Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 189/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. E, R., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. E. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť M. E. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. E. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 10. júna 1999 okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu a po podaní odporu proti nemu je konanie vedené pod

sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal,

aby mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhrada trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. 1 Spr z 18. júla 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu, v tejto súvislosti je potrebné uviesť,

že predovšetkým z hľadiska ustálenia skutkového stavu bola táto právna vec zložitá,

nakoľko medzi účastníkmi konania bola zmluva uzavretá len ústnou formou bez prítomnosti

svedkov a tvrdenia účastníkov boli rozdielne. Z tohto dôvodu preto súd musel vykonať

rozsiahle dokazovanie, čo si vyžiadalo náročnejšiu prípravu a množstvo procesných úkonov

zo strany súdu. Z hľadiska právneho neide o zložitý spor. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

je zrejmé, ako súd postupoval a aké dôkazy v tomto konaní vykonal...

Z obsahu tohto zoznamu je zrejmé, že súd konal priebežne, pričom som nezistila

žiadne okolnosti, ktoré by si vyžadovali postup súdu v zmysle ust. a nasl.

Podľa názoru súdu k značnej dĺžke tohto súdneho konania prispel svojím postupom

aj navrhovateľ, a to tým, že nerešpektoval výzvy súdu na preukázanie svojich tvrdení, ktoré

v priebehu konania často menil, aj pokiaľ ide o spornú zmluvu, kedy nedokázal presne

uviesť, akú zmluvu so žalovanými uzavrel a akú konkrétnu činnosť a za akých podmienok

mal žalovaný vykonať za poskytnutú spornú zálohu. Navrhovateľ nedodržiaval lehoty

stanovené súdom na predloženie dôkazov a podanie stanoviska k svojim tvrdeniam

a stanoviská k dôkazom, ktoré boli predložené žalovaným. Navrhovateľ a jeho právny

zástupca sa celkovo nezúčastnili trinástich pojednávaní, ktoré vo veci nariadil súd.

Zo strany súdu došlo k prieťahu v prípade vypracovania dožiadania za účelom

výsluchu svedka v cudzine, ktorého vypočutie žiadal navrhovateľ.

Na záver je potrebné poznamenať, že okrem dlhšieho časového úseku pri

vypracovaní dožiadania do cudziny som nezistila v postupe zákonnej sudkyne zbytočné

prieťahy.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko v podaní doručenom

ústavnému súdu 12. augusta 2011, v ktorom na okresným súdom uvedené argumenty

nereagoval.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 18. júla 2011, ktoré považuje za preukázané.

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov

doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- 5. 6. 1999 doručený návrh na súd

- 12. 7. 1999 výzva na zaplatenie súdneho poplatku na návrh

- 16. 7. 1999 doručená výzva právnemu zástupcovi žalobcu

- 30. 7. 1999 zaplatený súdny poplatok

- 18. 8. 1999 vydaný platobný rozkaz

- 20. 9. 1999 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý podal M. G.,

konateľ F., s. r. o.

- 20. 10. 1999 súd vydal uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor

- 5. 11. 1999 zákonná sudkyňa dala pokyn na zaslanie kópie odporu pre právneho

zástupcu žalobcu, tento prevzal 23. 11. 1999

- 21. 12. 1999 vytýčila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň 17. 2. 2000

- JUDr. S., právny zástupca žalobcu telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní 17. 2. 2000 z dôvodu, že cesty sú neprejazdné, takže sa spolu so

žalobcom nemôžu dostaviť

- pojednávanie 17. 2. 2000 bolo odročené na deň 22. 3. 2000

- JUDr. S., právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

vytýčenom na deň 22. 3. 2000 s tým, že v tom istom čase má pojednávanie na NS SR

pojednávanie 22. 3. 2000 bolo odročené na deň 13. 4. 2000

- z pojednávania vytýčeného na 13. 4. 2000 sa JUDr. S. ospravedlnil z vážnych

služobných dôvodov a toto pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že

žalobcovi bola poskytnutá 30-dňová lehota na podanie písomného stanoviska vo veci

- 26. 6. 2000 súd zaslal spis na Okresný súd v Lučenci ako dožiadanému súdu

na vykonanie procesného úkonu, a to výsluchu žalobcu a jeho právneho zástupcu

- 21. 7. 2000 bol na Okresnom súde v Lučenci vykonaný výsluchu žalobcu a jeho

právneho zástupcu

- 20. 9. 2000 súd doručoval prípisy pre S. V..., M., na zistenie skutočností potrebných

k rozhodnutiu vo veci

- súd zaslal spis na dožiadaný Okresný súd v Martine za účelom vykonania

procesného úkonu, a to výsluchu svedka S. V..., M. alebo z adresy prevádzky D., M.

