Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 397/2011
PDF · 257.07 KB
No categories available
IV. ÚS 397/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. J., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,
L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
3 C/59/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. L. J. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra
2010 doručená sťažnosť JUDr. L. J., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. K., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/59/2004 (ďalej
len „namietané konanie“). Predmetom tohto konania je rozhodovanie o žalobe o určení
neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou sa istilo „vyplatenie pohľadávky 632 012,22 € s prísl.“.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 20. februára 2009
uzatvorenou s obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., na sťažovateľa ako postupníka prešla
pohľadávka v sume 632 012,22 € s prísl., ktorej právnym základom je zmluva o poskytnutí
peňažných prostriedkov z 27. mája 1997 uzatvorená medzi právnym predchodcom
sťažovateľa M. S. – S., K., a dlžníkom I., spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze,
B. V sťažnosti sa v tejto súvislosti uvádza:
„Vyššie označená pohľadávka, ktorá prešla na sťažovateľa je na základe Záložnej
zmluvy z 27. 5. 1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu B., katastrálny odbor sp. zn. V 1240/97 zo dňa 28. 5. 1997, zabezpečená
záložným právom k... nehnuteľnostiam..., ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra B., pre katastrálne územie B., obec B., okres B.,
na liste vlastníctva č...
Sťažovateľ... sa listom zo dňa 23. 2. 2009 doručeným Okresnému súdu Bardejov
domáhal prijatia rozhodnutia o vstupe jeho osoby do občiansko-súdneho konania vedeného
pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn. 3C 59/2004. Predmetom uvedené konania je
návrh záložcu - mesta B. zo dňa 19. 2. 2004 na vyslovenie neplatnosti vyššie uvedenej
záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku sťažovateľa.
Listom zo dňa 21. 4. 2009 sťažovateľ podanie zo dňa 23. 2. 2009 doplnil spolu
so žiadosťou o podanie informácie o spôsobe vybavenia jeho podania zo dňa 23. 2. 2009.
Vzhľadom k tomu, že o týchto návrhoch nebolo rozhodnuté a sťažovateľ nebol
informovaný o spôsobe vybavenia jeho podaní, bol nútený podaním zo dňa 27. 5. 2009
v zmysle § 3 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. ... namietať porušenie práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti
sťažovateľ okrem iného poukázal aj na to, že jeho skôr uplatnené, dokonca opakované
podania neboli Okresným súdom Bardejov vybavené, pričom však konajúci súd o neskôr
podanom návrhu navrhovateľa - protistrany zo dňa 30. 4. 2009 na vydanie predbežného
opatrenia, rozhodol už 13. 5. 2009.
Listom sp. zn. 1594/2009 zo dňa 2. 11. 2009 bol sťažovateľ predsedom konajúceho
súdu informovaný o opatreniach prijatých na základe vyššie uvedených podaní. Okresný
súd Bardejov dňa 30. 9. 2009 rozhodol o pripustení osoby sťažovateľa do konania, pričom
toto rozhodnutie bolo nadriadeným súdom ako nezákonné zrušené dňa 31. 3. 2010.
Následne až doposiaľ nebolo o návrhu sťažovateľa na vstup do daného konania rozhodnuté.
Vo veci samej nebolo od 23. 2. 2009 vytýčené žiadne pojednávanie.
... Tento stav pretrváva už po dobu viac ako 20 mesiacov, pričom o tak jednoduchej
právnej veci, akou je rozhodnutie o pristúpení sťažovateľa do konania nebolo doteraz
rozhodnuté. Uvedený stav je na mieste hodnotiť ako prieťahy v danom konaní a opätovné
pokračovanie v zasahovaní do základných práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie
a konanie v primeranej dobe.
V tejto súvislosti si tiež dovoľujem poukázať na to, že od momentu ako bola
sťažovateľovi postúpená vyššie uvedená pohľadávka, nebolo v danej veci vytýčené žiadne
pojednávanie a v merite veci sa vôbec nekonalo a nekoná napriek vyčerpaniu všetkých
dostupných prostriedkov na zjednanie nápravy vrátane sťažnosti Ministrovi spravodlivosti
SR.
