne zúčtovaná vo faktúrach vystavených žalovaným,

taktiež si neoprávnene vyúčtoval sumu vo výške 41.081,72 € a domáhame sa aj zaplatenia

čiastky 2.116,82 € z titulu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne za omeškanie s plnením

povinností žalovaného ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo.

Nakoľko dva roky od podania žaloby zákonný sudca vo veci vôbec nekonal, podali

sme dňa 14.11.2001 žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní. Predsedníčka OS BA IV

v písomnej odpovedi zo dňa 28.11.2001 konštatovala, že v predmetnej veci sú skutočne

prieťahy, nakoľko sudca nekoná od 16.11.1999 do 20.11.2001. Aj napriek tomu, že

predsedníčka OS BA IV prisľúbila zjednanie nápravy, porušovateľ vo veci opäť nekonal,

a preto sme dňa 12.3.2002 požiadali o vytýčenie pojednávania.

Uznesením zo dňa 25.10.2004 ustanovil porušovateľ žalovanému opatrovníka, hoci,

ako to vyplýva zo spisu, na ustanovenie opatrovníka neexistoval zákonný dôvod. Prvé

pojednávanie vo veci sa konalo dňa 29.11.2004, t.j. až 5 rokov po podaní žaloby na súd. Na

ďalšom pojednávaní konanom dňa 24.1.2005 sudca vyniesol rozsudok. Tento rozsudok aj

napriek tomu, že už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bol odvolacím súdom

napokon zrušený, a to predovšetkým z dôvodu, že porušovateľ ustanovil žalovanému

opatrovníka hoci na to neexistovali žiadne dôvody a doručoval predvolanie na

pojednávanie ako aj rozsudok iba súdom ustanovenému opatrovníkovi.

Následne sa vo veci uskutočnili ďalšie pojednávania, a to v dňoch 29.11.2006

(odročené na 21.2.2007, ktoré však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené,

následne malo byť pojednávanie dňa 26.4.2007, toto však bolo odročené pre školenie

zákonnej sudkyne), 25.6.2007, 3.10.2007, 4.12.2007, 23.1.2008 (odročené na 11.3.2008,

toto však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené), 29.4.2008, 11.6.2008,

16.3.2010 a 19.5.2010. Zo spisu teda vyplýva, že za 11 rokov od začatia konania sa vo veci

uskutočnilo 11 pojednávaní.

Ako to vyplýva zo spisového materiálu k tejto veci, konanie je charakterizované

nielen neúmernou dĺžkou samotného konania spôsobenou sporadickým uskutočňovaním

pojednávaní (v priemere jedno pojednávanie ročne), ale aj viacerými pochybeniami zo

strany zákonného sudcu, napr. vyššie spomenuté ustanovenie opatrovníka, na ktoré

neexistoval žiadny dôvod, ale ako to vyplýva aj zo spisu, doručovanie odvolania žalovaného

právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, hoci toto malo byt'

doručené nám, resp. nášmu právnemu zástupcovi. Aj tieto pochybenia prispeli k tomu, že

konanie trvá neúmerne dlho a do dnešného dňa súd prvého stupňa vo veci nerozhodol

(okrem rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonný postup porušovateľa). ...

Máme za to, že nečinnosťou súdu v tomto prípade dochádzalo od začiatku konania

k zásahom do nášho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď ani po 11

rokoch od začatia súdneho konania nebolo vydané rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo

stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. ...»

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € z týchto dôvodov:

„Rodinný dom, na ktorom žalovaný vykonával stavebné práce, mal byť dokončený

najneskôr do konca roku 1998. Žalovanému sme za vykonané práce riadne a včas zaplatili,

resp... sme mu zaplatili viac ako mu za vykonané práce patrilo. Ani po 11 rokoch od začatia

konania sa nám však nie naším zavinením nepodarilo... domôcť sa voči žalovanému svojich

práv. Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne

dôsledky, o to viac preto, že vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom

stupni... Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky

keď berieme do úvahy charakter žalovaného subjektu, ktorým je spoločnosť s ručením

obmedzeným.

