Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 261/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2011

doručená sťažnosť Ľ. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené občianskoprávne konanie v právnej veci žalobcu T., a. s. [od 1. júla

2010 S., a. s. (ďalej len „žalobca“)], proti sťažovateľovi o zaplatenie sumy 15 551 Sk (516

€) s príslušenstvom. Konanie pred súdom sa začalo podaním návrhu žalobcom 6. septembra

2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Okresný súd dňa 27. 9. 2007 vydal platobný rozkaz pod č. k. 19 Ro

24, ktorý prevzala matka sťažovateľa, keďže sťažovateľ bol v zahraničí. Matka sťažovateľa

dňa 6. 11. 2007 proti platobnému rozkazu podala odpor, ku ktorému pripojila uznanie dlhu

podpísané J. V. skutočným dlžníkom žalobcu.

Na výzvu okresného súdu matka sťažovateľa oznámila podaním doručeným súdu dňa

14. 2. 2008, že odpor podala vo vlastnom mene a okresný súd uznesením zo dňa 27. 5. 2008

zrušil vydaný platobný rozkaz.

Podaním zo dňa 17. 6. 2008 na výzvu súdu zo dňa 27. 5. 2008 doručila sťažovateľom

splnomocnená matka sťažovateľa súdu splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa

v konaní a to dňa 19. 6. 2008 a súčasne navrhla aby súd postupom podľa

vzhľadom na uznanie dlhu J. V. tohto predvolal na prvé pojednávanie a

rozhodol o jeho pripustení do konania ako vedľajšieho účastníka s poukazom na uznanie

dlhu pripojené k odporu.

Okresný súd uznesením zo dňa 16. 9. 2008 č. k. nepripustil vstup J. V.

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane sťažovateľa.

Na odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Košiciach

zrušil uznesenie okresného súdu uznesením zo dňa 30. 4. 2009 č. k. -55.

Prvé pojednávanie sa malo vo veci sťažovateľa uskutočniť až dňa 7. 9. 2010, ktoré sa

ale neuskutočnilo ani po už skoro 3 rokoch od začatia konania na súde 6. 9. 2007 pre

údajnú mimoriadnu situáciu. Pretože sa prvé pojednávanie neuskutočnilo sťažovateľ podal

sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 7. 9. 2010, na ktorú odpovedal predseda okresného

súdu listom z 29. 9. 2010, s ktorej obsahom čo do prieťahov v konaní sťažovateľ nesúhlasí.

Prvé pojednávanie vo veci sťažovateľa sa nakoniec uskutočnilo až dňa 10. 1. 2011,

kedy bol vyhlásený rozsudok t. j. po 3 rokoch a 4 mesiacoch od začatia konania, ktorý

rozsudok bol splnomocnenej matke sťažovateľa doručený až dňa 28. 2. 2011 t. j. po

zákonnej 30 dňovej lehote na doručenie rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal - sťažovateľ odvolanie podaním zo dňa 7. 3.

2011.

Sťažovateľ poukazujúc na rozsudok ESĽP zo dňa 15. februára 2011 v prípade

Bubláková proti Slovenskej republike má za to, že v konaní pred okresným súdom boli

porušené základné práva sťažovateľa a naďalej sú porušované jeho základné práva

zaručené mu a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedených skutočností po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ľ. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaniach vedených pod sp. zn. /pôvodne pod sp.

zn. 19 Ro 2361/2007/ porušené bolo.

Ľ. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500.- Eur /slovom

dvetisíc eur/ ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Košice I je povinný zaplatiť Ľ. B. do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 Eur na účet advokátky

sťažovateľa JUDr. D. S., advokátke, K.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis

okresného súdu sp. zn. , z ktorého okrem iného zistil, že sťažovateľ

7. septembra 2010 podal sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorou namietal zbytočné

prieťahy v namietanom konaní. Na sťažnosť reagoval predseda okresného súdu prípisom

z 29. septembra 2010. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. január 2011. Na

tomto pojednávaní bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania

28. februára 2011; proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 7. marca 2011 odvolanie

(okresnému súdu bolo doručené 10. marca 2011).

V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (), pričom k vytvoreniu stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu (, , ), alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému

právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola

sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušovaniu

označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušovanie v tom čase ešte mohlo trvať

(m. m. , , , ). Ak v čase, keď sťažnosť

bola ústavnému súdu doručená, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde (napr. ).

Z už uvedeného vyplýva, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta

porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušovanie uvedených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom tento súd už meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podľa .

Vyhlásením rozsudku v predmetnej veci a jeho doručením účastníkom konania ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vykonal v namietanom konaní

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa

podľa ani jeho právo podľa dohovoru, čo zakladá dôvod na

odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Navyše, ústavný súd poukazuje aj na svoje zistenie, že okresný súd vo veci meritórne

rozhodol niekoľko týždňov po tom, ako sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť proti porušovaniu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú ústavný súd

podľa svojej ustálenej judikatúry považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva

podľa , ako aj práva podľa dohovoru (napr. ,

). Táto skutočnosť signalizuje, že v okolnostiach posudzovanej veci sa

sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch ukázala ako efektívny právny

prostriedok ochrany tých práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta sťažnosťou

adresovanou ústavnému súdu, čo zakladá ďalší dôvod na jej odmietnutie ako zjavne

neopodstatnenej.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011