V danej veci sú zjavne prítomné znaky nečinnosti na strane súdu prvého stupňa,
ktorý sa zjavne vyhýba konať o podstate veci, zrejme vedomí si neopodstatnenosti podaného
návrhu na začatie konania, ktorého neopodstatnenosť potvrdilo nielen rozhodnutie
najvyššej súdnej autority, ale tiež podané mimoriadneho dovolanie Generálneho
prokurátora SR (Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 2M Cdo 3/2010 zo dňa 29. 7. 2010
v danej veci zrušil predbežné opatrenie vydané dňa 13. 5. 2009 Okresným súdom Bardejov
a potvrdené Krajským súdom v Prešove).
... Zastávam názor, že postupom Okresného súdu Bardejov... došlo k porušeniu
základných práv a slobôd sťažovateľa vymedzených v citovaných ustanoveniach platnej
právnej úpravy... Dôsledky týchto rozhodnutí je síce možné napraviť v rámci ďalšieho
konania, okresný súd by však musel začať v danej veci reálne konať. Následky uvedenej
nečinnosti sú však tak závažné, že jedinou cestou, ako možno dosiahnuť v danej vec nápravu
je uplatnenie tohto prostriedku ochrany základných práv a slobôd, ktorým ochranu
neposkytol všeobecný súd, orgán správy súdom a ani ministerstvo spravodlivosti.
Sťažovateľ sa domnieva, že... je na mieste priznať mu aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000,-Eur. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že
v danej veci od začiatku konania - od 19. 2. 2004 uplynula doba takmer 7 kalendárnych
rokov, pričom okresný súd nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej. Od momentu ako
sťažovateľ nadobudol pohľadávku uplynula doba viac ako 21 kalendárnych mesiacov,
pričom za tejto čas okresný súd právoplatne nerozhodol ani len o tak základnej okolnosti
akou je jeho vstup do konania. V dôsledku toho zasiahol do jeho práv a vystavil ho právnej
neistote, resp. až nemožnosti uplatňovať niektoré oprávnenia účastníka daného konania.“
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo JUDr. L. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
3C/59/2004 porušené bolo.
... Okresnému súdu Bardejov sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
3C/59/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
... JUDr. L. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-Eur,
ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
... Okresný súd... je povinný nahradiť JUDr. L. J... trovy právneho zastúpenia vo
výške 303,31,-Eur... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo namietaným rozhodnutím štátu nemohlo
vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
označeným rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa
postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
III.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že 19. februára 2004 žalobca podal
žalobu so žalobným petitom: záložná zmluva medzi žalovaným v 1. rade (JUDr. K. R.–
správca konkurznej podstaty úpadcu: M. S. – S., K.) a žalovaným v 2. rade (Ing. P. M. –
správca konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o., B.) je neplatná, súd určuje, že rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. k. V-1240/97 z 28. mája 1997 Oú – katastrálny
odbor B. je neplatné.
Keďže sťažovateľ ako postupník, na ktorého prešla pohľadávka na úhradu zmluvy
z 20. februára 2009, namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v súvislosti s pripustením jeho vstupu do konania sp. zn. 3 C
59/2004, ústavný súd posudzoval postup okresného súdu len v období od februára 2009. Zo
spisu týkajúceho sa tejto časti preskúmavaného obdobia vyplýva:
Dňa 26. februára 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť spoločnosti A., s. r. o.,
T., o zámenu účastníka konania na strane žalovaného na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z 20. februára 2009 (ďalej len „zmluva z 20. februára 2009“) s tým, že
postupníkom je sťažovateľ.
Dňa 26. februára 2009 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa
z 23. februára 2009 na vstup do konania namiesto pôvodného žalovaného. Sťažovateľ tento
návrh odôvodnil uzavretím zmluvy z 20. februára 2009 uzavretej so spoločnosťou A., s. r. o.