... v tomto prípade neprichádza do úvahy náprava porušenia, resp. uvedenie do

pôvodného stavu a to vzhľadom na dĺžku konania ako aj vzhľadom na to, že porušenie

našich základných práv a slobôd stále trvá. Taktiež máme za to, že iba konštatovanie

Ústavného súdu, že vo veci došlo k prieťahom v konaní, nemožno vzhľadom na ustálenú

judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ako aj

samotnú dĺžku konania považovať za dostačujúce.“

2.1 Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov Ing. J. L. a B. L. proti

žalovanému D., s.r.o. o zaplatenie 81.160,76 € vedenej pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľov, aby sa ich vec prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované

článkom 48 ods. 2 .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. J. L. a B. L. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania vo

výške 1.411,58 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. J. M., advokáta, ktorý je

vedený v ..., č. ú.: ..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. Č., listom sp. zn. Spr 3093/11 doručeným

ústavnému súdu 14. marca 2011. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci

uviedla:

„Pod sp. zn. na tunajšom súde prebieha konanie v právnej veci

navrhovateľov: 1. Ing. J. L. a 2. B. L. proti odporcovi: D. s.r.o., o zaplatenie 81.160,73 € s

príslušenstvom. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16.11.1999. Tunajší súd vo veci

meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 24.1.2005 tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.4.2006 sp. zn.

predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

S poľutovaním musím konštatovať, že konanie bolo v období pred vydaním rozsudku

tunajšieho súdu zo dňa 24.1.2005 poznačené prieťahmi. Od tohto času však tunajší súd

vo veci priebežne koná. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti, je toho času vo veci

nariadený termín pojednávania na deň 29.3.2011.

Po prešetrení spisového materiálu som zistila, že vo veci bolo nariadených celkom 16

pojednávaní. Nejedná o jednoduchú právnu vec. K celkovej dĺžke konania prispela aj

skutočnosť, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie (uznesením zo dňa 14.10.2008

na č. l. 334), pričom súd musel meniť osobu znalca (uznesenie zo dňa 13.1.2009 na č. l.

346) a ustanovený znalec nedodržal súdom stanovenú lehotu na vypracovanie posudku

(lehota mu bola na žiadosť predlžovaná a následne mu súd uložil poriadkovú pokutu

uznesením zo dňa 18.9.2009 na č. l. 357). Znalecký posudok bol súdu doručený skoro po

dvoch rokoch od nariadenia dokazovania, až dňa 1.10.2009.

Dovolím si tiež uviesť, že v období od 18.10.2005 do 30.6.2006 ako aj od 21.9.2010

do 9.12.2010 sa spis nachádzal na krajskom súde, preto mám za to, že tieto obdobia

nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní spôsobených tunajších súdom.

Záverom tiež uvádzam, že spôsobené prieťahmi v konaní v období pred vydaním

meritórneho rozhodnutia nemali preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľom.

Sťažovatelia nijako nepreukázali, že by im bola priamym následkom porušenia ich

základných práv spôsobená akákoľvek ujma.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára

2011 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 16. november 1999 – sťažovatelia, zastúpení advokátom JUDr. J. M., podali

okresnému súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 445 049,10 Sk proti

D., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“) vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 19. november 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku v lehote 10 dní (sťažovatelia výzvu prevzali 23. novembra 2001),

- 9. január 2002 – záznam o zložení – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok

3. decembra 2001,

- 12. marec 2002 – sťažovatelia požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania

vo veci,

- 31. marec 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2002, zároveň

vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,

- 17. apríl 2002 – žalovaný na pojednávaní doručil okresnému súdu vyjadrenie

k žalobe, okresný súd pojednávanie odročil a uložil sťažovateľom, aby sa písomne vyjadrili

k stanovisku žalovaného a aby dodali fotografickú dokumentáciu o nedostatkoch,

- 24. apríl 2002 – žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe,

- 29. apríl 2002 – sťažovatelia sa vyjadrili k stanovisku žalovaného k žalobe,

- 24. február 2003 – sťažovatelia požiadali o nariadenie pojednávania vo veci,

- 25. október 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. november 2004,

zároveň uznesením ustanovil žalovanému opatrovníka z dôvodu, že jeho pobyt nie je

známy,

- 29. november 2004 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na

24. január 2005 na účely vypočutia sťažovateľky a predvolania žalovaného,

- 24. január 2005 – po vypočutí sťažovateľky okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok

v zmysle žaloby,

- 26. január 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyčíslenie trov konania,

