Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 82/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti Ing. A. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. B., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C

615/2000 p o r u š e n é b o l i .

2. Ing. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. A. H. trovy konania v

sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. I. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2010 doručená sťažnosť Ing. A. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C

615/2000, predmetom ktorého je rozhodovanie o určení neplatnosti výpovede a o náhrade

mzdy. Sťažovateľ je v označenom konaní navrhovateľom.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že podal 29. decembra 2000 návrh na

okresný súd, ktorým žiadal o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy (výpoveď

dostal od zamestnávateľa 31. júla 2000).

Prvé pojednávanie v napadnutom konaní nariadil okresný súd na 15. november 2001,

v roku 2002 sa neuskutočnilo nijaké pojednávanie, v roku 2003 sa uskutočnilo pojednávanie

1. apríla 2003, na ktorom okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že výpoveď

daná sťažovateľovi je neplatná.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie odporca (bývalý zamestnávateľ

sťažovateľa). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozhodnutím sp. zn.

z 31. októbra 2003 čiastočný rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na

ďalšie konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti konštatoval, že okresný súd napriek urgenciám v roku 2004

neuskutočnil nijaké pojednávanie v namietanej veci a pokračoval v konaní až 23. júna 2005.

Na uvedenom pojednávaní okresný súd po doplnení dokladov opätovne rozhodol vo veci

a to tak, že výpoveď daná sťažovateľovi (navrhovateľovi) je neplatná.

Odporca podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. mája 2007 potvrdil čiastočný rozsudok prvostupňového

súdu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že podaním z 3. januára 2008 žiadal okresný súd

o pokračovanie v konaní, keďže súdny spor trval viac ako osem rokov a stále ešte nebolo

rozhodnuté o náhrade sťažovateľovej mzdy. Keď prvostupňový súd nepokračoval v konaní,

sťažovateľ podal 25. apríla 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd v odpovedi

sťažovateľovi uznal prieťahy v konaní a nariadil pojednávanie na 22. september 2008, na

ktorom nariadil znalecké dokazovanie vo veci výpočtu priemerného mesačného zárobku

sťažovateľa. Po vypracovaní znaleckého posudku vo februári 2009 sťažovateľ zaslal

23. februára 2009 vyjadrenie k nemu spolu so žiadosťou o nariadenie pojednávania.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2009, pričom na tomto pojednávaní rozhodol

o náhrade mzdy pre sťažovateľa. Sťažovateľ sa proti tomuto rozsudku odvolal 5. augusta

2009, a to proti časti rozsudku, v ktorej prvostupňový súd zamietol jeho návrh na náhradu

mzdy. Okresný súd ďalej vyzval uznesením sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal argumentujúc existenciou dôvodov

na oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd od augusta

2009 vo veci nevykonal nijaký ďalší úkon, „dokonca ani doteraz nepredložil spis na

odvolací súd, aby rozhodol o... odvolaní“.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po

prerokovaní veci takto rozhodol:

„1) Základné právo Ing. A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi Ing. A. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Ing. A. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. z

priznanej sumy finančného zadosťučinenia sťažovateľa, ktorú je Okresný súd Bratislava II

povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-11 zo 17. marca 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. marca 2011

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 20. apríla 2011

(sp. zn. Spr. 2048/2011 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2010 okrem iného uviedla:

„Dňa 05. 04. 2011 bola doručená Vaša výzva na vyjadrenie sa k prijatej sťažnosti,

ktorou sťažovateľ Ing. A. H., bytom B., namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv á základných slobôd postupom tunajšieho súdu v konaní vedenom

na tunajšom súde pod spisovou značkou .

Po oboznámení sa s jej obsahom, ako aj obsahom predmetného spisu navrhujem, aby

ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v

konaní tunajším súdom porušené nie je a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

z dôvodu, že tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 06. 2009, rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania zo strany odporcu, čím došlo

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Spis bol dňa 19. 04. 2011 predložený na

rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku na Krajský súd v Bratislave.