V návrhu sťažovateľ uviedol, že v prílohe predkladá oznámenie o postúpení pohľadávky
jeho právneho predchodcu, pričom v prílohe tento dokument nebol priložený. Na základe
týchto skutočností okresný súd 5. marca 2009 vyzval spoločnosť A., s. r. o., na predloženie
zmluvy z 20. februára 2009, ktorú uzavreli so sťažovateľom ako postupníkom. Na základe
tejto výzvy bolo okresnému súdu 16. marca 2009 doručené podanie spoločnosti A., s. r. o., v
ktorom predložila zmluvu z 20. februára 2009 so sťažovateľom.
Okresný súd 31. marca 2009 vyzval žalobcu, aby sa podľa § 92 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril k postúpeniu pohľadávky na základe zmlúv
z 28. augusta 2008 a 20. februára 2009 a aby v lehote 10 dní navrhol ďalší procesný postup.
Dňa 24. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa z 21. apríla
2009, ktoré označil ako doplnenie č. 1 návrhu na svoj vstup do konania namiesto pôvodného
žalovaného, s tým, že predložil zmluvu z 20. februára 2009 a list vlastníctva (ďalej len
„LV“), z ktorého vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam je zapísaný v časti „C“ ako
záložný veriteľ.
Žalobca doručil 30. apríla 2009 okresnému súdu návrh na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal sťažovateľovi výkon záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na okresnom
súde pod sp. zn. 3 C 59/2004.
Dňa 4. mája 2009 predložil konajúci sudca okresného súdu JUDr. M. K. vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu, že osobne pozná sťažovateľa z obdobia
štúdia a zo spoločného ubytovania na internáte. Predseda okresného súdu 4. mája 2009
akceptoval námietku zaujatosti a vec bola náhodným výberom pridelená na prerokovanie a
rozhodnutie sudkyni JUDr. E. W.
Dňa 11. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom
vyslovil svoj nesúhlas so vstupom sťažovateľa do konania z dôvodu, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, keďže záložná zmluva je neplatná. Žalobca tiež požiadal
o predĺženie lehoty na predloženie návrhu na ďalší procesný postup z dôvodov mimoriadnej
pracovnej zaneprázdnenosti jeho právneho zástupcu s tým, že do 15. mája 2009 toto
vyjadrenie predloží.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2009 doplnenie č. 2 k návrhu na vstup
do konania, ktoré obsahovalo vyjadrenie k návrhu na začatie konania.
Dňa 13. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-186 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým sťažovateľovi zakázal realizovať výkon záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV do právoplatného skončenia konania vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 3 C 59/2004. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ
odvolanie doručené okresnému súdu 26. mája 2009.
Sťažovateľ 1. júna 2009 doručil okresnému súdu podanie, ktorým namietal porušenie
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Dňa 25. júna 2009 bola vec doručená Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“), ktorý rozhodol 27. augusta 2009 uznesením č. k. 12 Co/46/2009-212 tak, že potvrdil
uznesenie okresného súdu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. septembra 2009.
Dňa 3. septembra 2009 bola vec vrátená okresnému súdu, ktorý rozhodol
30. septembra 2009 uznesením č. k. 3 C/59/2004-217 tak, že pripustil, aby do konania
namiesto doterajšieho žalovaného v 1. rade JUDr. K. R., správkyňa konkurznej podstaty M.
S. – S., vstúpil sťažovateľ.
Dňa 16. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry
B. o zapožičanie spisu vo veci sp. zn. 3 C/59/2004 na účely vybavenia podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania podaného sťažovateľom proti uzneseniu krajského súdu z 27.
augusta 2009. Okresný súd v prípise z 19. októbra 2009 uviedol, že vo veci je podaná
sťažnosť, o ktorej je potrebné rozhodnúť.
Žalobca doručil okresnému súdu 19. októbra 2009 odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 3 C/59/2004 z 30. septembra 2009 o pripustení sťažovateľa
do konania namiesto žalovaného v 1. rade, pričom namietal, že je to jeho právo určiť okruh
žalovaných.
Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na vylúčenie všetkých sudcov
okresného súdu s tým, že namietal ich zaujatosť kvôli účastníkovi konania – Mestu B.;
navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať ju inému súdu.
Dňa 6. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za námietku zaujatosti a za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu
vhodnosti.
Predmetná vec bola 11. novembra 2009 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie
sudcovi JUDr. S. I.
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. novembra 2009 doklad preukazujúci, že
zaplatil súdne poplatky.
Dňa 14. decembra 2009 okresný súd doručil návrh na prikázanie veci inému súdu
z dôvodu vhodnosti ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto
návrhu. V období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010 bola vec predložená sudcom
okresného súdu na vyjadrenie k námietke zaujatosti podanej sťažovateľom. Dňa
25. februára 2010 bola vec zaslaná krajskému súdu.
Dňa 3. marca 2010 bola vec doručená krajskému súdu, ktorý rozhodol uznesením
z 31. marca 2010 č. k. 15 Co/29/2010-249, tak že zrušil uznesenie o pripustení vstupu
sťažovateľa do konania namiesto žalovaného v 1. rade; toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 1. júna 2010. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že je právom
žalobcu určiť okruh účastníkov, toto právo má prednosť pred § 92 ods. 2 a 3 OSP. Krajský
súd o námietke zaujatosti nerozhodoval, pretože nebola vznesená účastníkom konania.
Vec bola vrátená okresnému súdu 4. mája 2010, ktorý 20. mája 2010 doručoval
uznesenie krajského súdu účastníkom konania.
Dňa 14. júna 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o zapožičanie spisu, pretože generálny
prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal mimoriadne
dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 12 Co/46/2009-212 z 27. augusta 2009,
ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 3 C/59/2004-186 z 13. mája
2009, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Spis bol odoslaný najvyššiemu súdu 22. júna
2010.
Najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní uznesením č. k. 2 M Cdo/3/2010-
274 z 29. júla 2010, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu z 27. augusta 2009 č. k.
12 Co/46/2009-212 a uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. mája 2009 č. k. 3 C/59/2004-
186 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 13. septembra 2010.
Dňa 19. októbra 2010 najvyšší súd rozhodol opravným uznesením sp. zn.
2 M Cdo 3/2010 z 19. októbra 2010, ktorým opravil výrok uznesenia tak, že sa zrušuje
uznesenie okresného súdu a vec sa vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2010. Dňa 15. novembra 2010 bola vec
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Predmetná vec bola 8. júla 2010 pridelená sudkyni okresného súdu Mgr. I. H. Dňa 9.
júla 2010 Mgr. H. navrhla, aby bola vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci z dôvodu,
že primátor B. MUDr. H. je jej strýko, následne bola vec pridelená náhodným výberom
sudcovi JUDr. M. K. Dňa 2. augusta 2010 JUDr. K. poukázal na to, že už raz bol vylúčený
z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci.
Žalobca (Mesto B.) vo svojom podaní doručenom okresnému súdu 29. októbra 2010
poukázal na zrušenie predbežného opatrenia s tým, že trvá na návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Uviedol, že podľa uznesenia najvyššieho súdu nariadenie
predbežného opatrenia nebolo dostatočne odôvodnené, ale podmienky na jeho nariadenie
boli. S podobným obsahom doručil žalobca okresnému súdu podania aj 5. novembra 2010,
8. novembra 2010, 12. novembra 2010, 18. novembra 2010, 29. novembra 2010
a 9. decembra 2010 s tým, že poukázal na prebiehajúcu dražbu týkajúcu sa predmetných
nehnuteľností, ktorú realizuje sťažovateľ, a žiadal nariadiť predbežné opatrenie.