- 14. jún 2005 – žalovaný v zastúpení JUDr. P. H. podal proti rozsudku z 24. januára

2005 odvolanie,

- 16. jún 2005 – okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie z 25. októbra 2004,

ktorým ustanovil žalovanému opatrovníka,

- 16. jún 2005 – okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie,

- 28. jún 2005 – záznam o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie žalovaným,

- 1. júl 2005 – okresný súd omylom zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie

právnemu zástupcovi žalovaného,

- 18. júl 2005 – právny zástupca žalovaného vrátil omylom zaslané odvolanie

okresnému súdu,

- 3. august 2005 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie právnemu

zástupcovi sťažovateľov,

- 25. august 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného,

- 19. september 2005 – okresný súd vyzval žalovaného na doplatenie súdneho

poplatku za odvolanie v lehote 5 dní,

- 12. október 2005 – záznam o zložení – žalovaný doplatil súdny poplatok 7. októbra

2005,

- 18. október 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného,

- 28. apríl 2006 – krajský súd uznesením č. k. -204 rozsudok súdu prvého

stupňa z 24. januára 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 30. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 13. október 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. november 2006,

- 29. november 2006 – na pojednávaní sa okresný súd pokúsil o zmier medzi

účastníkmi, pojednávanie bolo odročené na 21. február 2007 pre účely pokusu o uzatvorenie

mimosúdnej dohody,

- 21. február 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 6. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. apríl 2007,

- 26. apríl 2007 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu školenia

zákonnej sudkyne,

- 11. máj 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2007,

- 22. máj 2007 – právny zástupca žalovaného (Mgr. P. K.) oznámil zmenu v osobe

právneho zástupcu žalovaného a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

kolízie pojednávaní,

- 25. jún 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 3. október 2007,

- 3. október 2007 – okresný súd pojednával v neprítomnosti sťažovateľov a ich

právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili po výsluchu

žalovaného bolo pojednávanie odročené na 4. december 2007 pre účely výsluchu

sťažovateľov a ich právneho zástupcu,

- 4. december 2007 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na

23. január 2008 na účely predvolania svedkov navrhnutých žalovaným,

- 23. január 2008 – okresný súd pojednávanie odročil na 11. marec 2008 z dôvodu

neúčasti predvolaných svedkov s tým, že svedkovia budú opätovne predvolaní,

- 11. marec 2008 – okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne na 29. apríl 2008,

- 29. apríl 2008 – po výsluchu svedka Ing. J. B. okresný súd odročil pojednávanie na

11. jún 2008 na účely predvolania svedka Ing. N. a predloženia spisu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „OR PZ“),

- 5. máj 2008 – žiadosť adresovaná OR PZ o zapožičanie spisu ČVS: ,

- 20. máj 2008 – okresnému súdu bol zapožičaný spis OR PZ ČVS: ,

- 11. jún 2008 – po výsluchu svedka Ing. N. okresný súd pojednávanie odročil na

neurčito s tým, aby účastníci v lehote 30 dní navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

- 30. jún 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie splnomocnenia, ktoré

udelil Mgr. K. na zastupovanie v konaní,

- 8. júl 2008 – žalovaný doručil návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania

ustanovením súdneho znalca,

- 1. august 2008 – sťažovatelia sa vyjadrili k vykonanému dokazovaniu a navrhli

znalecké dokazovanie,

- 4. september 2008 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby uviedli

a špecifikovali otázky, ktoré má znalec zodpovedať v znaleckom posudku,

- 8. september 2008 – žalovaný písomne špecifikoval otázky na znalca,

- 14. október 2008 – okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru stavebníctva

Ing. V. M., zároveň uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania,

- 7. november 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu námietku proti osobe znalca,

- 25. november 2008 – okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k podanej námietke

a jej dôvodom,

- 11. december 2008 – znalec sa vyjadril k námietke žalovaného proti jeho osobe,

- 13. január 2009 – okresný súd uznesením zmenil svoje uznesenie zo 14. októbra

2008 v časti ustanoveného znalca a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil Ing. I. J.

