Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 281/2011
PDF · 194.66 KB
No categories available
IV. ÚS 281/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 2
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
spojení s čl. 1, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho
prípisom sp. zn. 2011-6423/14936:2-071 z 20. apríla 2011, ako aj postupom Prešovskej
univerzity v Prešove a jej prípisom sp. zn. 1152/2011 z 27. apríla 2011 súvisiacim s
predbežným prerokovaním jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. júna 2011
doručené podanie JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná
sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky proti porušovaniu základných práv a
slobôd a ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná“. Ústavný súd podanie
sťažovateľa podľa obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.
42 ústavy a práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1, čl. 14 a čl. 17
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) a jeho prípisom sp. zn. 2011-6423/14936:2-071 z 20. apríla 2011, ako aj
postupom Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len „Prešovská univerzita“) a jej prípisom
sp. zn. 1152/2011 z 27. apríla 2011 súvisiacim s predbežným prerokovaním jeho nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
«... Dňa 17. 03. 2011 som podal na poštovú prepravu zásielkou adresovanou
Prešovskej univerzite v Prešove (ďalej len „PU“) žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z. z. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorého dôsledkom majú byť napokon aj nezákonné rozhodnutia
dekana Filozofickej fakulty PU (ďalej len „FF PU“), ktoré okrem zákona majú porušovať
Ústavu SR a moje práva a slobody garantované medzinárodnými dohovormi. Keby aj tieto
rozhodnutia dekana mali byť v konečnom dôsledku zákonné, nesprávny úradný postup FF
PU má byť nepopierateľný, a v jeho dôsledku má byť nepopierateľné porušenie Ústavných
práv a slobôd a práv a slobôd garantovaných medzinárodnými dohovormi.
Na základe uvedeného nesprávneho úradného postupu teda má byť zo strany PU
nepopierateľné viacnásobné porušenie základných práv a slobôd a ľudských práv
a základných slobôd.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa napokon obyčajnou listovou
zásielkou s dátumom 20. 4. 2011 odoslanou dňa 03. 05. 2011 zbavilo zodpovednosti
a v rozpore so zákonom 514/2003 Z. z. a s Ústavou SR tvrdí, že štát nemá v jeho zastúpení
niesť zodpovednosť za nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci, hoci rozhodujú
v rezorte tohto ministerstva. Premlčacia lehota teda po krátkom prerušení opäť plynie od
06. 05. 2011 (deň prevzatia obyčajnej listovej zásielky) a preto podľa Ústavy SR, podľa
medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, a aj na základe
nálezov Ústavného súdu SR III. ÚS 2/2009, III. ÚS 172/2010, III. ÚS 259/2010
a IV. ÚS 409/2010 podávam túto ústavnú sťažnosť...
1. Dňa 02. 06. 2010 po dohode realizovanej prostredníctvom elektronickej pošty so
zriaďovateľom Vysokej školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. v Bratislave
(ďalej len „VŠ sv. Alžbety“) prof. MUDr. V. K., DrSc. som podal na poštovú prepravu
zásielku adresovanú VŠ sv. Alžbety so žiadosťou o prestup v doktorandskom štúdiu v odbore
3.1.14 Sociálna práca z Katolíckej univerzity v Ružomberku na VŠ sv. Alžbety.
2. Dňa 03. 06. 2010 som cestou Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej len
„KU“) dekanovi Pedagogickej fakulty KU (ďalej len „PF KU“), na ktorej som dovtedy ako
externý doktorand v odbore 3.1.14 pôsobil, listovou zásielkou oznámil, že prestupujem z PF
KU na VŠ sv. Alžbety.
3. Dekan PF KU listom zo dňa 08. 06. 2010 vyslovil jeho súhlas s pokračovaním
môjho doktorandského štúdia na VŠ sv. Alžbety.
