Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., Ž., E. R., H., J. K., Česká republika, A. S., H., O. S.,

SRN, a B. C., Ž., zastúpených JUDr. A. S., D., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 13. apríla 2011 v jeho

II. výrokovej časti a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S., E. R., J. K., A. S., O. S. a B. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla

2011 doručená sťažnosť V. S., E. R., J. K., A. S., O. S. a B. C. (ďalej len „sťažovateľky“),

ktorou namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 13. apríla 2011

(ďalej len „uznesenie“) v jeho II. výrokovej časti.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojeného uznesenia vyplýva, že sťažovateľky sa

pôvodným návrhom doručeným okresnému súdu 16. júna 1998 domáhali (proti odporcom

J. P., a M. P., obaja bytom Ž.) určenia vlastníckeho práva k v návrhu špecifikovaným

nehnuteľnostiam. Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľky uviedli, že „Podaním zo dňa 04. 04. 2011 doručenom

porušovateľovi (t. j. okresnému súdu, pozn.) 07. 04. 2011... navrhovali s poukazom na ust.

, ods. 1 pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu tak, že sa sťažovatelia

domáhali určenia, že ďalšie nehnuteľnosti - pozemky v k. ú. D. patria v príslušných

spoluvlastníckych podieloch do dedičstva po poručiteľoch neb. M. P. a neb. M. P.

Zároveň týmto podaním sťažovatelia navrhli aj pripustenie vstupu ďalších účastníkov

do konania na strane žalovaných podľa ust. , ods. 1 , keďže týmto osobám

svedčilo podľa výpisov z KN vlastnícke právo k pozemkom, ku ktorým sťažovatelia

navrhovali predmetnú zmenu petitu žaloby.

O tomto procesnom podaní rozhodol porušovateľ uznesením č. -255

zo dňa 13. 04. 2011 tak, že nepripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane

odporcov a zároveň nepripustil požadovanú zmenu petitu žalobného návrhu.“.

4. Podľa názoru sťažovateliek: „Nepripustenie zmeny petitu žaloby zo strany súdu,

môže súd vykonať len za zákonom výslovne stanovených podmienok. V tomto prípade tomu

tak však nie je a rozhodnutie porušovateľa považujeme za arbitrárne, svojvoľné a v hrubom

rozpore s , jeho zásadami a v neposlednom rade v rozpore

so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu garantovanom v SR

a čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

5. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov V. S., E. R., J. K., A. S., O. S. a B. C. domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa č. 6,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , ods. 1 SR

uznesením Okresného súdu Okresného súdu Žilina sp. zn.: ... zo dňa 13. 04.

2011 v jeho II. výrokovej časti porušené bolo.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žilina sp. zn.:

... zo dňa 13. 04. 2011 v jeho II. výrokovej časti zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom V. S., E. R., J. K., A. S., O. S.

a B. C. trovy konania v sume 995,90 € vrátane DPH...“

6. Sťažovateľky ako dôkazný materiál k sťažnosti pripojili uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 13. apríla 2011 a „Vyjadrenie (navrhovateľov 1 až 6, pozn.) ku

konaniu, zmene petitu žaloby, návrhu na pripustenie vstupu účastníkov do konania“.

II.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

). Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu

a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych, obchodných a trestnoprávnych

veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde

možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

9. Predmetom sťažnosti sťažovateliek je namietané porušenie označených práv

zaručených a dohovorom postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 13. apríla 2011 v jeho II. výrokovej časti.

10. Zmyslom a účelom už uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné

súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

11. Okresný súd namietaným uznesením z 13. apríla 2011 rozhodol takto:

„I. Súd nepripúšťa, aby do konania pristúpili ako ďalší účastníci na strane

odporcov: v rade 3/ J. P., bytom D.., v rade 4/ E. P., rod. B., bytom D...