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009),

- 17. február 2009 – znalec Ing. J. oznámil okresnému súdu dôvod na svoje

vylúčenie,

- 30. apríl 2009 – okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanie

znaleckého posudku v lehote 30 dní, zároveň oznámil, že nie je dôvod na jeho vylúčenie

z konania,

- 21. máj 2009 – súdny znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku,

- 1. jún 2009 – okresný súd vyhovel žiadosti znalca a určil mu lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku 60 dní od doručenia odpovede (doručená 12. júna

2009),

- 12. august 2009 – znalec opätovne požiadal okresný súd o predĺženie lehoty

na podanie znaleckého posudku do 30. septembra 2009,

- 27. august 2009 – okresný súd vyzval znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty na predloženie znaleckého posudku v lehote 10 dní od doručenia výzvy (výzva

doručená 31. augusta 2009),

- 18. september 2009 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu

165 €,

- 1. október 2009 – znalec predložil znalecký posudok č. 6/2009, zároveň sa odvolal

proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2009 o uložení poriadkovej pokuty,

- 5. október 2009 – okresný súd v rámci autoremedúry zmenil svoje uznesenie

z 18. septembra 2009 tak, že poriadková pokuta znalcovi nebude uložená,

- 6. október 2009 – okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné za

vypracovanie znaleckého posudku,

- 8. október 2009 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov znalecký

posudok na vyjadrenie,

- 26. október 2009 – žalovaný sa vyjadril k vypracovanému znaleckému posudku,

- 28. október 2009 – sťažovatelia sa vyjadrili, že k znaleckému posudku nemajú

výhrady,

- 22. december 2009 – okresný súd zaslal pripomienky žalovaného k znaleckému

posudku znalcovi Ing. J. na vyjadrenie, ako aj právnemu zástupcovi sťažovateľov,

- 11. január 2010 – súdny znalec sa vyjadril k námietkam žalovaného

k predloženému znaleckému posudku,

- 1. február 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2010,

- 16. marec 2010 – pojednávalo sa v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť

ospravedlnil po vypočutí znalca Ing. J. bolo pojednávanie odročené na 19. máj 2010 pre

účely predvolania žalovaného,

- 19. máj 2010 – po vyjadreniach účastníkov konania okresný súd pojednávanie

odročil na neurčito na účely doplnenia procesného návrhu sťažovateľov na pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania,

- 4. jún 2010 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľov na rozšírenie

okruhu účastníkov na strane žalovaného o Ing. M. D. (konateľa žalovaného),

- 30. jún 2010 – okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľov na pristúpenie

Ing. M. D. do konania,

- 23. júl 2010 – sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí ich návrhu na pristúpenie účastníka do konania,

- 18. august 2010 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľov žalovanému na

vyjadrenie,

- 21. september 2010 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní,

- 30. november 2010 – krajský súd uznesením č. k. -517 napadnuté

uznesenie okresného súdu zmenil tak, že pripustil, aby do konania vstúpil Ing. M. D. ako

žalovaný v 2. rade,

- 9. december 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je rozhodovanie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda po právnej

stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do bežnej rozhodovacej agendy

všeobecného súdnictva. Potreba ustálenia skutkového stavu znaleckým dokazovaním

a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti (na čo poukázala vo svojom stanovisku

k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu) síce môže robiť občianskoprávnu vec skutkovo

zložitejšou, avšak nemožno ňou ospravedlniť neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého

konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia sa aktívne dožadovali

pokračovania v konaní, podali sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená

v obdobiach:

- od 16. novembra 1999 (žaloba doručená okresnému súdu) do 19. novembra 2001

(výzva na zaplatenie súdneho poplatku), teda 24 mesiacov,

- od 29. apríla 2002 (sťažovatelia sa vyjadrili k stanovisku žalovaného)

do 29. novembra 2004 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 31 mesiacov,

- od 30. júna 2006 (spis bol vrátený z krajského súdu) do 29. novembra 2006

(uskutočnilo sa pojednávanie), teda takmer 5 mesiacov,

- od 21. februára 2007 (do kedy bolo pojednávanie odročené na účely uzatvorenia

mimosúdnej dohody) do 3. októbra 2007 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 7 mesiacov.

Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 67 mesiacov, t. j. päť a pol roka

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia

ako navrhovatelia v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné.

Okrem uvedenej nečinnosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj

neefektívnu činnosť spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorým

bol žalovanému v konaní ustanovený opatrovník z dôvodu jeho neznámeho pobytu bez

splnenia zákonných predpokladov pre takýto postup.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ), pričom rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ), t. j. v danom

prípade okresného súdu.

Okresný súd vo veci sťažovateľov meritórne rozhodol rozsudkom z 24. januára 2005.

Tomuto rozhodnutiu predchádzalo ustanovenie opatrovníka žalovanému z dôvodu jeho

neznámeho pobytu uznesením okresného súdu z 25. októbra 2004. Na základe odvolania

žalovaného bol rozsudok okresného súdu z 24. januára 2005 odvolacím súdom zrušený

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako odvolací súd

vo svojom zrušujúcom uznesení z 28. apríla 2006 okrem iného konštatoval: „Odvolací

súd... dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie veci a vrátenie súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, podľa , , pretože účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom... Súd prvého stupňa

ustanovil opatrovníka odporcovi napriek tomu, že v tomto konaní neboli zistené žiadne

okolnosti odôvodňujúce konať s opatrovníkom...“

V tomto prípade nepochybne zrušením napadnutého rozsudku odvolacím súdom

a vrátením veci okresnému súdu došlo k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku

„nesprávnej“ činnosti okresného súdu.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá

predstavuje viac ako 11 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (aj keď vec bola opakovane aj

na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať

na ťarchu okresného súdu okrem už spomenutej neefektívnej činnosti okresného súdu).

K argumentácii predsedníčky okresného súdu, že spôsobené prieťahy v konaní

v období pred vydaním meritórneho rozhodnutia nemali preukázateľne za následok

spôsobenie ujmy sťažovateľom a sťažovatelia vznik takejto ujmy v konaní ani nepreukázali,

ústavný súd uvádza, že predpokladom vyslovenia porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je preukázanie vzniku majetkovej ujmy

sťažovateľov v dôsledku vzniknutých prieťahov. Preto predmetom tohto konania ani

nemohlo byť preukazovanie skutočnosti, či v dôsledku vzniknutých prieťahov

v namietanom konaní došlo v prípade sťažovateľov ku vzniku takejto ujmy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

4. Vzhľadom na to, že 18. apríla 2011 bola predmetná vec na okresnom súde

rozsudkom meritórne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili najmä tým, že „... Stále pretrvávajúci stav

právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že

vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom stupni... Neúmerné

predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky keď berieme do

úvahy charakter žalovaného subjektu, ktorým je spoločnosť s ručením obmedzeným...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej

veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať im aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané v nimi

požadovanej výške, t. j. pre oboch sťažovateľov v celkovej sume 5 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. M.

Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 1 411,58 € podľa § 11 ods. 3 v spojení

s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2010. Pri

výpočte trov konania teda sťažovatelia vychádzali z hodnoty sporu v konaní pred okresným

súdom.

Ústavný súd už vyslovil, že predmet konania pred ústavným súdom nie je totožný

s predmetom konania pred všeobecným súdom, v rámci ktorého sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv a slobôd. Predmet konania pred ústavným súdom

(ochrana porušených základných práv a slobôd) nie je oceniteľný v peniazoch

(, ).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov preto ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a priznal

sťažovateľom nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume 2 x 120,23 €, t. j. 240,46 €. Základná sadzba

tarifnej odmeny bola podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné

úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 192,37 € v prípade

jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov (2 x 192,37 €) trovy právneho

zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) predstavujú sumu

399,16 €. K uvedenej sume bolo potrebné pripočítať 19 % DPH, teda sumu 75,84 €, keďže

právny zástupca sťažovateľov je platcom tejto dane, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 475 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011