4. Keďže z VŠ sv. Alžbety som zavinením neznámej osoby viac ako 3 mesiace po
podaní žiadosti o prestup z 02. 06. 2010 nedostal oficiálny dekrét o pridelení školiteľa pre
doktorandské štúdium, elektronickou poštou zo dňa 11. 10. 2010 som poprosil zriaďovateľa
VŠ sv. Alžbety o vrátenie materiálov, ktoré som tejto škole zaslal s mojou žiadosťou
o prestup ešte dňa 02. 06. 2010 (bod 1 tohto podania). Požiadal som zároveň tohto
zriaďovateľa prof. MUDr. V. K., DrSc. o jeho výslovný súhlas s pokračovaním môjho
doktorandského štúdia na inej vysokej škole. Moje materiály mi VŠ sv. Alžbety vrátila
zásielkou zo dňa 15. 10. 2010, a súhlas s pokračovaním môjho doktorandského štúdia na
inej vysokej škole mi zriaďovateľ prof. MUDr. V. K., DrSc. zaslal dňa 11. 11. 2010, keďže
podľa jeho emailového vyjadrenia dňa 15. 10. 2010, kedy mi bola prvá zásielka VŠ sv.
Alžbety odoslaná, mal byť ešte v zahraničí.
5. Dňa 05. 11. 2010 som podal na poštovú prepravu zásielkou adresovanou FF PU
žiadosť o prestup v doktorandskom štúdiu v odbore 3.1.14 Sociálna práca. Prvá odpoveď
(1712/2010), voči ktorej som sa okamžite odvolal, mala dátum 10. 1. 2011 a bola odoslaná
na moju adresu až dňa 26. 01. 2011. Čiže v rozpore s obligátnou lehotou na vybavenie
žiadosti, ktorou je zvyčajných 30 dní, FF PU meškala s odpoveďou viac ako 30 dní.
Samotný nesúhlas na zápis na štúdium na FF PU odoslaný 26. 01. 2011 bol odôvodnený
domnelým nesúladom obsahu jednotiek študijného programu 3.1.14 Sociálna práca.
6. V mojom odvolaní zo dňa 01. 02. 2011 som FF PU upozornil jednak na časový
sklz v ich odpovedi odoslanej až 26. 01. 2011 (napríklad aj samotný študijný poriadok
Prešovskej univerzity ohľadom doktorandského štúdia má v článku 9 ods. 7 a článku 28
ods. 9 tiež maximálne 30-dňové lehoty na vybavenie), jednak som FF PU upozornil, že nie
je možné, aby na dvoch vysokých školách v Slovenskej republike, ktoré majú akreditáciu
Ministerstva školstva SR, bol taký veľký nesúlad obsahu jednotiek študijného programu
3.1.14 Sociálna práca, aby to úplne znemožňovalo prestup v rámci tohto programu. Takisto
som FF PU upozornil, že navyše som elektronickou poštou informoval garanta uvedeného
študijného programu, ktorý dával vyjadrenie o nesúlade obsahu jednotiek študijného
programu, prof. PhDr. A. T., CSc, o mojich absolvovaných jednotkách na PF KU ešte dňa
07. 10. 2010 a dňa 11. 10. 2010. Takže tento garant FF PU o domnelom nesúlade, ktorý aj
keby bol možný, musel vedieť už pri doručení mojej žiadosti zo dňa 05. 11. 2010, a nemusel
by dva mesiace (do 10. 01. 2011) tento súlad - nesúlad skúmať. Aj bez tohto faktu dva
mesiace na takéto konštatovanie je nápadne dlhá doba.
7. Dňa 08. 03. 2011 mi FF PU poslala opäť nesúhlas na zápis na doktorandské
štúdium na tejto fakulte (98/2011 - s dátumom 7. marec 2011). V tomto liste to odôvodnila
tým, že som na PF KU bol doktorandom do 08. 06. 2010, a teda, že som v čase podávania
žiadosti o prestup na ich fakultu nebol už študentom tretieho stupňa vôbec. V mojej žiadosti
o prestup z 05. 11. 2010 síce píšem, že na VŠ sv. Alžbety som študovať nezačal, čo je
evidentne technický zmysel vety, a nie právny zmysel, lebo tam zároveň uvádzam, že od
zriaďovateľa VŠ sv. Alžbety mám prísľub o zaslanie jeho súhlasu s pokračovaním štúdia na
inej vysokej škole. FF PU si však túto skutočnosť neoverovala, hoci šiju po podaní mojej
žiadosti z 05. 11. 2010 mala overiť bezodkladne.
