Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudcu Juraja Horvátha a sudkyne Ivetty

Macejkovej v konaní o sťažnosti F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S., zastúpených advokátkou

JUDr. M. K., P., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a namietané

porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Senica p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) konať bez zbytočných

prieťahov.

3. F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Senica

p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

spolu v sume 673,20 € (slovom šesťstosedemdesiattri eur a dvadsať centov), ktorú j e

Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra

2010 doručená sťažnosť F. J., V. J., M. J., Ľ. J. a J. S. (ďalej len „sťažovatelia“),

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu, základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vlastniť majetok podľa

, a (ďalej len „“), ako aj

pre namietané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ).

2. Sťažovatelia sa ako žalobcovia v označenom konaní vedenom okresným súdom

domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Od podania žaloby uplynulo viac

ako štrnásť rokov a konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

3. Podľa sťažovateľov okresný súd postupoval neefektívne už v úvodných fázach

konania vedeného v tom čase ešte pod sp. zn. , keď do roku 2007 nariadil iba päť

pojednávaní (na 10. november 1997, 11. máj 1998, 5. apríl 2006, 10. máj 2006 a 27. jún

2007).

4. Okresný súd síce rozsudkom sp. zn. z 27. júna 2007 žalobe vyhovel,

pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. decembra 2007, avšak

nálezom ústavného súdu sp. zn. zo 7. júla 2009 bol odvolací rozsudok

krajského súdu z 18. decembra 2007 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Krajský súd následne uznesením sp. zn. z 23. februára 2010 zrušil rozsudok

okresného súdu z 27. júna 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. apríl 2010. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito. Sťažovatelia sa následne podaním z 1. júna 2010 domáhali u predsedníčky

okresného súdu zaistenia plynulého postupu tohto súdu v dotknutom konaní (vedenom už

pod novou sp. zn. ) poukazujúc na celkovú dobu konania blížiacu sa štrnástim

rokom.

6. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi z 25. júna 2010 poukázala

na priebeh konania a na skutočnosť, že vo veci je nariadené pojednávanie na 18. jún 2010.

Pojednávanie bolo v označený deň odročené na 23. september 2010, keď sa aj uskutočnilo,

pričom bolo opäť odročené na neurčito.

7. Sťažovatelia sú presvedčení, že okresný súd v období po vrátení veci na ďalšie

konanie krajským súdom postupuje v konaní opäť neefektívne („... najmä odročovaním

pojednávaní na neurčito, konaním a rozhodovaním, ktoré bolo zrušované vyššími

inštanciami“).

8. Sťažovatelia tvrdili, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní spôsobuje

zbytočné prieťahy. Poukazujú najmä na jeho celkovú dĺžku (viac ako štrnásť rokov)

a na obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré podľa ich tvrdenia vo svojom súhrne

dosahujú deväť rokov.

9. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie ich základného práva na súdnu ochranu, základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva vlastniť majetok podľa

, a , porušenie ich práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v označenom konaní, aby prikázal

okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. (pôvodne vedenej

pod sp. zn. ) bez zbytočných prieťahov a aby priznal každému zo sťažovateľov

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

10. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že súhlasia s upustením od ústneho

pojednávania.

11. Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 24. februára 2011 prijal

sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ). V ďalšej časti sťažnosť odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

12. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k prijatej sťažnosti a tiež, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

13. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

zo 4. apríla 2011, v ktorom zhrnula chronológiu konania okresného súdu v predmetnej veci

a uviedla: „Dňa 10. 7. 1996 napadli na Okresný súd Senica dva návrhy zapísané

pod sp. zn. a , ktoré boli spojené na spoločné konanie a vedené

pod sp. zn. . Dňa 10. 3. 2010 po zrušení vecí Krajským súdom Trnava je konanie

vedené pod sp. zn. .

Z chronológie úkonov vyplýva, že v predmetnom konaní vznikli prieťahy po podaní

návrhu v r. 1996-1999, ktoré boli spôsobené z dôvodu reorganizácie súdnictva ku dňu 1. 1.

1997, kedy na občianskoprávnom úseku bola rozdelená celá agenda medzi päť sudcov,

keďže šesť sudcov odišlo na iné súdy. V tomto období vykonávala zákonná sudkyňa aj

funkciu podpredsedníčky okresného súdu. V ďalšom období v rokoch 1999-2005 nečinnosť

súdu bola spôsobená najskôr úmrtím odporcu v r. 1999 a úmrtím navrhovateľky v 1.rade

v roku 2001. Súd musel čakať na ukončenie dedičského konania po nebohej navrhovateľke

v 1. rade, ktoré bolo právoplatne ukončené dňa 8. 6. 2005.“

14. Predsedníčka okresného súdu v závere podania uviedla, že netrvá na ústnom

pojednávaní pred ústavným súdom.

15. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa os. 2 od ústneho pojednávania môže ústavný

súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

6. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

7. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

8. Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

1. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

2. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

3. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z 119 ods. 1 , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

4. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

- 10. júl 1996 – podaný návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti;

- 15. júl 1996 – zaslaný návrh na vyjadrenie odporcovi do 15 dní;

- 22. október 1997 – pojednávanie – výsluch navrhovateľov;

- 22. október 1997 – žiadosť adresovaná notárskemu úradu o zaslanie spisu č. N 1113/94,

Nz 675/94;

- 22. október 1997 – žiadosť podaná Štátnemu okresnému archívu v S. o zaslanie

notárskej zápisnice z 21. decembra 1957 č. N 140/57, Nz 104/57;

- 10. november 1997 – pojednávanie – výsluch navrhovateľov, výsluch odporcu;

- 18. november 1997 – žiadosť podaná Správe katastra S. o výpis PK, LV;

- 28. apríl 1998 – žiadosť podaná Katastrálnemu odboru Okresného úradu S. o výpis PK;

- 11. máj 1998 – pojednávanie, oboznámenie dedičských spisov a výpisov PK a LV,

ukončenie dokazovania, vyhlásený rozsudok č. k. -38;

- 31. júl 1998 – doručené odvolanie odporcu;

- 25. august 1998 – uznesenie – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 5. november 1998 – spis sp. zn. zaslaný krajskému súdu;

- 14. december 1998 – uznesenie krajského súdu č. k. -50, odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie;

- 28. december 1998 – spis vrátený z krajského súdu na okresný súd;

- 23. júl 1999 – uznesenie krajského súdu č. k. -50 odoslané účastníkom

s výzvou na doplnenie dokazovania;

- 9. august 1999 – doručený doplnený návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti;

- 30. marec 2000 – nariadený termín pojednávania na 10. máj 2000 – termín pojednávania

zrušený z dôvodu úmrtia odporcu;

- 20. apríl 2000 – žiadosť podaná Mestskému úradu G. o zaslanie úmrtného listu odporcu;

- 13. jún 2000 – vyžiadaný dedičský spis sp. zn. D 187/99 z Okresného súdu S.;

- 6. december 2001 – dopyt na navrhovateľku v 6. rade o ukončení dedičského konania

po neb. O. J.;

- 17. február 2003 – žiadosť podaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu

po neb. J.;

- 24. marec 2003 – dopyt na notársky úrad týkajúci sa skončenia dedičského

konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 4. december 2003 – opätovný dopyt na notársky úrad týkajúci sa skončenia dedičského

konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 4. december 2003 – žiadosť podaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu

po neb. J. sp. zn. D 406/01, ;

- 13. máj 2004 – dopyt na súdnu komisárku týkajúci sa skončenia dedičského

konania sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 18. január 2005 – dopyt na súdnu komisárku týkajúci sa skončenia dedičského konania

sp. zn. D 406/01 po neb. O. J.;

- 13. december 2005 – výzva dedičov na vstup do konania;

- 5. apríl 2006 – pojednávanie, návrh na úpravu petitu z dôvodu úmrtia O. J., uznesenie

č. k. -103 o pripustení zmeny petitu;

- 10. máj 2006 – pojednávanie, výsluch odporcu, výsluch svedkyne, vyhlásený rozsudok

č. k. -114;

- 26. máj 2006 – rozsudok zaslaný účastníkom;

- 12. jún 2006 – doručené odvolanie odporcu;

- 13. jún 2006 – spis sp. zn. zaslaný krajskému súdu;

- 31. október 2006 – uznesenie krajského súdu č. k. -139 – rozsudok súdu

prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie;

- 20. november 2006 – spis vrátený okresnému súdu;

- 22. november 2006 – uznesenie krajského súdu č. k. -139 odoslané

účastníkom;

- 3. január 2007 – uznesenie o ustanovení znalca;

- 3. január 2007 – uznesenie o uložení povinnosti navrhovateľov zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie;

- 29. január 2007 – spis zaslaný znalcovi;

- 29. marec 2007 – urgencia zaslaná znalcovi o predloženie znaleckého posudku v lehote

do 15 dní;

- 26. apríl 2007 – uznesenie č. k. -181 o priznaní znalečného;

- 26. apríl 2007 – znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie;

- 27. jún 2007 – pojednávanie; návrh navrhovateľov na pripustenie zmeny petitu,

uznesenie o pripustení zmeny petitu, zamietnutie návrhu odporcu na doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov, oboznámenie so znaleckým posudkom, oboznámenie

s písomnou svedeckou výpoveďou svedkov, vyhlásený rozsudok okresného súdu

č. k. -199;

- 9. júl 2007 – rozsudok odoslaný účastníkom;

- 18. júl 2007 – doručené odvolanie odporcu;

- 6. august 2007 – odvolanie odoslané navrhovateľom s výzvou na vyjadrenie;

- 24. august 2007 – predloženie spisu krajskému súdu sp. zn. ;