V prejednávanej veci, aj keď nejde o právne zložitú vec, úkony súdu boli primerané

veľkosti súdneho oddelenia, čo vyplýva z pripojenej chronológie spisu, pričom v priebehu

konania sa prejavilo aj nedostatočné personálne obsadenie súdu a vec bola pridelená na

konanie niekoľkým sudcom. V súčasnosti je vec pridelená sudkyni JUDr. F., ktorá prevzala

oddelenie po JUDr. V., ktorá nastúpila na materskú dovolenku.

Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Žiadali ste o zaslanie spisu spolu s vyjadrením, spis zaslať nemôžeme, nachádza sa

na Krajskom súde v Bratislave na rozhodnutí o odvolaní odporcu voči rozsudku.“

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tiež prehľad procesných

úkonov v namietanom konaní, a to takto:

„Ing. A. H. c/a š., o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy konanie na Okresnom súde

Bratislava II

29. 12. 2000 - Okresnému súdu Bratislava II doručený návrh navrhovateľa na

neplatnosť výpovede

23. 01. 2011 - výzva Miestnemu úradu S. a R. na oznámenie, či ulica odporcu P.

patrí do ich územného obvodu

07. 02. 2001 - oznámenie Miestneho úradu S., že ulica P. nepatrí do ich obvodu

09. 02. 2001 - oznámenie Miestneho úradu R. patrí do príslušnej MČ

26. 03. 2001 - výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu a doloženie mzdových listov

a osobného spisu navrhovateľa

18. 06. 2001 - súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa

31. 10. 2001 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 15. 11. 2001

15. 11. 2001 - pojednávame odročené na neurčito s tým, že odporca založí do spisu

organizačnú štruktúru a navrhovateľ vyčísli náhradu mzdy, ktorú žiada priznať

17. 12. 2001 - žiadosť a oznámenie odporcu o predĺženie lehoty na doloženie

dokladov

16. 01. 2002 - doloženie dokladov od odporcu

17. 09. 2002 - urgencia odporcu a navrhovateľa a doplnenie dokladov

18. 10. 2002 - doloženie organizačnej štruktúry od odporcu

24. 10. 2002 - vyjadrenie a zaslanie vyčíslenia náhrady mzdy od navrhovateľa

14. 03. 2002 - stanovený termín pojednávania na deň 01. 04. 2003

01. 04. 2003 - pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 03. 04.

2003

04. 03. 2003 - vyhlásený čiastočný rozsudok

22. 04. 2003 - doručovanie rozsudku účastníkom

16. 05. 2003 - doplnenie vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa

21. 05. 2003 - odvolanie odporcu voči čiastočnému rozsudku

06. 06. 2003 - uznesenie vz. 4 na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie

odporcu; doručovanie odvolania navrhovateľovi

20. 06. 2003 - odvolanie odporcu voči uzneseniu - zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie

03. 07. 2003 - uznesenie, ktorým súd zrušil uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku

06. 10. 2003 - spis predložený na Krajský súd Bratislava - odvolanie odporcu voči

čiastočnému rozsudku

31. 10. 2003 - rozhodnutie KS BA č. k. - 50, ktorým bol čiastočný

rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie

08. 12. 2003 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II

14. 12. 2004 - doručovanie rozhodnutia KS BA účastníkom

22. 12. 2004 - závada v doručovaní rozhodnutia KS BA odporcovi - neznámy

23. 12. 2004 - závada v doručovaní rozhodnutia KS BA právnej zástupkyni

navrhovateľa - na adrese sa nezdržiava

29. 12. 2004 - závada v doručovaní rozhodnutia KS BA právnej zástupkyni

navrhovateľa – na adrese sa nezdržiava

11. 01. 2005 - oznámenie odporcu o zmene poštovej adresy

28. 01. 2005 - výzva odporcovi o doloženie dokladov do spisu

16. 03. 2005 - predloženie listín od odporcu v zmysle výzvy

01. 04. 2005 - vo veci stanovený T pojednávania na deň 23. 06. 2005

19. 04. 2005 - predloženie mzdových listov od odporcu

23. 06. 2005 - na pojednávaní vyhlásený čiastočný rozsudok

12. 07. 2005 - doručovanie čiastočného rozsudku účastníkom konania

25. 07. 2005 - závada v doručovaní rozhodnutia OS BA II - právna zástupkyňa

navrhovateľa sa na uvedenej adrese nezdržiava (odsťahovaná)