II. ... nepripúšťa zmenu návrhu v znení, že:

Súd určuje, že nehnuteľnosti – pozemky... patria v podiele... do novoobjaveného

dedičstva po poručiteľovi M. P...“

12. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil (pozri ďalej aj bod 19) najmä tým, že

„zistil, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali pripustenia zmeny petitu v časti I. výroku sa

jedná o pôvodný návrh, ktorého sa domáhajú voči pôvodným odporcom v rade 1/ a 2/, a to

J. P. a M. P. Zmena návrhu v časti II. petitu sa jedná o rozšírený návrh, ktorého sa

domáhajú voči novooznačeným odporcom v rade 3/ a 4/, a to J. P. a E. P...“. Podľa názoru

okresného súdu „sa jedná o samostatný návrh navrhovateľov voči označeným odporcom,

ktorí nie sú účastníkmi pôvodného konania.

Preto sa v danom prípade nejedná o pristúpenie ďalších účastníkov konania na

strane odporcov v zmysle ust. , nakoľko sa navrhovatelia voči ním

nedomáhajú žiadneho nároku k žalobnému petitu, ktorý je doposiaľ predmetom konania...“.

Z uvedeného dôvodu okresný súd „nepripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania...

a z rovnakých dôvodov nepripustil zmenu návrhu v časti II. navrhovaného petitu“. Okresný

súd vecne uzatvoril, že „navrhovaná zmena petitu v časti I. nie je zmena návrhu, ale ide o

pôvodný návrh navrhovateľov, súd o tejto časti nerozhodoval a po právoplatnosti

predmetného uznesenia bude súd pokračovať o tomto predmete konania“.

13. Vychádzajúc z uvedených konštatácií, skutkových a právnych záverov okresného

súdu (body 11 a 12) ústavný súd uzatvára, že namietané uznesenie (v časti výroku II) nie je

končeným rozhodnutím „vo veci“, t. j. ani nemohlo byť materiálne sťažovateľkám odňaté

právo na súdnu ochranu, keďže v rozsahu nepripustenia zmeny žaloby (jej rozšírenia) nič

nebráni sťažovateľkám toto právo si v súdnom konaní riadne uplatniť samostatnou žalobou.

S namietaným výrokom II napadnutého uznesenia okresného súdu je nerozlučne spojený

tiež výrok I napadnutého uznesenia okresného súdu (o nepripustení ďalších odporcov

konania), proti ktorému je prípustné odvolanie. Rozhodovanie o tomto výroku (I) má/môže

mať (v konečnom dôsledku) význam aj pre výrok súvisiaci (teda II). Keďže sa sťažovateľky

môžu domáhať určenia, že ďalšie (novoobjavené) nehnuteľnosti patria do dedičstva

samostatnou (novo podanou) žalobou, o ktorej konanie/rozhodovanie je v právomoci

všeobecných súdov (v ktorom konaní sa budú môcť dožadovať aj rešpektovania základných

práv, ktorých porušenie namietajú), ústavný súd sťažnosť (namietajúcu porušenie

označeného článku a dohovoru „v II. výrokovej časti“ uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 13. apríla 2011) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (z dôvodov

vyplývajúcich z , a ).

14. Ústavný súd poznamenáva, že aj v prípade, že by sťažovateľky boli namietali

porušenie označených práv prvým bodom výroku predmetného uznesenia okresného súdu

(nepripustenie ďalších účastníkov do konania), ústavný súd by sťažnosť odmietol aj v tejto

jej časti (keďže nápravy sa sťažovateľky môžu domáhať v odvolacom konaní proti tejto

časti výroku uznesenia) pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

15. Ústavný súd ďalej konštatuje, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je jej

zjavná neopodstatnenosť.

16. Sťažovateľky vidia porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1

(resp. práva podľa dohovoru) v spôsobe výkladu a následnej aplikácii

ustanovení v sťažnosťou napadnutom uznesení uvedených všeobecne záväzných predpisov,

najmä však a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) (pozri bod 3).

17. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

18. Pokiaľ ide o sťažovateľkami namietané porušenie ich základného práva podľa čl.

46 ods. 1 (resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím

okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím

o návrhu sťažovateliek na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania a na pripustenie,

aby do konania vstúpili ďalší účastníci uznesením sp. zn. z 13. apríla 2011,

sú zlučiteľné s označeným článkom (resp. dohovoru).

