Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. V. a J. V., T., zastúpených advokátom JUDr. M. C., T.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. V. a J. V. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011

doručená sťažnosť L. V. a J. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Návrhom podaným dňa 21. 03. 2007 na Okresný súd Trnava sa navrhovateľ

domáhal, aby sme mu boli povinní zaplatiť sumu 3.203,- Sk (106,32 eura) titulom

nedoplatku na zálohových platbách za nájomné a za plnenia spojené s užívaním bytu.

Okresný súd Trnava na základe návrhu vydal dňa 28. 09. 2007 platobný rozkaz

(sp. zn. ), proti ktorému sme podali odpor. Po zrušení platobného rozkazu

sa vo veci konalo pod sp. zn. .

Dňa 18. 03. 2010 okresný súd vo veci vyniesol rozsudok, ktorým návrhu

navrhovateľa čiastočne vyhovel a zaviazal nás zaplatiť spoločne a nerozdielne

navrhovateľovi sumu 42,69 eura; vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania

nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté samostatne po právoplatnosti rozsudku.

Proti predmetnému rozsudku som podal ja, L. V. dňa 19. 04. 2010 odvolanie, ktorým

sa domáham zrušenia napadnutého rozsudku a jeho vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Konanie sa vedie na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. .

Od uvedenej doby Krajský súd Trnava vo veci nekoná a do dnešného dňa, t. j. viac

ako rok od začatia odvolacieho konania o tomto odvolaní nerozhodol.“

Keďže podľa sťažovateľov stav ich právnej neistoty po podanom odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) z 18. marca 2010 trvá až dosiaľ,

navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo L. V. a J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Trnave sa v predmetnej veci prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.“

Ďalej sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

každému v sume 700 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru konštatujúc, že konanie na krajskom súde prebieha od 8. júna 2010 (keď mu bol

postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní), pričom sťažnosť na porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru bola

ústavnému súdu doručená 17. júna 2011, t. j. približne rok od predloženia spisu okresného

súdu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia

dĺžka predmetného odvolacieho konania aj napriek nečinnosti krajského súdu sama osebe

nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané

porušenie práv sťažovateľov, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

(dosahujúca jeden rok) zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť

krajský súd, samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru takým závažným spôsobom, že by to

odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom

prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,

ak krajský súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,

sťažovatelia zvážili možnosť opätovného podania sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2011