Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 35/2011
PDF · 304.47 KB
No categories available
II. ÚS 35/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. L. a B. L., B., zastúpených advokátom JUDr. J. M.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 116/99 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. L. a B. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava
IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. J. L. a B. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. L. a B. L. trovy konania
v sume 475 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. M., Advokátska kancelária, B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením
č. k. II. ÚS 35/2011-24 z 3. februára 2011 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. L. a B. L.
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia v podstatnej časti prijatej sťažnosti uviedli:
«Dňa 16.11.1999 sme podali na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len
„porušovateľ“) žalobu o zaplatenie 81.160,73 € (2.445.049,10 Sk) proti spoločnosti D.,
s.r.o., sídlo: B., IČO: ... (ďalej len „žalovaný"), v ktorej sa voči žalovanému domáhame
zaplatenia vyššie uvedenej sumy. Vec je u porušovateľa vedená pod sp. zn. 11C 116/1999.
Na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.4.1998 pre nás žalovaný uskutočňoval dostavbu
nášho rodinného domu v obci K. Žalobou sa voči žalovanému domáhame vydania
bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že žalovaný prevzal od nás v hotovosti sumu
37.509,13 €, ktorá však nebola následne zúčtovaná vo faktúrach vystavených žalovaným,
taktiež si neoprávnene vyúčtoval sumu vo výške 41.081,72 € a domáhame sa aj zaplatenia
čiastky 2.116,82 € z titulu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne za omeškanie s plnením
povinností žalovaného ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo.
Nakoľko dva roky od podania žaloby zákonný sudca vo veci vôbec nekonal, podali
sme dňa 14.11.2001 žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní. Predsedníčka OS BA IV
v písomnej odpovedi zo dňa 28.11.2001 konštatovala, že v predmetnej veci sú skutočne
prieťahy, nakoľko sudca nekoná od 16.11.1999 do 20.11.2001. Aj napriek tomu, že
predsedníčka OS BA IV prisľúbila zjednanie nápravy, porušovateľ vo veci opäť nekonal,
a preto sme dňa 12.3.2002 požiadali o vytýčenie pojednávania.
Uznesením zo dňa 25.10.2004 ustanovil porušovateľ žalovanému opatrovníka, hoci,
ako to vyplýva zo spisu, na ustanovenie opatrovníka neexistoval zákonný dôvod. Prvé
pojednávanie vo veci sa konalo dňa 29.11.2004, t.j. až 5 rokov po podaní žaloby na súd. Na
ďalšom pojednávaní konanom dňa 24.1.2005 sudca vyniesol rozsudok. Tento rozsudok aj
napriek tomu, že už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bol odvolacím súdom
napokon zrušený, a to predovšetkým z dôvodu, že porušovateľ ustanovil žalovanému
opatrovníka hoci na to neexistovali žiadne dôvody a doručoval predvolanie na
pojednávanie ako aj rozsudok iba súdom ustanovenému opatrovníkovi.
Následne sa vo veci uskutočnili ďalšie pojednávania, a to v dňoch 29.11.2006
(odročené na 21.2.2007, ktoré však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené,
následne malo byť pojednávanie dňa 26.4.2007, toto však bolo odročené pre školenie
zákonnej sudkyne), 25.6.2007, 3.10.2007, 4.12.2007, 23.1.2008 (odročené na 11.3.2008,
toto však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené), 29.4.2008, 11.6.2008,
16.3.2010 a 19.5.2010. Zo spisu teda vyplýva, že za 11 rokov od začatia konania sa vo veci
uskutočnilo 11 pojednávaní.
Ako to vyplýva zo spisového materiálu k tejto veci, konanie je charakterizované
nielen neúmernou dĺžkou samotného konania spôsobenou sporadickým uskutočňovaním
pojednávaní (v priemere jedno pojednávanie ročne), ale aj viacerými pochybeniami zo
strany zákonného sudcu, napr. vyššie spomenuté ustanovenie opatrovníka, na ktoré
neexistoval žiadny dôvod, ale ako to vyplýva aj zo spisu, doručovanie odvolania žalovaného
právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, hoci toto malo byt'
doručené nám, resp. nášmu právnemu zástupcovi. Aj tieto pochybenia prispeli k tomu, že
konanie trvá neúmerne dlho a do dnešného dňa súd prvého stupňa vo veci nerozhodol
(okrem rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonný postup porušovateľa). ...
