Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 308/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti E. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo E. M. pre namietané porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 € (slovom osemsto eur),

ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia E. M.

v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej advokátky JUDr.

I. R., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -16

z 28. júna 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Exekučnému konaniu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. E 877/98. Už v tomto konaní, teda v konaní o výkon rozhodnutia na vypratanie

bytu, sťažovateľka preukázala, že zabezpečila pre povinného bytovú náhradu v zmysle

rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. . Toto konanie sa viedlo od roku

1998 do roku 2006 bez toho, aby bol povinný vyprataný z bytu.

Dňa 11. 5. 2007 sťažovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie, pretože

rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 2. 7. 1997, bola povinnému

uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu nachádzajúceho sa v Košiciach... a povinný

dobrovoľne nesplnil to, čo mu uložilo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.

Súdny exekútor... vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. Ex 0478/07 dňa

29. 4. 2008.

Proti exekúcii podal povinný námietky dňa 22. 5. 2008, s tým že Okresný súd

Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 10. 9. 2008 námietky povinného

zamietol, pretože neboli podané v lehote.

Dňa 10. 6. 2009 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa

10. 9. 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa

27. 8. 2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa

10. 9. 2008 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Okresný súd Košice II

postupoval nesprávne, keď námietky povinného zamietol.

Dňa 21. 10. 2010 sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice

II pre prieťahy v konaní.

Dňa 2. 11. 2010 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie predsedu Okresného súdu

Košice II, ktorý sťažnosť sťažovateľky považoval za čiastočne dôvodnú.

Dňa 16. 11. 2010 bol Okresnému súdu Košice II doručený návrh na zastavenie

exekúcie.

Dňa 21. 4. 2011 bola sťažovateľke doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu na

zastavenie exekúcie.

Ako už bolo uvedené, doposiaľ toto konanie nie je právoplatne skončené...

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie Okresného súdu Košice II nesmeruje

k odstráneniu jej právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľke. Neprimeraná dĺžka konania

pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním

sťažovateľky.

Je potrebné uviesť, že exekučné konanie je druhom vykonávacieho konania.

O právach a povinnostiach sťažovateľky bolo meritórne rozhodnuté v pôvodnom konaní

sp. zn. . Dĺžka vykonávacieho konania má byť kratšia, pretože vykonávacie

konanie zabezpečuje iba realizáciu práv priznaných v pôvodnom konaní, ktoré nie sú plnené

dobrovoľne.

Keďže Okresný súd Košice II nesprávne právne posúdil námietky povinného proti

exekúcii, došlo k prieťahom, ktoré trvajú už takmer 4 roky. Je nepochybné, že v postupe

exekútora nedochádza k prieťahom, ale práve Okresný súd Košice II svojou činnosťou

spôsobil prieťahy, ktoré viedli k tomu, že dodnes nieje vec právoplatne skončená.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 18. mája 2011 vyjadril podpredseda okresného súdu, ktorý okrem iného uviedol:

„... som toho názoru, že v konaní sú úkony vykonávané priebežne, s výnimkou

obdobia od 29. 10. 2009 do 23. 5. 2011, posúdenie zbytočnosti prieťahov ale ponechávam

na zváženie ústavnému súdu.

Sťažovateľka podala dňa 22. 10. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, jej sťažnosť

bola vybavená v súlade so listom Spr. 171/2010 zo dňa

2. 11. 2010 ako čiastočne dôvodná.

Sťažovateľkou požadované finančné zadosťučinenie nie je podľa môjho názoru

dôvodné, jeho výška nie je v sťažnosti odôvodnená relevantnými skutočnosťami,

aj s poukazom na dĺžku prieťahov...

Zároveň uvádzam, že vo veci sa vykonávajú procesné úkony za účelom rozhodnutia

o návrhu na zastavenie exekúcie.“

Rovnaké skutočnosti zistil z obsahu súdneho spisu aj ústavný súd, pričom konštatuje

že ku dňu rozhodovania nebolo konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

právoplatne (meritórne) ukončené.

Podpredseda okresného súdu v podaní z 18. mája 2011 a právna zástupkyňa

sťažovateľky v podaní z 11. júla 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (, ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(, ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo na súdnu ochranu zostalo

iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie

ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba

považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd v zhode s tvrdením

sťažovateľky konštatuje, že neexistujú dôvody, ktoré by umožňovali hodnotiť namietané

exekučné konanie ako právne alebo fakticky zložité. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení

neoznačil namietané konanie ako skutkovo alebo právne zložité.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil žiadnu prekážku, ktorá by bránila plynulému

postupu okresného súdu vo veci. Okrem toho, okresný súd vo svojej odpovedi na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 171/2010 z 2. novembra 2010 uznal, že táto

sťažnosť je čiastočne dôvodná.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Ústavný súd dospel k názoru, že postup okresného súdu bol neefektívny

a nesústredený, a to najmä pokiaľ ide o jeho rozhodovanie o námietkach povinného proti

exekúcii, keď jeho predchádzajúce rozhodnutie č. k. -37 z 10. septembra

2008 bolo na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. augusta 2009 zrušené. Vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný

súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Z ustanovenia § 50

ods. 2 druhej vety o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov pritom vyplýva, že o námietkach proti exekúcii

rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. V danom prípade ide pre okresný súd

o poriadkovú lehotu pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii. Ani túto zákonom

stanovenú poriadkovú lehotu okresný súd nedodržal, čo možno spájať s neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Nesústredenou a neefektívnou činnosťou

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Vzhľadom na rozhodnutie o porušení označených práv sťažovateľky, ako aj na to, že

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. dosiaľ nebolo právoplatne

(meritórne) ukončené, ale pokračuje rozhodovaním okresného súdu o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie, ústavný súd v zmysle

prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, čo odôvodnila

neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej neistoty, v ktorom sa

nachádza.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania pri zohľadnení ostatných

okolností prípadu (najmä nedodržania zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie

okresným súdom) ústavný súd považoval priznanie sumy 800 € sťažovateľke za primerané

zadosťučinenie, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v podaní z 11. júla 2011 uplatnila trovy právneho zastúpenia

v celkovej sume 314,18 €.

Ústavný súd vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v ňou

požadovanej sume 314,18 €, a to za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti v hodnote po 123,50 € a dva režijné paušály v hodnote po

7,41 € plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011