22. 08. 2005 - odvolanie odporcu voči čiastočnému rozsudku zo dňa 23. 06. 2005

07. 09. 2005 - doručovanie odvolania právnemu zástupcovi navrhovateľa

18. 11. 2005 - spis predložený na KS BA

konanie na Krajskom súde Bratislava

08. 02. 2007 - stanovený termín pojednávania na deň 31. 05. 2007

21. 05. 2007 - oznámenie právneho zástupcu odporcu o zrušení plnomocenstva

klientovi

31. 05. 2007 - na pojednávaní vyhlásený rozsudok

31. 05. 2007 - rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. - 90, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený

23. 08. 2007 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II

konanie na Okresnom súde Bratislava II

24. 08. 2007 - doručovanie rozsudku KS BA účastníkom

28. 11. 2007 - právoplatnosť čiastočného rozsudku zo dňa 23. 06. 2005

04. 01. 2008 - žiadosť navrhovateľa o stanovenie termínu pojednávania

20. 05. 2008 - výzva PZ navrhovateľa na oznámenie údajov

24. 06. 2008 - lehota 3 týždne na doručenie vyjadrenia

30. 06. 2008 - podanie navrhovateľa k výzve súdu zo dňa 20. 05. 2008

03. 07. 2008 - vyjadrenie navrhovateľa doručované na vedomie odporcovi

22. 07. 2008 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 22. 09. 2008

22. 09. 2008 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že vo veci bude vykonané

znalecké dokazovanie

12. 11. 2008 - uznesenie č. k. - 119 o ustanovení znalca z odboru

Ekonómia a manažment

27. 11. 2008 - podanie odporcu k zaplateniu preddavku na trovy a žiadosť

o oznámenie čísla účtu

27. 11. 2008 - podanie znalkyne - vyžiadanie podkladov a spisu za účelom

vypracovanie znaleckého posudku

02. 12. 2008 - zaslanie PZ navrhovateľa a odporcovi príkaz na úhradu preddavkov

19. 01. 2008 - úhrada preddavku na trovy znalca od odporcu

23. 01. 2009 - spis zaslaný znalkyni za účelom vypracovania znaleckého posudku

04. 02. 2009 - súdu doručený spis spolu s vypracovaným znaleckým posudkom

a vyúčtovaním znalečného

11. 02. 2009 - znalecký posudok doručovaný účastníkom s výzvou na vyjadrenie

23. 02. 2009 - vyjadrenie PZ navrhovateľa k znaleckému posudku

23. 02. 2009 - uznesenie o priznaní znalečného znalkyni

26. 02. 2009 - vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku

16. 03. 2009 - závada v doručovaní uznesenia znalkyni - adresát neznámy

31. 03. 2009 - opätovné doručovanie uznesenia o priznaní znalečného znalkyni

07. 05. 2009 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 11. 06. 2009

11. 06. 2009 - vyhlásenie rozsudku

15. 06. 2009 - vyúčtovanie trov právneho zastúpenia PZ navrhovateľa

06. 07. 2009 - žiadosť zákonného sudcu predsedníčke súdu o predĺženie lehoty na

vypracovanie rozhodnutia do 06. 08. 2009

21. 07. 2009 - doručovanie rozsudku účastníkom

03. 08. 2009 - odvolanie odporcu voči rozsudku

05. 08. 2009 - odvolanie PZ navrhovateľa voči rozsudku

12. 08. 2009 - navrhovateľ vyzvaný uznesením vz. 4 na úhradu súdneho poplatku za

odvolanie

12. 08. 2009 - odvolanie odporcu doručované na vyjadrenie PZ navrhovateľa

12. 08. 2009 - odvolanie PZ navrhovateľa doručované na vyjadrenie odporcovi

18. 08. 2009 - odvolanie PZ navrhovateľa voči uzneseniu vz. 4 na úhradu poplatku

19. 08. 2009 - uznesenie č. k. - 174, ktorým bolo zrušené uznesenie na

úhradu súdneho poplatku za odvolanie; 07. 03. 2011 - expedovanie uznesenia

26. 08. 2009 - vyjadrenie odporcu k odvolaniu PZ navrhovateľa

19. 04. 2011 - spis zaslaný na KS BA.“

Zo sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplynuli obdobné zistenia o priebehu

sporu, aké uviedla vo svojom vyjadrení z 20. apríla 2011 predsedníčka okresného súdu.