19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým nepripustil, aby do konania pristúpili

ďalší účastníci na strane odporcov a nepripustil navrhovanú zmenu návrhu, náležite

odôvodnil. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd oboznámil podstatné

(relevantné) časti dovtedajšieho konania: „Návrhom doručeným súdu dňa 16. 6. 1998

doplneným podaním doručeným súdu dňa 28. 9. 2009 sa domáhali voči odporcom v rade 1/

a 2/ určenia, že nehnuteľnosť - pozemok zobrazený ako KNE parc. č. 6637, orná pôda o

výmere 15672 m2, zapísaný na LV č. 3675, k. ú. D. pod B14 na meno J. P. a Mária P. v

podiele 17/72-ín patrí do dedičstva po poručiteľke M. P., rod. K., naposledy bytom D.,

Uznesením č. k. -174 zo dňa 15. 10. 2010 bol pripustený rozšírený

okruh účastníkov na strane odporcov, a to o odporcu v rade 3/ J. P. a odporkyňa v rade 4/

M. P. Na pojednávaní konanom dňa 10. 2. 2011 navrhovatelia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu vzali návrh voči odporcom v rade 1/, 2/ späť, pričom odporcovia v rade

1/, 21 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že súhlasia so späťvzatím návrhu.

Súd uznesením č. k. -211 zo dňa 10. 02. 2011 konanie voči odporcom v rade

1/ J. P., D. a v rade 21 E. P., bytom D. zastavil.

Na pojednávaní dňa 14. 03. 2011 navrhovatelia navrhli pripustiť zmenu návrhu na

začatie konania, pripustiť v konaní alternatívny petit v znení, že nehnuteľnosti parcela KNE

č. 6637 o výmere 155 672 m2 orná pôda, evidovaná na LV č. 3675, kat. územie D., pod B

14 na meno J. P. a M. P. v podiele 17/72 patrí do dedičstva po poručiteľovi M. P.,

naposledy bytom D., ktorý zomrel...

Nakoľko návrh právneho zástupcu navrhovateľov na pripustenie zmeny návrhu na

začatie konania učinený do zápisnice z pojednávania bol neurčitý, súd uznesením č. k.

-230 zo dňa 23. 3. 2011 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád tohto

podania pod následkom odmietnutia podania v zmysle ust.

Navrhovatelia podaním došlým súdu dňa 7. 4. 2011 žiadali pripustiť zmenu návrhu

tak, že súd:

I. určí, že nehnuteľnosť - pozemok zobrazený ako KNE parc. č. 6637, orná pôda o

výmere 15672 m2, zapísaný na LV č. 3675, k. ú. a obec D. vedenom Katastrálnym úradom

Ž., Správou katastra Ž. pod B14 patrí v podiele 17/72-ín do novoobjaveného dedičstva po

poručiteľke M. P., rod. K., naposledy bytom D.,

II. určí, že nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako KN-C parc. č. 3510, trvalé

trávnaté porasty o výmere 3591 m2, parc. č. 3511, trvalé trávnaté porasty o výmere 3655

m2, parc. č. 3516, orná pôda o výmere 4268 m2, parc. č. 3519, ostatné plochy o výmere 592

m2, zapísané na LV č. 795, k. ú. a obec D. vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správa

katastra Ž. patria v podiele 113/360-ín do novoobjaveného dedičstva po poručiteľke M. P.,

rod. K., naposledy bytom D., a v podiele 13/360-ín do novoobjaveného dedičstva po

poručiteľovi M. P., naposledy bytom D. P.

Ďalej vzhľadom na to, že sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti KN-C parc.č. 3510,

3511, 3516 a 3519 patria do novoobjaveného dedičstva a podľa aktuálneho výpisu z LV

č. 795 ako vlastníci týchto pozemkov sú zapísaní manželia J. P. a E. P., ktorí sú tým pasívne

vecne legitimovaní, týmto navrhovatelia navrhli podľa pripustenie

vstupu do konania ďalších účastníkov do konania, a to Jozefa P. a E. P..“ Následne okresný

súd citoval pri svojom rozhodovaní aplikované právne normy a súčasne vykonal ich

interpretáciu: «Podľa ustanovenia , na návrh účastníka môže súd pripustiť,

aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je

potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“) že je

fakultatívne, teda súd nie je povinný a umožňuje súdu tzv. pristúpenie ďalšieho účastníka

v sporovom konaní. Občianske súdne konania je ovládané dispozičnou zásadou (až na

výnimky stanovené zákonom) čo znamená, že konanie sa zásadne začína na návrh.

