Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 115/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti L. V., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., T., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť L. V. trovy konania v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 24. marca 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení odporcu je účastníkom

konania o zaplatenie nedoplatkov na nájomnom a nedoplatkov za služby spojené s užívaním

bytu spolu s poplatkom z omeškania, ktoré začalo 3. septembra 2003.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. z 5. novembra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Možno konštatovať, že v predmetnej veci sa nejedná o mimoriadne obtiažny spor

bez ohľadu na skutočnosť, že súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vo veci došlo

k viacerým prieťahom v konaní najmä zo strany okresného súdu, pretože pôvodne konajúca

sudkyňa JUDr. M. po nápade veci 4. 3. 2004 až po roku dňa 22. 3. 2005 oznámila

účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania na IV. štvrťrok 2005. K vytýčeniu

pojednávania zo strany konajúcej sudkyne ani nedošlo, pretože vec bola pridelená

23. 6. 2005 sudkyni JUDr. M. M.

Podľa názoru súdu aj JUDr. M. mohla vo veci konať plynulejšie, pretože zapríčinila

ďalší prieťah v konaní od pridelenia veci 23. 6. 2005 do vytýčenia termínu pojednávania

zo dňa 4. 5. 2006. Žiadne úkony vo veci neboli vykonávané ani v období od 29. 5. 2006

po odročení pojednávania do 2. 9. 2008. Zhodou okolností muselo dôjsť dvakrát

aj k zmene v osobe pribratého znalca.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- 3. 9. 2003 bol podaný návrh na vydanie plat. rozkazu pod sp. zn.

- 9. 9. 2003 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súd. poplatku

- 3. 11. 2003 - po zaplatení SP (súdneho poplatku, pozn.) - bol vydaný plat. rozkaz

- 30. 1. 2004 podal odpor sťažovateľ a tiež jeho manželka

- 4. 3. 2004 bola vec pridelená sudkyni JUDr. D. M., vec bola zapísaná do reg. C

pod sp. zn.

- 22. 3. 2006 sudkyňa oznámila účastníkom, že vo veci bude predpokladaný termín

pojednávania v IV. štvrťroku 2005

- 23. 6. 2005 bola vec pridelená na základe doplnku k rozvrhu práce sudkyni JUDr.

M. M.

- uvedená sudkyňa vykonala vo veci rôzne úkony, predovšetkým sa oboznámila

s ďalšími spismi, v ktorých sa konalo na tunajšom súde proti sťažovateľovi

- 4. 5. 2006 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 29. 5. 2006

- na tomto pojednávaní splnomocnenkyňa navrhovateľa rozšírila petit, súd rozšírenie

návrhu pripustil, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sudkyňa sa oboznámi

s ďalšími žalobami sťažovateľa

- medzičasom došlo k zániku navrhovateľa dňom 31. 12. 2006, čo bolo zo strany

splnomocnenkyne navrhovateľa oznámené súdu až 6. 6. 2007

- 2. 5. 2008 súd vyzval navrhovateľa na zaslanie výpočtu istiny

- 2. 9. 2008 súd urgoval výzvu u splnomocnenkyne navrhovateľa

- 28. 11. 2008 zaslala splnomocnenkyňa navrhovateľa odpoveď

- 23. 4. 2009 bolo súdu doručené ďalšie podanie splnomocnenkyne navrhovateľa

- 29. 5. 2009 súd uznesením pripustil do konania T., s. r. o., T. a súčasne v ten istý

deň bol uznesením pribratý do konania znalec Ing. Š. S.

- 16. 6. 2009 znalec Ing. S. vyslovil svoju zaujatosť vo veci

- 3. 7. 2009 bol pribratý do konania ďalší znalec - Ing. P. P.

- 21. 7. 2009 znalec Ing. P. oznámil súdu ukončenie svojej znaleckej činnosti

aj s predložením fotokópie rozhodnutia MS SR

- 20. 8. 2009 bol pribratý do konania ďalší znalec I. S.

- 21. 9. 2009 bol spis odoslaný znalcovi

- 30. 12. 2009 bol doručený súdu znalecký posudok aj s vyúčtovaním znalečného

- 8. 1. 2010 boli procesné strany požiadané o vyjadrenie k znaleckému posudku

v lehote 15 dní

- 28. 1. 2010 zaslal súdu vyjadrenie k posudku sťažovateľ

- 26. 3. 2010 bolo znalcovi S. priznané znalečné

- 1. 6. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ohľadom

odvolania sťažovateľa voči uzneseniu z 26. 3. 2010.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 9. mája 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Vo svojom vyjadrení Okresný súd Trnava správne rekapituluje priebeh súdneho

konania. Už zo samotného súpisu procesných úkonov v konaní vyplýva, že za takmer 8

rokov konania okresný súd urobil skutočne málo pre to, aby vec rozhodol a naplnil tak

obsahom moje ústavné právo na súdnu ochranu.