- 2. 10. 2001 vykonal dožiadaný súd výsluch svedka S. V.

- 11. 10. 2001 súd vykonal ďalší procesný úkon, a to zaslaním spisu na Okresný súd

Martin ako dožiadanému súdu za účelom výsluchu svedka Ing. K. Č...

- 29. 1. 2002 dožiadaný súd vrátil spis bez vybavenia, nakoľko sa súdu nepodarilo

zabezpečiť vykonanie výsluchu svedka, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste

- zákonná sudkyňa dňa 11. 2. 2002 vytýčila termín pojednávania na deň 20. 3. 2002

- 18. 3. 2002 bola súdu doručená faxová žiadosť JUDr. S. o odročenie vytýčeného

pojednávania, nakoľko v ten istý deň má pojednávania na Okresnom súde vo Zvolene

a Lučenci

- pojednávanie konané dňa 20. 3. 2002 bolo odročené na deň 25. 4. 2002

- 25. 4. 2002 JUDr. S. požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že má dôležité

pracovné povinnosti v B.

- pojednávanie konané dňa 25. 4. 2002 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa

nedostavili účastníci konania

- 25. 4. 2002 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 29. 5. 2002

- pojednávanie 29. 5. 2002 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavili

účastníci konania

- 30. 5. 2002 bola súdu doručená žiadosť JUDr. S. o odročenie pojednávania

vytýčeného na deň 29. 5. 2002, nakoľko jeho klient (žalobca) bol náhle

hospitalizovaný a musí sa podrobiť operácii

- 31. 7. 2002 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 12. 9. 2002, toto bolo

odročené na neurčito s tým, že žalobcovi bolo uložené oznámiť súdu adresu svedka

Ing. Č.

- 15. 11. 2002 súd vyzval JUDr. M. U. na vyčíslenie nákladov na vybavenie spornej

záležitosti

- 15. 11. 2002 súd vyzval JUDr. J. S. na oznámenie adresy svedka Ing. Č. a oznámenia

iných dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať

- 7. 1. 2003 súd urgoval JUDr. S. na podanie správy

- 11. 2. 2003 bola súdu doručená žiadosť JUDr. S. o predĺženie lehoty na oznámenie

adresy svedka Ing. Č. do 15. 3. 2003

- 26. 2. 2003 urgoval súd JUDr. U. o zaslanie vyčíslenia nákladov

- konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade doručil súdu vyčíslenie nákladov

- 11. 4. 2003 súd doručoval podanie – vyčíslenie nákladov žalovaného JUDr. S. s tým,

aby sa k podaniu písomne vyjadril v lehote 15 dní

- 10. 6. 2003 opätovne urgoval JUDr. S. o zaslanie stanoviska k doručenému podaniu

žalovaného – vyčísleniu nákladov

- keďže na výzvu právny zástupca žalobcu nereagoval súd ho dňa 3. 10. 2003

opätovne urgoval o podanie vyjadrenia a následne aj dňa 14. 11. 2003

- 16. 12. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na deň 11. 2. 2004

- pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu navrhovaných svedkov

pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote

- 22. 3. 2004 zaslal tunajší súd spis Okresnému súdu v Rimavskej Sobote za účelom

vykonania procesných úkonov, a to výsluchu svedkov

- 12. 5. 2004 bol vykonaný výsluch

- 17. 5. 2004 dožiadaný súd vytýčil termín ďalšieho výsluchu na deň 26. 5. 2004

- 26. 5. 2004 vykonal dožiadaný súd výsluch

- za účelom vypočutia svedka Ing. D. R., tunajší súd zaslal spis na Okresný súd

v Banskej Bystrici dňa 7. 6. 2004, kde bol doručený 10. 6. 2004

- 22. 10. 2004 dožiadaný súd vrátil spis, tunajšiemu súdu bol doručený dňa

28. 10. 2004

- 12. 11. 2004 zákonná sudkyňa dala pokyn na zaslanie spisu na Okresný súd

Bratislava II ako dožiadanému súdu za účelom vypočutia svedka Ing. R.

- 11. 1. 2005 vrátený spis tunajšiemu súdu po vybavení dožiadania

- 1. 2. 2005 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 23. 3. 2005

- pojednávanie zo dňa 23. 3. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania

vyšetrovacieho spisu

- 30. 3. 2005 žiadosť o zapožičanie spisu od Okresného úradu vyšetrovania Košice 1

- 7. 4. 2005 doručený vyšetrovací spis

- 15. 8. 2005 vytýčený termín pojednávania na deň 13. 10. 2005

- pojednávanie 13. 10. 2005 odročené na neurčito s tým, že žalovanému bolo uložené

predložiť dôkazy

- 8. 11. 2005 súd prípisom vyzval JUDr. U. na splnenie povinnosti uloženej

na poslednom pojednávaní

- 14. 2. 2006 súd vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 5. 4. 2006

- pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia ďalšieho svedka

prostredníctvom dožiadaného súdu

- 5. 10. 2006 dožiadanie na Okresný súd v M.