8. Keďže takéto prieťahy v úradnom konaní začali nasvedčovať zlému úmyslu,
v rámci reakcie na vyjadrenie FF PU odoslanom dňa 08. 03. 2011 som dňa 17. 03. 2011
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami dekanátu FF PU. Kópiu tejto žiadosti
prikladám do spisu (v prospech FF PU som vtedy urobil preklep, a napísal som, že jej
druhá odpoveď bola odoslaná dňa 06. 03. 2011).
9. Podľa neoficiálnych reakcií som usúdil, že PU nemieni podľa zákona 514/2003
Z. z. postúpiť moju reakciu zo dňa 17. 03. 2011 v časti, ktorá sa týka požiadavky na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z. z., na
príslušné Ministerstvo školstva SR. Z tohto dôvodu som dňa 06. 04. 2011 Ministerstvu
školstva SR túto požiadavku zaslal tiež.
10. Ministerstvo školstva SR listom s nesprávnym dátumom 20. 04. 2010 odoslaným
dňa 03. 05. 2011 nazvalo konanie FF PU a PU ako takej jej záväzkom voči mne, za ktorý
toto ministerstvo vraj nemá ručiť. Konanie Ministerstva školstva SR má takto byť v rozpore
so zákonom 514/2003 Z. z. Ministerstvo školstva SR z uvedeného domnelého dôvodu vrátilo
vec na priame vybavenie Prešovskej univerzite.
11. PU obyčajnou listovou zásielkou zo dňa 27. 04. 2011 odoslanou dňa 12. 05. 2011
v prvom rade obišla text môjho podania zo dňa 17. 03. 2011 v časti, v ktorej poukazujem na
jej nesprávny úradný postup, ktorý spočíval predovšetkým v neodôvodnených prieťahoch
v konaní. V druhom rade v treťom odseku tohto listu argumentuje, že vraj VŠ sv. Alžbety jej
písomne oznámila, že mi neudelila súhlas v pokračovaní doktorandského štúdia na tejto
vysokej škole, a že teda v čase podávania žiadosti na FF PU (05. 11. 2010) som nemal
postavenie študenta. V prvom rade je to v rozpore s povolením v pokračovaní v štúdiu na
inej vysokej škole od zriaďovateľa VŠ sv. Alžbety zo dňa 11. 11. 2010. V druhom rade, keby
aj VŠ sv. Alžbety vydala dve protirečiace si listiny, o protirečení ktorých PU vedela, PU mi
mala kópiu listiny, na ktorú sa odvoláva v obyčajnej listovej zásielke odoslanej dňa 12. 05.
2011 (zo dňa 27. 04. 2011) doručiť zároveň s jej konečným vyjadrením.»
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ tvrdí, že boli porušené jeho ústavou
a kvalifikovanými medzinárodnými zmluvami garantované práva a slobody:
«1. Keďže vyššie uvedené vyrozumenia Dekanátu Filozofickej fakulty Prešovskej
univerzity, ako orgánu verejnej moci, ktorému zákon zveril rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických osôb ohľadom vysokoškolského štúdia, odoslané v dňoch 26. 01.
2011 a 08. 03. 2011 obchádzajú z veľkej časti texty mojich podaní zo dňa 05. 11. 2010
(odpoveď 1712/2010 odpoveď z 10. 01. 2011) a zo dňa 01. 02. 2011 (odpoveď 98/2011 zo
07. marca 2011), a z týchto vyrozumení je evidentný a nepopierateľný opakovaný nesprávny
úradný postup, ktorý zdĺhavým konaním spôsobil zánik viacerých prekluzívnych lehôt v môj
celkový neprospech, a výsledkom je reťazenie nesprávnych úradných postupov
a nezákonných rozhodnutí, postupujem podľa zákona článku 127 Ústavy SR a aj na základe
nálezov Ústavného súdu SR III. ÚS 2/2009, III. ÚS 172/2010, III. ÚS 259/2010
2. Keďže podľa čl. 42 a ods. 1 Ústavy SR „každý má právo na vzdelanie“, ktoré malo
byť viackrát z strany označených inštitúcií porušené, postupujem cestou ústavnej sťažnosti.