Z uvedeného vyplýva, že len ten účastník, ktorý svojim úkonom vyvolal začatie konania

(navrhovateľ), je oprávnený disponovať týmto konaním a len on môže účinne navrhnúť či už

pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania alebo zmenu návrhu na začatie konania.

Podľa ustanovenia navrhovateľ môže za konania so súhlasom

súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť

do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa ods. 2 súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania

nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripusti zmenu návrhu ani

v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom

prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Ustanovenie upravuje dispozitívny úkon účastníka spočívajúci v zmene

návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v rozšírení návrhu (ak žiada viac alebo aj

iné plnenie alebo určenie, ako sa pôvodne domáhal). Dispozícia účastníka konania, ktorou

chce meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom súdu. Z citovaného ustanovenia rovnako

jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“) že je fakultatívne, teda súd nie je povinný. Súd pri

úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či by bol na konanie

ó zmenenom návrhu vecne príslušný, ako i či výsledky doterajšieho konania (ako celku)

môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.» V ďalšej časti odôvodnenia svojho

rozhodnutia okresný súd uviedol v priebehu konania zistené skutočnosti, ktoré boli vecným

základom pri tvorbe jeho skutkových záverov a z nich vyplývajúcich právnych záverov:

„Súd pri rozhodovaní o udelení súhlasu so zmenou žalobného návrhu a pripustení vstupu

ďalších účastníkov konania na strane odporcov skúmal, či sú splnené podmienky v zmysle

citovaných zákonných ustanovení, pričom zistil, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali

pripustenia zmeny petitu v časti I. výroku sa jedná o pôvodný návrh, ktorého sa domáhajú

voči pôvodným odporcom v rade 1/ a 2/, a to J. P. a M. P. Zmena návrhu v časti II. petitu sa

jedná o rozšírený návrh, ktorého sa domáhajú voči novooznačeným odporcom v rade 3/ a

4/, a to J. P. a E. P. V tomto prípade sa jedná o samostatný návrh, keď sa ním domáhajú

určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam evidovaných na LV Č.

795 pre k. ú. D., ktoré nie sú predmetom pôvodného konania. Predmetom pôvodného

konania je spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti KNE parc. č. 6637 evidovanej na LV Č.

3675, k. ú. D. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že sa jedná o nový samostatný návrh

navrhovateľov voči novooznačeným odporcom, ktorí nie sú účastníkmi pôvodného konania.

Preto sa v danom prípade nejedná o pristúpenie ďalších účastníkov konania na strane

odporcov v zmysle ust. , nakoľko sa navrhovatelia voči ním nedomáhajú

žiadneho nároku k žalobnému petitu, ktorý je doposiaľ predmetom konania. Navrhovatelia

nešpecifikovali, aký vzťah majú navrhovaní pristupujúci účastníci na strane odporcov v

hmotnoprávnom vzťahu v už prebiehajúcom konaní.

Súd je tiež toho názoru, že pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane

odporcov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ktorá súvisí s ústavnoprocesnou

zásadou ( ) a rovnako civilné konanie má byť nielen rýchle, ale aj

čo najhospodárnejšie a navrhovaní pristupujúci účastníci na strane odporcov nemajú

postavenie k predmetu veci pôvodného konania, keď v tomto sa navrhovatelia právnej

ochrany pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel ich právnej predchodkyne na nehnuteľnosti,

ktorí mali nadobudnúť odporcovia v rade 1/ a 2/.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd nepripustil pristúpenie ďalších

účastníkov do konania na strane odporcov v rade 3/ a 4/ a z rovnakých dôvodov nepripustil

zmenu návrhu v časti II. navrhovaného petitu.

S poukazom na to, že navrhovaná zmena petitu v časti I. nie je zmena návrhu, ale ide

o pôvodný návrh navrhovateľov, súd o tejto časti nerozhodoval a po právoplatnosti

predmetného uznesenia bude súd pokračovať o tomto predmete konania.“

20. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom okresného súdu

nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

21. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že okresný súd sa

argumentáciou sťažovateliek zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľky v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto

súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

22. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 13. apríla 2010 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo

skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, k čomu

okresný súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj ,

). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

23. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateliek podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateliek nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011