Ústavný súd vyzval 29. apríla 2011 právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila

k stanovisku okresného súdu. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní z 9. mája

2011 (doručenom ústavnému súdu 13. mája 2011) okrem iného uviedla:

„V čase podania našej sťažnosti prvostupňový súd držal u seba spis vyše 1,5 roka po

vynesení rozsudku a podaní odvolania proti nemu. Preto sme nemohli v našej sťažnosti

namietať aj činnosť odvolacieho súdu...

Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je už spis predložený na Krajský

súd v Bratislave, kde bol doručený dňa 21. 04. 2011 a spis sa tam vedie pod sp. zn. 2 Co

152/2011, rozširujeme našu sťažnosť aj o druhého porušovateľa práva a to Krajský súd

Bratislava. ...

Poukazujeme tiež na to, že keď bola vec zaslaná na rozhodnutie Krajskému súdu

o odvolaní dňa 18. 11. 2005, tak aj vtedy Krajský súd určil termín pojednávania až o rok

a to dňa 31. 05. 2007. Od doručenia spisu na Krajský súd až do februára 2007 nebol vo

veci urobený žiadny úkon. ...

Po oboznámení sa s odpoveďou Okresného súdu Bratislava II, ako aj chronológiou

spisu, ktorú priložili k vyjadreniu, nesúhlasíme s ich tvrdením, aby ÚS SR nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, lebo vraj prvostupňový súd rozhodol vo veci

rozsudkom zo dňa 11. 6. 2011 (správne má byť 11. 6. 2009, pozn.) a bolo proti nemu

podané odvolanie. No tú skutočnosť, že od augusta 2009 nebol vo veci vykonaný žiadny

úkon až do apríla 2011, už nijako nevysvetlil. Taktiež nie je podľa nášho názoru

ospravedlnenie toho, že konanie o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

a náhradu mzdy trvá už jedenásť rokov a ešte nie je právoplatne ukončené tá skutočnosť, že

v priebehu konania bola vec pridelená niekoľkým sudcom. ... Taktiež poukazujeme na tú

skutočnosť, čo sme už uvádzali v našej sťažnosti, že navrhovateľ obdržal výpoveď rok pred

odchodom do dôchodku a preto mal problém nájsť si inú prácu. ... Samozrejme, tu vôbec

nie je zohľadnený psychický stav navrhovateľa, keď zostal protiprávne bez práce, čo malo

zlý vplyv ako na jeho zdravie, tak aj jeho rodinu.“

Sťažovateľ napokon zopakoval stanovisko uvedené v pôvodnej sťažnosti, že netrvá

na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej na verejnom ústnom pojednávaní, a súhlasí

s upustením od neho v tejto veci. Ústavný súd v nadväznosti na vyjadrenia účastníkov

konania k ústnemu pojednávaniu upustil od jeho konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať objasnenie veci.

Sťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie túto rozšíril svojím podaním

doručeným ústavnému súdu 13. mája 2011. Žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jeho práv aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a aby

prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na ,

z ktorého vyplýva, že ak ústavný súd sťažnosť neodloží alebo neodmietne, prijme ju pri

predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku

uznesenia o prijatí návrhu“. Uvedené ustanovenie vylučuje

možnosť sťažovateľov, ako aj ich právnych zástupcov meniť či rozširovať, resp. dopĺňať

v období po prijatí sťažnosti návrh na začatie konania (sťažnosť), ktorý je koncentrovane

vyjadrený v petite, na čo ústavný súd konštantne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre

(pozri napr. m. m. , , , ,

). Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že konanie pred ústavným súdom je

konštruované v dvoch na seba nadväzujúcich etapách (fázach), ktoré možno „pracovne“

označiť ako etapa predbežného prerokovania návrhu a etapa rozhodovania o návrhu vo veci

samej. V prvej etape upravenej najmä v ústavný súd návrh na

začatie konania predbežne prerokuje a rozhodne buď o jeho odmietnutí, alebo o jeho prijatí

na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodne aj o rozsahu, v akom ho prijme na ďalšie

konanie. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd rozhoduje o ňom vo veci samej

(meritórne), a to v rozsahu, v akom bol prijatý na ďalšie konanie.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v tomto štádiu konania

(po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie) rozšírenie sťažnosti nie je prípustné, a preto o nej

rozhodoval len v rozsahu, v ktorom prijal vec na ďalšie konanie uznesením č. k.