- 18. december 2007 – pojednávanie na krajskom súde, vyhlásený rozsudok

č. k. -234, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa;

- 3. január 2008 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu;

- 18. január 2008 – výzva odporcovi na zaplatenie trov konania v zmysle rozsudku

č. k. -199;

- 22. január 2008 – rozsudok krajského súdu na doručenie účastníkom;

- 23. február 2010 – uznesenie krajského súdu č. k. -292 o zrušení rozsudku

súdu prvého stupňa v zmysle nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. júla 2009;

- 10. marec 2010 – vec na okresnom súde zapísaná pod novú sp. zn. ;

- 20. apríl 2010 – pojednávanie – výsluch svedkov;

- 29. apríl 2010 – vyžiadané správy Nemocnice s poliklinikou S. a Národného

onkologického ústavu v B. o zdravotnom stave M. K., rod. N.;

- 29. apríl 2010 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie dedičského spisu

sp. zn. D 187/99;

- 18. jún 2010 – žiadosť adresovaná notárskemu úradu o zapožičanie spisu

sp. zn. N 1113/94, Nz 675/94;

- 28. jún 2010 – žiadosť podaná Štátnemu oblastnému archívu v S. o zaslanie spisu

sp. zn. Čd 653/58;

- 8. júl 2010 – pojednávanie odročené;

- 8. júl 2010 – žiadosť adresovaná notárskemu úradu o zapožičanie dedičského spisu

sp. zn. N 732/94;

- 23. september 2010 – pojednávanie – výsluch svedka;

- 23. september 2010 – žiadosť adresovaná Mestskému úradu G. týkajúca sa prideľovania

popisných čísel rodinných domov;

- 23. september 2010 – žiadosť adresovaná Štátnemu archívu v B. o zaslanie notárskej

zápisnice č. N 140/57, Nz 104/57;

- 29. november 2010 – žiadosť adresovaná Štátnemu archívu v S. o zaslanie spisu sp. zn.

Čd 653/58;

- 14. január 2011 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Skalica o zaslanie spisu bývalého

Štátneho notárstva v S. sp. zn. N 140/58, Nz 104/58.

5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

6.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je

rozhodovanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Po právnej stránke

ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej

rozhodovacej činnosti. Rozhodovanie v napadnutom konaní môže predstavovať určitý

stupeň skutkovej náročnosti súvisiaci s úmrtím viacerých účastníkov konania, avšak

doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba

na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

6.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil významné okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

6.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 14-ročné trvanie preskúmavaného

konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné (aj keď sa

spis v roku 2006 nachádzal 6 mesiacov a v roku 2007 4 mesiace na odvolacom súde,

za tieto obdobia okresný súd nezodpovedá). Na základe prehľadu úkonov okresného súdu

ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti: od 15. júla 1996 do 22. októbra 1997

(15 mesiacov), od 18. novembra 1997 do 28. apríla 1998 (5 mesiacov), od 28. decembra

1998 do 23. júla 1999 (7 mesiacov), od 23. júla 1999 do 30. marca 2000 (8 mesiacov),

od 13. júna 2000 do 6. decembra 2001 (6 mesiacov), od 6. decembra 2001 do 17. februára

2003 (15 mesiacov), od 24. marca 2003 do 4. decembra 2003 (8 mesiacov), od 4. decembra

2003 do 13. mája 2004 (6 mesiacov), od 13. mája 2004 do 18. januára 2005 (8 mesiacov),

a od 13. decembra 2005 do 5. apríla 2006 (4 mesiace).

Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože dlhodobo

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

účastníci konania v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (). Uvedené obdobie

nečinnosti okresného súdu (takmer 7 rokov) bez akýchkoľvek zákonných dôvodov

a s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné. K uvedenej

nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Argumentáciu okresného súdu, že prieťahy v konaní „boli spôsobené z dôvodu

reorganizácie súdnictva ku dňu 1. 1. 1997, kedy na občianskoprávnom úseku bola

rozdelená celá agenda medzi päť sudcov, keďže šesť sudcov odišlo na iné súdy“, ústavný

súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ()

organizačné problémy súdov nemožno preniesť na účastníkov konania, hlavne, ak

následkom takýchto technicko-organizačných problémov je porušenie ich základných práv.

Ústavný súd tiež v tejto súvislosti uvádza, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby v

situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom

v konaní (napr. , ).

7. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

8. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

9. Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 10 000 € pre každého z nich.

10. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na dobu zistenej

nečinnosti okresného súdu, celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci

považuje za primerané v sume po 5 000 € každému zo sťažovateľov.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 3.

12. Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti)

v sume 673,20 €. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 120,23 € za jeden úkon právnej

služby bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb,

čo predstavuje 60,11 €. Režijný paušál na rok 2010 predstavuje sumu vo výške 7,21 €

za jeden úkon právnej služby. Každému sťažovateľovi prislúcha náhrada trov v sume

134,64 €; v prípade 5 sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú

sumu 673,20 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľmi

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2011