Máme za to, že nečinnosťou súdu v tomto prípade dochádzalo od začiatku konania
k zásahom do nášho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď ani po 11
rokoch od začatia súdneho konania nebolo vydané rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo
stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. ...»
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 € z týchto dôvodov:
„Rodinný dom, na ktorom žalovaný vykonával stavebné práce, mal byť dokončený
najneskôr do konca roku 1998. Žalovanému sme za vykonané práce riadne a včas zaplatili,
resp... sme mu zaplatili viac ako mu za vykonané práce patrilo. Ani po 11 rokoch od začatia
konania sa nám však nie naším zavinením nepodarilo... domôcť sa voči žalovanému svojich
práv. Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne
dôsledky, o to viac preto, že vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom
stupni... Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky
keď berieme do úvahy charakter žalovaného subjektu, ktorým je spoločnosť s ručením
obmedzeným.
... v tomto prípade neprichádza do úvahy náprava porušenia, resp. uvedenie do
pôvodného stavu a to vzhľadom na dĺžku konania ako aj vzhľadom na to, že porušenie
našich základných práv a slobôd stále trvá. Taktiež máme za to, že iba konštatovanie
Ústavného súdu, že vo veci došlo k prieťahom v konaní, nemožno vzhľadom na ustálenú
judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ako aj
samotnú dĺžku konania považovať za dostačujúce.“
2.1 Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie
rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov Ing. J. L. a B. L. proti
žalovanému D., s.r.o. o zaplatenie 81.160,76 € vedenej pod sp. zn. 11C 116/1999 porušil
právo sťažovateľov, aby sa ich vec prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované
článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11C 116/1999
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. J. L. a B. L. primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania vo
výške 1.411,58 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. J. M., advokáta, ktorý je
vedený v ..., č. ú.: ..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. Č., listom sp. zn. Spr 3093/11 doručeným
ústavnému súdu 14. marca 2011. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci
uviedla:
„Pod sp. zn. 11C 116/99 na tunajšom súde prebieha konanie v právnej veci
navrhovateľov: 1. Ing. J. L. a 2. B. L. proti odporcovi: D. s.r.o., o zaplatenie 81.160,73 € s
príslušenstvom. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16.11.1999. Tunajší súd vo veci
meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 24.1.2005 tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.4.2006 sp. zn. 6Co 395/05
predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
S poľutovaním musím konštatovať, že konanie bolo v období pred vydaním rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 24.1.2005 poznačené prieťahmi. Od tohto času však tunajší súd
vo veci priebežne koná. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti, je toho času vo veci
nariadený termín pojednávania na deň 29.3.2011.
Po prešetrení spisového materiálu som zistila, že vo veci bolo nariadených celkom 16
pojednávaní. Nejedná o jednoduchú právnu vec. K celkovej dĺžke konania prispela aj
skutočnosť, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie (uznesením zo dňa 14.10.2008
na č. l. 334), pričom súd musel meniť osobu znalca (uznesenie zo dňa 13.1.2009 na č. l.
346) a ustanovený znalec nedodržal súdom stanovenú lehotu na vypracovanie posudku
(lehota mu bola na žiadosť predlžovaná a následne mu súd uložil poriadkovú pokutu
uznesením zo dňa 18.9.2009 na č. l. 357). Znalecký posudok bol súdu doručený skoro po
dvoch rokoch od nariadenia dokazovania, až dňa 1.10.2009.
Dovolím si tiež uviesť, že v období od 18.10.2005 do 30.6.2006 ako aj od 21.9.2010
do 9.12.2010 sa spis nachádzal na krajskom súde, preto mám za to, že tieto obdobia
nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní spôsobených tunajších súdom.
Záverom tiež uvádzam, že spôsobené prieťahmi v konaní v období pred vydaním
meritórneho rozhodnutia nemali preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľom.
Sťažovatelia nijako nepreukázali, že by im bola priamym následkom porušenia ich
základných práv spôsobená akákoľvek ujma.
S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.
Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára
2011 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od
tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 11 C 116/99:
- 16. november 1999 – sťažovatelia, zastúpení advokátom JUDr. J. M., podali
okresnému súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 445 049,10 Sk proti
D., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“) vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 116/99,
- 19. november 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku v lehote 10 dní (sťažovatelia výzvu prevzali 23. novembra 2001),
- 9. január 2002 – záznam o zložení – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok
3. decembra 2001,
- 12. marec 2002 – sťažovatelia požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania
vo veci,
- 31. marec 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2002, zároveň
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,
- 17. apríl 2002 – žalovaný na pojednávaní doručil okresnému súdu vyjadrenie
k žalobe, okresný súd pojednávanie odročil a uložil sťažovateľom, aby sa písomne vyjadrili
k stanovisku žalovaného a aby dodali fotografickú dokumentáciu o nedostatkoch,
- 24. apríl 2002 – žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe,
- 29. apríl 2002 – sťažovatelia sa vyjadrili k stanovisku žalovaného k žalobe,
- 24. február 2003 – sťažovatelia požiadali o nariadenie pojednávania vo veci,
- 25. október 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. november 2004,
zároveň uznesením ustanovil žalovanému opatrovníka z dôvodu, že jeho pobyt nie je
známy,
- 29. november 2004 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na
24. január 2005 na účely vypočutia sťažovateľky a predvolania žalovaného,
- 24. január 2005 – po vypočutí sťažovateľky okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok
v zmysle žaloby,
- 26. január 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyčíslenie trov konania,
- 14. jún 2005 – žalovaný v zastúpení JUDr. P. H. podal proti rozsudku z 24. januára
2005 odvolanie,
- 16. jún 2005 – okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie z 25. októbra 2004,
ktorým ustanovil žalovanému opatrovníka,
- 16. jún 2005 – okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie,
- 28. jún 2005 – záznam o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie žalovaným,
- 1. júl 2005 – okresný súd omylom zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie
právnemu zástupcovi žalovaného,
- 18. júl 2005 – právny zástupca žalovaného vrátil omylom zaslané odvolanie
okresnému súdu,
- 3. august 2005 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie právnemu
zástupcovi sťažovateľov,
- 25. august 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného,
- 19. september 2005 – okresný súd vyzval žalovaného na doplatenie súdneho
poplatku za odvolanie v lehote 5 dní,
- 12. október 2005 – záznam o zložení – žalovaný doplatil súdny poplatok 7. októbra
2005,
- 18. október 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného,
- 28. apríl 2006 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 395/05-204 rozsudok súdu prvého
stupňa z 24. januára 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 30. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 13. október 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. november 2006,
- 29. november 2006 – na pojednávaní sa okresný súd pokúsil o zmier medzi
účastníkmi, pojednávanie bolo odročené na 21. február 2007 pre účely pokusu o uzatvorenie
mimosúdnej dohody,
- 21. február 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 6. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. apríl 2007,
- 26. apríl 2007 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu školenia
zákonnej sudkyne,
- 11. máj 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2007,
- 22. máj 2007 – právny zástupca žalovaného (Mgr. P. K.) oznámil zmenu v osobe
právneho zástupcu žalovaného a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie pojednávaní,
- 25. jún 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 3. október 2007,
- 3. október 2007 – okresný súd pojednával v neprítomnosti sťažovateľov a ich
právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili po výsluchu
žalovaného bolo pojednávanie odročené na 4. december 2007 pre účely výsluchu
sťažovateľov a ich právneho zástupcu,
- 4. december 2007 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na
23. január 2008 na účely predvolania svedkov navrhnutých žalovaným,
- 23. január 2008 – okresný súd pojednávanie odročil na 11. marec 2008 z dôvodu
neúčasti predvolaných svedkov s tým, že svedkovia budú opätovne predvolaní,
- 11. marec 2008 – okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne na 29. apríl 2008,
- 29. apríl 2008 – po výsluchu svedka Ing. J. B. okresný súd odročil pojednávanie na
11. jún 2008 na účely predvolania svedka Ing. N. a predloženia spisu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „OR PZ“),
- 5. máj 2008 – žiadosť adresovaná OR PZ o zapožičanie spisu ČVS: OÚJP-600/03,
- 20. máj 2008 – okresnému súdu bol zapožičaný spis OR PZ ČVS: OÚJP-600/03,
- 11. jún 2008 – po výsluchu svedka Ing. N. okresný súd pojednávanie odročil na
neurčito s tým, aby účastníci v lehote 30 dní navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
- 30. jún 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie splnomocnenia, ktoré
udelil Mgr. K. na zastupovanie v konaní,
- 8. júl 2008 – žalovaný doručil návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania
ustanovením súdneho znalca,
- 1. august 2008 – sťažovatelia sa vyjadrili k vykonanému dokazovaniu a navrhli
znalecké dokazovanie,
- 4. september 2008 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby uviedli
a špecifikovali otázky, ktoré má znalec zodpovedať v znaleckom posudku,
- 8. september 2008 – žalovaný písomne špecifikoval otázky na znalca,
- 14. október 2008 – okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru stavebníctva
Ing. V. M., zároveň uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania,
- 7. november 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu námietku proti osobe znalca,
- 25. november 2008 – okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k podanej námietke
a jej dôvodom,
- 11. december 2008 – znalec sa vyjadril k námietke žalovaného proti jeho osobe,
- 13. január 2009 – okresný súd uznesením zmenil svoje uznesenie zo 14. októbra
2008 v časti ustanoveného znalca a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil Ing. I. J.