-11 zo 17. marca 2011.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj vyslovenia porušenia svojho práva upraveného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na určenie

neplatnosti výpovede a náhrade mzdy. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a okresným

súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu

okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej alebo právnej zložitosti veci, čo

potvrdila aj predsedníčka okresného súdu. Ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Nijaká zložitosť veci nemôže odôvodniť

doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom (viac ako desať rokov). Navyše, vzhľadom

na povahu sporu (pracovnoprávny spor) je potrebné k rozhodovaniu v tejto veci pristupovať

s osobitnou starostlivosťou.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

konštatuje, že nezistil nijaké zásadné skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu

sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného konania. Sťažovateľ sa osobne

zúčastnil na všetkých nariadených pojednávaniach aj so svojou právnou zástupkyňou (na

jedinom pojednávaní sa zúčastnila iba jeho právna zástupkyňa) a včas reagoval na všetky

výzvy okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd

súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na prvú vetu, podľa ktorej len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu v napadnutom konaní nemohol

akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu z 20. apríla 2011 o tom, že

„V prejednávanej veci, aj keď nejde o právne zložitú vec, úkony súdu boli primerané

veľkosti súdneho oddelenia, čo vyplýva z pripojenej chronológie spisu, pričom v priebehu

konania sa prejavilo aj nedostatočné personálne obsadenie súdu a vec bola pridelená na

konanie niekoľkým sudcom. V súčasnosti je vec pridelená sudkyni JUDr. F., ktorá prevzala

oddelenie po JUDr. V., ktorá nastúpila na materskú dovolenku.“.

Vo svojej predchádzajúcej judikatúre ústavný súd už uviedol, že nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za

pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

).

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh a dĺžku napadnutého

konania, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené (t. č. je vec na krajskom súde, ktorý

rozhoduje o odvolaní sťažovateľa) ani po viac ako desiatich rokoch od jeho začatia, ústavný

súd konštatuje, že postup okresného súdu v namietanom konaní okrem niekoľkých

krátkodobých období nečinnosti vykazuje predovšetkým znaky neefektívnej činnosti, ktorá

je hlavným dôvodom doterajšej namietanej dĺžky konania, o čom svedčí aj zrušenie

rozhodnutí prijatých okresným súdom zo strany krajského súdu a aj vynesenie meritórneho

rozhodnutia až po viac ako 10 rokoch konania, ktoré však ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

13 C 615/2000 došlo najmä z dôvodu jeho neefektívnej činnosti k zbytočným prieťahom

v konaní, ktoré mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti o odvolaní sťažovateľa koná krajský súd, ústavný

súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 615/2000 ďalej

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €, pretože

„konanie na prvostupňovom súde trvalo roky, navrhovateľ bol bez práce a vlastne už za 10

rokov neobdržal náhradu mzdy za neplatné rozviazanie pracovného pomeru odporcom

a prvostupňový súd nebol schopný za 1 rok od doručenia odvolania proti rozsudku zaslať

vec na odvolací súd na rozhodnutie.

Navrhovateľ je v pretrvávajúcej právnej neistote, lebo súdy konajú liknavo a máme

za to, že nemožno od občanov v právnom štáte, akým je aj Slovenská republika dosť dobre

spravodlivo žiadať, aby ako účastníci súdneho konania čakali na právoplatné rozhodnutie

a náhradu mzdy až 10 rokov.“.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (správanie sa sťažovateľa)

a to, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo právoplatne skončené ani po viac ako desiatich

rokoch, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 6 000 €, ktorú

považoval vzhľadom na povahu sporu v danom prípade za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. B.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní

trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej doplnenie) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), v sume 240,46 € (za

dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola

priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011