3. V mojej reakcii pre FF PU z 01. 02. 2011 som upozornil, že jej postupom má ísť
o tento rozpor s článkom 42 Ústavy Slovenskej republiky (právo na vzdelanie), že má ísť
o rozpor s článkom 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (právo na vzdelanie) z 20. III. 1952. Upozornil som, že zároveň má
dochádzať k rozporom s článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
zo 04. XI. 1950, konkrétne s článkom 1 (záväzok dodržiavať ľudské práva), s článkom 14
(zákaz diskriminácie) a s článkom 17 (zákaz zneužitia práv). Upozornil som aj na rozpor
s článkom 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo
04. XI. 2000 (všeobecný zákaz diskriminácie). Ignorovaním týchto upozornení má samotná
PU ako právnická osoba tieto práva porušovať tiež.
4. Nesprávny úradný postup Ministerstva školstva SR jeho vyrozumením 2011-
6423/14936:2-071 s nesprávnym dátumom 20. 4. 2010 odoslanom až dňa 03. 05. 2011 je
nielen v ignorovaní zákona 514/2003 Z. z. a na základe tohto ignorovania v nezákonnom
zbavení sa zodpovednosti ako orgánu konajúceho v mene štátu za škodu, ktorá vznikla pri
výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva -
teda za škodu, ktorú mala spôsobiť PU ako orgán, ktorý v úradnom postupe ohľadom mojej
žiadosti o prestup zo dňa 05. 11. 2010 rozhodoval o mojich právach, o mojich právom
chránených záujmoch a o mojich povinnostiach. Nesprávny úradný postup Ministerstva
školstva však mal spôsobiť porušenie tých istých práv a slobôd ako je v prípade FF PU
a PU samotnej označené v bode III/3 tejto ústavnej sťažnosti.»
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada:
„1. ... podľa článku 127 žiadam Ústavný súd SR o rozhodnutie o tejto ústavnej
sťažnosti.
2. Podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR žiadam Ústavný súd SR po konštatovaní
porušenia Ústavy SR a základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd
garantovaných medzinárodnými dohovormi zo strany Ministerstva školstva SR a Prešovskej
univerzity v Prešove o vyslovenie, že ich právoplatnými rozhodnutiami a ich inými zásahmi
boli tieto moje práva porušené.
3. Podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR žiadam Ústavný súd SR o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia od uvedených inštitúcii.
4. Ekonomická strata je v tomto prípade súčtom nákladov na realizáciu podaní pre
Prešovskú univerzitu ohľadom žiadosti o prestup na štúdium 3.1.14, súčtom nákladov na
telefonické hovory s Prešovskou univerzitou ohľadom žiadosti o prestup na štúdium 3.1.14,
súčtom nákladov na cestovné ohľadom osobného stretnutia s docentkou PaedDr. T. M.,
PhD. ohľadom žiadosti o prestup na štúdium 3.1.14, a súčtom nákladov, ktoré budem v
mojej situácii, do ktorej ma nesprávnym úradným postupom dostala FF PU, pre dokončenie
doktorandského štúdia 3.1.14 povinný znášať na súkromnej vysokej škole v zahraničí.
5. Ekonomickú stratu vyčísľujem takto:
a) náklady na poštovné.................................................................................. 4,- EUR
b) náklady na telefonické hovory.................................................................10,- EUR
c) náklady na cestovné.................................................................................18,- EUR
d) náklady na cestovné do zahraničia.....................................................2 000,- EUR
e) náklady na školné na súkromnej škole...............................................3 400,- EUR
celková ekonomická strata.....................................................................5 432,- EUR
V prípade, ak nebudem na zatiaľ neurčené doktorandské štúdium na zatiaľ neurčenej
zahraničnej vysokej škole prijatý, uvedenú ekonomickú stratu považujem za morálnu
a spoločenskú stratu spôsobenú zamedzením možnosti zo strany PU absolvovať tretí stupeň
doktorandského štúdia v Slovenskej republike.
6. Náhrada nemajetkovej ujmy - vzhľadom na mnou označené porušenia mojich
garantovaných práv žiadam zároveň od Prešovskej univerzity náhradu morálnej, psychickej
a spoločenskej ujmy. Poškodenie môjho spoločenského statusu v dôsledku zdĺhavého
nesprávneho úradného konania zo strany FF PU, ktorého výsledkom sú nezákonné
rozhodnutia 1712/2010 a 98/2011 si cením na 50 000,- EUR. Morálnu ujmu si cením tiež na
50 000,- EUR. Psychickú ujmu si cením na 100 000,- EUR.