- 3. 2007 vytýčený termín pojednávania na deň 19. 4. 2007

- 18. 4. 2007 súdu doručená žiadosť JUDr. S. o odročenie pojednávania

- 19. 4. 2007 bolo pojednávanie odročené na deň 14. 6. 2007

- 14. 6. 2007 doručené súdu ospravedlnenie JUDr. S.

- pojednávanie 14. 6. 2007 bolo odročené na deň 8. 8. 2007

- pojednávanie 8. 8. 2007 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovi bola uložená

povinnosť na predloženie dôkazov

- 12. 9. 2007 vyzval súd JUDr. S. na predloženie dôkazov

- 16. 10. 2007 súd urgoval JUDr. S. na podanie správy

- opätovne súd urgoval JUDr. S. na predloženie dôkazov prípismi dňa 19. 11. 2007,

12. 10. 2007a 3. 1. 2008

- 11. 1. 2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 12. 3. 2008

- 25. 2. 2008 bolo súdu doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie vytýčeného

pojednávania od JUDr. S. z dôvodu, že uvedený deň má iné pojednávania

na Okresnom súde v Lučenci

- 26. 2. 2008 súd vytýčené pojednávanie preročil na deň 17. 4. 2008

- pojednávanie konané dňa 17. 4. 2008 bolo odročené na neurčito

- 21. 4. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 5. 6. 2008

- na pojednávaní 5. 6. 2008 bol vyhlásený rozsudok

- rozsudok bol účastníkom doručený právnemu zástupcovi žalobcu 28. 7. 2008,

právnemu zástupcovi žalovaného 27. 7. 2008

- 4. 8. 2008 podané odvolanie žalovaného v 1. rade

- 22. 8. 2008 súd vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku

za podané odvolanie a doručoval právnemu zástupcovi žalobcu odvolanie

žalovaného v 1. rade na vyjadrenie

- 29. 9. 2008 predložený spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

- 12. 11. 2008 spis doručený krajskému súdu

26. 1. 2009 pojednávanie na krajskom súde, na ktorom bolo uznesením rozhodnuté

o odvolaní, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie

- 6. 5. 2009 súd vyzval JUDr. S. na podanie stanoviska

- 5. 6. 2009 súd urgoval podanie správy, ďalej dňa 8. 7. 2009 a 2. 9. 2009

- 6. 10. 2009 súd vytýčil pojednávanie na deň 19. 11. 2009

pojednávanie konané dňa 19. 11. 2009 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovi

súd poskytol 30 dňovú lehotu na predloženie dôkazov a spis bol uložený na lehotu

28. 12. 2009

- 14. 1. 2010 súd prípis vyzval JUDr. S. na splnenie povinnosti uloženej uznesením na

poslednom pojednávaní

- 22. 2. 2010 súd urgoval JUDr. S. na splnenie povinnosti uloženej uznesením

na pojednávaní dňa 19. 11. 2009 a ešte aj prípisom zo dňa 20. 4. 2010

- 4. 5. 2010súd vytýčil termín pojednávania na deň 8. 7. 2010

- pojednávanie 8. 7. 2010 bolo odročené na neurčito

- 19. 7. 2010 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 16. 9. 2010

- pojednávanie konané dňa 16. 9. 2010 bolo odročené na neurčito

- 17. 9. 2010 bolo doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní od JUDr. S.

- 28. 9. 2010 súd opätovne vyzval JUDr. S. na predloženie dôkazov v zmysle uznesenia

krajského súdu

- 28. 9. 2010 súd vyzval aj JUDr. U. na predloženie dôkazov v zmysle uznesenia

krajského súdu

- 25. 10. 2010 súd urgoval JUDr. S. na predloženie dôkazov, ako aj dňa 19. 1. 2011

- 21. 2. 2011 bola žalobcom podaná sťažnosť na prieťahy v konaní

- 22. 3. 2011 súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 4. 2011

- 20. 4. 2011 doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania JUDr. S.