Sám súd ako porušovateľ mojich ústavných práv viackrát uvádza, že vo veci došlo

k prieťahom zo strany súdu. Akceptuje moje tvrdenia, že v predmetnom spore sa nerieši

nijak obtiažna vec, ktorá by mohla teoreticky odôvodniť vznik prieťahov. Takisto výslovne

uznáva, že konajúca sudkyňa mohla konať plynulejšie a zapríčinila prieťahy v konaní. Tým

jasne a bez pochybností potvrdzuje opodstatnenosť celej mojej sťažnosti na prieťahy

v súdnom konaní, ktorým boli porušené moje základné práva na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Vo veci by som ešte upresnil skutočnosť, ktorú súd vo svojom vyjadrení spomína len

okrajovo. Súd ustanovil najprv znalca, ktorý bol už v čase ustanovenia vyčiarknutý

zo zoznamu znalcov. Teda svojou nepozornosťou a nedôslednosťou umožnil vznik ďalších

prieťahov, kým ustanovil znalca nového. Preto aj toto obdobie je potrebné pričítať súdu ako

zbytočný prieťah.

Súd tiež naznačuje, že k dĺžke konania prispeli aj účastníci. I keď je pravdou, že

ďalšími procesnými návrhmi (rozšírenie žaloby, zmena účastníka) sa konanie môže predĺžiť,

avšak vzhľadom na fakt, že šlo o úkony navrhovateľa, ktoré som ja ako odporca nemohol

ovplyvniť, nie je dôvodné, aby som ja v tejto súvislosti utrpel ujmu. Ak súd uvádza, že ja

som prispel viacerými podaniami k predlžovaniu konania, nie je mi okrem odvolania proti

uzneseniu o trovách znalca známe, akými podaniami som prispel k prieťahom. Podotýkam

tiež, že toto moje odvolanie v r. 2010 nemohlo nijako ovplyvniť predchádzajúci priebeh

konania, v ktorom vzniklo gro prieťahov.

Súd ďalej poukazuje na zmenu zákonného sudcu vo veci, čím tiež nepriamo

naznačuje príčiny prispievajúce k dĺžke trvania. Tento argument nie je rovnako

akceptovateľný, a to i s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, v zmysle

ktorej personálne problémy súdu či častá zmena zákonného sudcu síce môžu podstatnou

mierou prispievať k vzniku prieťahov v súdnom konaní, avšak vzhľadom na objektívnu

povahu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezbavujú súd zodpovednosti

za ich vznik (napr. ; ).

Naďalej teda zotrvávam na svojom názore, že dĺžka predmetného súdneho konania je

neprimeraná a došlo a stále dochádza k prieťahom v konaní. Primárne zodpovedným

subjektom za naplnenie ústavného práva na súdnu ochranu, a to bez zbytočných prieťahov

je pritom súd.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. V napadnutom konaní sa navrhovateľ od sťažovateľa domáha zaplatenia finančnej

čiastky z titulu nedoplatkov na nájomnom a nedoplatkov za služby spojené s užívaním bytu

spolu s poplatkom z omeškania. Uvedený typ sporov patrí do bežnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a v zásade tieto konania nie sú ani po právnej, ani po skutkovej stránke

zložité. Aj v danom prípade ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nevykazuje

žiadne črty právnej alebo skutkovej zložitosti. Napokon na zložitosť veci nepoukázal ani

okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, keď výslovne uviedol, že nejde

„o mimoriadne obťažný spor“.

2. Ústavný súd hodnotiac priebeh napadnutého konania nezistil skutočnosti, ktoré by

z pohľadu doterajšej dĺžky konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na ustanovenie prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu v priebehu takmer ôsmich rokov

trvania posudzovaného konania vyplýva, že okresný súd bol v prevažnej časti jeho

doterajšieho priebehu v podstate nečinný. Keďže podľa názoru ústavného súdu je

nečinnosťou poznačené preskúmavané konanie ako celok, nie je potrebné vyhodnocovať

sporadické úkony okresného súdu (nariadenie dosiaľ jediného pojednávania vo veci

po takmer 3 rokoch a nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 6 rokoch od začiatku

napadnutého konania).

Keďže aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti prieťahy v prevažnej časti

doterajšieho priebehu napadnutého konania uznal, ústavný súd bez ďalšieho dospel

k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 500 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že jeho stav

právnej neistoty trvá už od roku 2003, t. j. viac ako sedem rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € požadovanej sťažovateľom za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. M. C. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie

sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál

(§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 9. mája 2011

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako

podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011