7. Celkovú požiadavku na náhradu nemajetkovej ujmy vyčísľujem takto:
a) kompenzácia poškodeného spoločenského statusu...............................50 000,- EUR
b) kompenzácia morálnej ujmy.................................................................50 000,- EUR
c) kompenzácia psychickej ujmy.............................................................100 000,- EUR
celková kompenzácia nemajetkovej ujmy...............................................200 000,- EUR
8. Rekapitulácia rozsahu náhrady škody
a) celková ekonomická strata.....................................................................5 432,- EUR
b) celková kompenzácia nemajetkovej ujmy...........................................200 000,- EUR
celková požiadavka náhrady škody........................................................205 432,- EUR
(slovom: dvestopäťtisíc štyristotridsaťdva EUR)
9. A preto navrhujem, aby som bol podľa článku 127 ods. 3 Ústavy SR odškodnený zo
strany Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom školstva a Prešovskej univerzity
v Prešove vo výške 205 432,- EUR pre hrubé porušenie Ústavy SR, práva EÚ/ES, pre hrubé
porušenie medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Posledné rozhodnutie v tejto veci je reakcia Ministerstva školstva 2011-
6423/14936:2-071 s nesprávnym dátumom 20. 04. 2010 odoslaná dňa 03. 05. 2011, čiže
túto ústavnú sťažnosť podávam v zákonnej dvojmesačnej lehote.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 42 ústavy a práva
podľa čl. 2 dodatkového protokolu v spojení s čl. 1, čl. 14 a čl. 17 dohovoru postupom
ministerstva a jeho prípisom sp. zn. 2011-6423/14936:2-071 z 20. apríla 2011, ako aj
postupom Prešovskej univerzity a jej prípisom sp. zn. 1152/2011 z 27. apríla 2011
súvisiacim s predbežným prerokovaním jeho nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podaním
zo 17. marca 2011 adresovaným Prešovskej univerzite požiadal o „predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v platnom znení) spôsobenej verejnou vysokou školou Prešovská
univerzita – nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami –
vyrozumeniami dekanátu Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity 1712/2010 zo dňa 10. 1.
2011 a 98/2011 zo dňa 6. marca 2011“ (uvedenými prípismi dekan Filozofickej fakulty
Prešovskej univerzity nepovolil sťažovateľovi zápis na externú formu doktorandského
štúdia v študijnom programe sociálna práca, pozn.). Rovnakú žiadosť zaslal sťažovateľ aj
ministerstvu.
Na podania sťažovateľa reagovalo najprv ministerstvo, ktoré prípisom sp. zn.
2011-6423/14936:2-071 z 20. apríla 2011 postúpilo jeho žiadosť na priame vybavenie
Prešovskej univerzite, a následne aj Prešovská univerzita, ktorá v prípise sp. zn. 1152/2011
z 27. apríla 2011 sťažovateľovi oznámila, že na doktorandské štúdium môže byť prijatý iba
na základe prijímacieho konania, a potvrdila tak rozhodnutie dekana Filozofickej fakulty
Prešovskej univerzity o nepovolení zápisu na externú formu doktorandského štúdia
v študijnom programe sociálna práca. Z uvedeného vyplýva, že Prešovská univerzita
nevyhovela žiadosti sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, čím podľa jeho tvrdenia porušila spolu s ministerstvom jeho základné právo
podľa čl. 42 ústavy a právo podľa čl. 2 dodatkového protokolu v spojení s čl. 1, čl. 14
a čl. 17 dohovoru.
V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd poukazuje na čl. 127 ods. 1
ústavy, z ktorého vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je
rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je
ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)
a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže
domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07, IV. ÚS 203/09).
V danom prípade si sťažovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom ministerstva a Prešovskej univerzity. Ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 42/2010 alebo IV. ÚS 256/2010) v tejto
súvislosti poukazuje na to, že na konanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ako aj nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo orgánu verejnej správy je
daná právomoc všeobecných súdov v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, čo vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2011