- 21. 4. 2011 súd oznámil účastníkom konania odročenie pojednávania

- 27. 4. 2011 pojednávanie odročené na neurčito

- 6. 5. 2011 bolo vytýčené pojednávanie na deň 25. 5. 2011, ktoré bol odročené na deň

9. 6. 2011

- na pojednávaní dňa 9. 6. 2011 bol vyhlásený rozsudok

- 6. 7. 2011 súd doručoval účastníkom konania rozhodnutie.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych

vzťahov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich

nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Podpredsedníčka okresného súdu

poverená zastupovaním predsedu k sťažnosti uviedla, že z právneho hľadiska nejde

o zložitý spor, s čím sa ústavný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj keď možno v danej veci

pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti najmä vzhľadom na nutnosť pomerne veľkého

rozsahu dokazovania, ústavný súd nezistil, že by táto skutočnosť mala výraznejší vplyv

na predĺženie priebehu preskúmavaného konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd zastáva názor, že aj sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa

má určitý podiel na spomalení priebehu napadnutého konania, a konštatuje, že na jeho

ťarchu je potrebné pripísať skutočnosť, že spolu so svojím právnym zástupcom sa

nezúčastnili na jedenástich pojednávaniach nariadených okresným súdom. Obdobne

na ťarchu sťažovateľa je potrebné pripísať aj to, že viacnásobne nedodržal súdom určené

lehoty na oznámenie dôležitých skutočností potrebných na rozhodnutie, v súvislosti s čím

bol okresný súd nútený zasielať sťažovateľovi opätovné výzvy, resp. urgencie (6. marec

2003, 20. jún 2003, 8. august 2003, 8. október 2003, 19. november 2003, 10. jún 2009,

10. august 2009 a 4. september 2009). Urgencie z 19. novembra 2003 a zo 4. septembra

2009 obsahovali aj hrozbu uloženia poriadkovej pokuty.

Všetky uvedené skutočnosti ústavný súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočných prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd

nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné

úkony vykonané okresným súdom v napadnutom konaní, pretože s poukázaním na svoju

predchádzajúcu judikatúru (napr. , ) konštatuje, že nie je

z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné, aby konanie prebiehajúce na dvoch stupňoch

všeobecných súdov nebolo ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené.

Napriek tomuto konštatovaniu ústavný súd poukazuje aj na to, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd

uznesením sp. zn. z 26. januára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu č. k.

-214 z 5. júna 2008 vyhlásený po 9 rokoch od začatia konania a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem

iného uviedol:

„Súd sa vôbec nezaoberal otázkou vzniku nároku žalovaného na náhradu nákladov

spojených so sprostredkovaním.

Súd sa ďalej absolútne nevysporiadal s dôkazmi na č. l. 90 spisu, a to výdavkovým

pokladničným dokladom, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade poskytol spoločnosti

A., spol. s r. o., krátkodobú finančnú výpomoc 250 000,00 Sk a príjmovým pokladničným

dokladom zo dňa 23. 12. 1996, z ktorého vyplýva, že F., s. r. o., prijalo od spoločnosti A.,

spol. s r. o., zo dňa 23. 12. 1996 sumu 250 000,00 Sk. V tomto príjmovom pokladničnom

doklade je uvedené, že išlo o vrátenú pôžičku, pričom z podania žalovaného v 1. rade

vyplýva, že žalovaným v 1. rade bola spoločnosti A., spol. s r. o., poskytnutá pôžička

a po vrátení dňa 23. 12. 1996 bola započítaná na dlh. Z výpovede Z. M. zo dňa 30. 11. 2006

vyplýva, že dňa 23. 12. 1996 odovzdali z ruky do ruky na základe pokladničného dokladu

p. G. finančnú náhradu v sume 250 000,00 Sk. Z výpovede Z. M. nevyplýva, že

dňa 23. 12. 1996 jednak vrátili pôžičku spoločnosti F., s. r. o., v sume 250 000,00 Sk a v ten

istý deň zaplatili tiež M. G. ako konateľovi F. zálohu na províziu v sume 250 000,00 Sk

na základe zmluvy o sprostredkovaní. Tento rozpor súd neodstránil.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva

a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Keďže nebol dostatočne zistený skutkový stav, nie je možné ani posúdiť, či súd

prvého stupňa správne aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Košiciach s poukazom na ust. § 221 ods. 1

písm. f/ a h/ zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a v súlade s ust.

vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

Z citovaného odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu je zrejmé, že

okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1. výroku tohto nálezu).

III.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení označených práv sťažovateľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku tohto nálezu). Ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať vo veci napriek tomu, že po podaní sťažnosti okresný súd vo veci

meritórne rozhodol (rozsudkom z 9. júna 2011). Keďže nemožno vec vylúčiť, môže byť

odvolacím súdom v prípade zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku (podaným 26. júla

2011) vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu ( ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

8 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že jeho právna

neistota v dôsledku toho, že konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, trvá už viac ako

11 rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä správanie

sťažovateľa (resp. jeho právneho zástupcu) vyhodnotené v bode 2 časti II tohto nálezu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátkou JUDr. D. S. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 247 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,41 € režijný paušál (§ 16

ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 261,82 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011