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009),
- 17. február 2009 – znalec Ing. J. oznámil okresnému súdu dôvod na svoje
vylúčenie,
- 30. apríl 2009 – okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanie
znaleckého posudku v lehote 30 dní, zároveň oznámil, že nie je dôvod na jeho vylúčenie
z konania,
- 21. máj 2009 – súdny znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku,
- 1. jún 2009 – okresný súd vyhovel žiadosti znalca a určil mu lehotu
na vypracovanie znaleckého posudku 60 dní od doručenia odpovede (doručená 12. júna
2009),
- 12. august 2009 – znalec opätovne požiadal okresný súd o predĺženie lehoty
na podanie znaleckého posudku do 30. septembra 2009,
- 27. august 2009 – okresný súd vyzval znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty na predloženie znaleckého posudku v lehote 10 dní od doručenia výzvy (výzva
doručená 31. augusta 2009),
- 18. september 2009 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu
165 €,
- 1. október 2009 – znalec predložil znalecký posudok č. 6/2009, zároveň sa odvolal
proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2009 o uložení poriadkovej pokuty,
- 5. október 2009 – okresný súd v rámci autoremedúry zmenil svoje uznesenie
z 18. septembra 2009 tak, že poriadková pokuta znalcovi nebude uložená,
- 6. október 2009 – okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku,
- 8. október 2009 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov znalecký
posudok na vyjadrenie,
- 26. október 2009 – žalovaný sa vyjadril k vypracovanému znaleckému posudku,
- 28. október 2009 – sťažovatelia sa vyjadrili, že k znaleckému posudku nemajú
výhrady,
- 22. december 2009 – okresný súd zaslal pripomienky žalovaného k znaleckému
posudku znalcovi Ing. J. na vyjadrenie, ako aj právnemu zástupcovi sťažovateľov,
- 11. január 2010 – súdny znalec sa vyjadril k námietkam žalovaného
k predloženému znaleckému posudku,
- 1. február 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2010,
- 16. marec 2010 – pojednávalo sa v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil po vypočutí znalca Ing. J. bolo pojednávanie odročené na 19. máj 2010 pre
účely predvolania žalovaného,
- 19. máj 2010 – po vyjadreniach účastníkov konania okresný súd pojednávanie
odročil na neurčito na účely doplnenia procesného návrhu sťažovateľov na pristúpenie
ďalšieho účastníka do konania,
- 4. jún 2010 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľov na rozšírenie
okruhu účastníkov na strane žalovaného o Ing. M. D. (konateľa žalovaného),
- 30. jún 2010 – okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľov na pristúpenie
Ing. M. D. do konania,
- 23. júl 2010 – sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
o zamietnutí ich návrhu na pristúpenie účastníka do konania,
- 18. august 2010 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľov žalovanému na
vyjadrenie,
- 21. september 2010 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní,
- 30. november 2010 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 314/10-517 napadnuté
uznesenie okresného súdu zmenil tak, že pripustil, aby do konania vstúpil Ing. M. D. ako
žalovaný v 2. rade,
- 9. december 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
konania je rozhodovanie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda po právnej
stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do bežnej rozhodovacej agendy
všeobecného súdnictva. Potreba ustálenia skutkového stavu znaleckým dokazovaním
a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti (na čo poukázala vo svojom stanovisku
k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu) síce môže robiť občianskoprávnu vec skutkovo
zložitejšou, avšak nemožno ňou ospravedlniť neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého
konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia sa aktívne dožadovali
pokračovania v konaní, podali sťažnosť na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania
predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.
Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená
v obdobiach:
- od 16. novembra 1999 (žaloba doručená okresnému súdu) do 19. novembra 2001
(výzva na zaplatenie súdneho poplatku), teda 24 mesiacov,
- od 29. apríla 2002 (sťažovatelia sa vyjadrili k stanovisku žalovaného)
do 29. novembra 2004 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 31 mesiacov,
- od 30. júna 2006 (spis bol vrátený z krajského súdu) do 29. novembra 2006
(uskutočnilo sa pojednávanie), teda takmer 5 mesiacov,
- od 21. februára 2007 (do kedy bolo pojednávanie odročené na účely uzatvorenia
mimosúdnej dohody) do 3. októbra 2007 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 7 mesiacov.
Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 67 mesiacov, t. j. päť a pol roka
nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia
ako navrhovatelia v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné.
Okrem uvedenej nečinnosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj
neefektívnu činnosť spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorým
bol žalovanému v konaní ustanovený opatrovník z dôvodu jeho neznámeho pobytu bez
splnenia zákonných predpokladov pre takýto postup.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu
byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), pričom rovnako tak môže zapríčiniť
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom
prípade okresného súdu.
Okresný súd vo veci sťažovateľov meritórne rozhodol rozsudkom z 24. januára 2005.
Tomuto rozhodnutiu predchádzalo ustanovenie opatrovníka žalovanému z dôvodu jeho
neznámeho pobytu uznesením okresného súdu z 25. októbra 2004. Na základe odvolania
žalovaného bol rozsudok okresného súdu z 24. januára 2005 odvolacím súdom zrušený
a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako odvolací súd
vo svojom zrušujúcom uznesení z 28. apríla 2006 okrem iného konštatoval: „Odvolací
súd... dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie veci a vrátenie súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O. s. p., pretože účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom... Súd prvého stupňa
ustanovil opatrovníka odporcovi napriek tomu, že v tomto konaní neboli zistené žiadne
okolnosti odôvodňujúce konať s opatrovníkom...“
V tomto prípade nepochybne zrušením napadnutého rozsudku odvolacím súdom
a vrátením veci okresnému súdu došlo k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku
„nesprávnej“ činnosti okresného súdu.
Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá
predstavuje viac ako 11 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (aj keď vec bola opakovane aj
na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať
na ťarchu okresného súdu okrem už spomenutej neefektívnej činnosti okresného súdu).
K argumentácii predsedníčky okresného súdu, že spôsobené prieťahy v konaní
v období pred vydaním meritórneho rozhodnutia nemali preukázateľne za následok
spôsobenie ujmy sťažovateľom a sťažovatelia vznik takejto ujmy v konaní ani nepreukázali,
ústavný súd uvádza, že predpokladom vyslovenia porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je preukázanie vzniku majetkovej ujmy
sťažovateľov v dôsledku vzniknutých prieťahov. Preto predmetom tohto konania ani
nemohlo byť preukazovanie skutočnosti, či v dôsledku vzniknutých prieťahov
v namietanom konaní došlo v prípade sťažovateľov ku vzniku takejto ujmy.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Vzhľadom na to, že 18. apríla 2011 bola predmetná vec na okresnom súde
rozsudkom meritórne rozhodnutá, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili najmä tým, že „... Stále pretrvávajúci stav
právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že
vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom stupni... Neúmerné
predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky keď berieme do
úvahy charakter žalovaného subjektu, ktorým je spoločnosť s ručením obmedzeným...“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej
veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať im aj
finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré
podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv
sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané v nimi
požadovanej výške, t. j. pre oboch sťažovateľov v celkovej sume 5 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. M.
Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 1 411,58 € podľa § 11 ods. 3 v spojení
s § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2010. Pri
výpočte trov konania teda sťažovatelia vychádzali z hodnoty sporu v konaní pred okresným
súdom.
Ústavný súd už vyslovil, že predmet konania pred ústavným súdom nie je totožný
s predmetom konania pred všeobecným súdom, v rámci ktorého sťažovateľ namieta
porušenie svojich základných práv a slobôd. Predmet konania pred ústavným súdom
(ochrana porušených základných práv a slobôd) nie je oceniteľný v peniazoch
(III. ÚS 36/09, II. ÚS 387/2010).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov preto ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a priznal
sťažovateľom nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume 2 x 120,23 €, t. j. 240,46 €. Základná sadzba
tarifnej odmeny bola podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné
úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 192,37 € v prípade
jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov (2 x 192,37 €) trovy právneho
zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) predstavujú sumu
399,16 €. K uvedenej sume bolo potrebné pripočítať 19 % DPH, teda sumu 75,84 €, keďže
právny zástupca sťažovateľov je platcom tejto dane, t. j. trovy právneho zastúpenia
sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 475 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2011