Podľa úradného záznamu z 20. decembra 2010 bol na základe pokynu predsedu
okresného súdu z 20. decembra 2010 sp. zn. Spr 1680/2010 originál podania sťažovateľa
s prílohou a s vyjadreniami sudcov (č. l. 309 - 322) založený do spisu. Sťažovateľ podaním
zo 4. októbra 2010 doručeným okresnému súdu 29. októbra 2010 vzniesol námietku
zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu. Sťažovateľ poukazuje na to, že predseda
okresného súdu ho listom č. 1594-2009 z 2. novembra 2009 informoval o prijatých
opatreniach, napriek tomu už po dobu viac ako 20 mesiacov nebolo rozhodnuté o jeho
návrhu. Ďalej poukazuje na to, že zákonným sudcom vo veci sa stala Mgr. I. H., pričom
primátorom Mesta B. je MUDr. H.; nie je vylúčené, že sú v príbuzenskom vzťahu, a preto
podal podnet aj ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky, ďalej uviedol, že podáva aj
sťažnosť ústavnému súdu.
V období od 19. novembra 2010 do 20. decembra 2010 sa sudcovia okresného súdu
vyjadrili k námietke zaujatosti sťažovateľa. Dňa 22. decembra 2010 bola náhodným
výberom vec pridelená sudcovi JUDr. K. K., ktorý 11. januára 2011 doručil predsedovi
okresného súdu svoje vyjadrenie, podľa ktorého sa domnieva, že zákonným sudcom vo veci
je JUDr. K. Predseda okresného súdu mu odpovedal toho istého dňa s tým, že nie sú
pochybnosti o tom, že je (JUDr. K.) zákonným sudcom vo veci.
Okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-358 z 11. januára 2011 nariadil predbežné
opatrenie s tým, že bolo sťažovateľovi zakázané realizovať výkon záložného práva
do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C/59/2004.
Dňa 7. januára 2011 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti sťažovateľa
proti sudcom krajského súdu a návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu.
Sťažovateľ sa proti uzneseniu z 11. januára 2011 odvolal, jeho odvolanie bolo
doručené okresnému súdu 20. januára 2011, odvolanie doplnil podaním doručeným
3. februára 2011. Okresný súd doručil odvolanie sťažovateľa 7. marca 2011 účastníkom
konania – žalobcovi, JUDr. R. a Ing. M., S., s. r. o., a 8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.
Okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-395 z 15. marca 2011 rozhodol tak, že
pripustil, aby ako žalovaný v 3. rade do konania vstúpil sťažovateľ.
Uznesením č. k. 3 C/59/2004-396 z 15. marca 2011 okresný súd uložil sťažovateľovi,
aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania, k rozhodnutiu prerokúvať vec bez nariadenia
pojednávania, a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.
Dňa 16. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie sťažovateľa
o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie. Žalobca sa k podanému odvolaniu sťažovateľa
vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 17. marca 2011. Okresný súd predložil vec
17. marca 2011 krajskému súdu.
Krajskému súdu bola vec doručená 21. marca 2011. Dňa 28. marca 2011 bol spis
predložený sudcom krajského súdu na vyjadrenie k námietke zaujatosti podanej
sťažovateľom.
Dňa 24. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu
na začatie konania. Spis bol 6. apríla 2011 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. Vec bola 11. apríla 2011 doručená najvyššiemu súdu, pričom tento
rozhodol uznesením č. k. 7 Nc/26/2011-419 z 20. apríla 2011 tak, že sudcovia krajského
súdu nie sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 12 Co 21/2011
(vec okresného súdu sp. zn. 3 C 59/2004) s výnimkou sudkyne JUDr. V. Z., ktorá vylúčená
je.
Dňa 12. mája 2011 bola vec vrátená krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa
proti uzneseniu okresného súdu č. k. 3 C 59/2004-358 z 11. januára 2011 rozhodol
uznesením č. k. 12 Co/21/2011-423 zo 17. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného
súdu.
Dňa 25. mája 2011 bola vec vrátená okresnému súdu na ďalší procesný postup.
Okresný súd 26. mája 2011 doručoval uznesenia krajského súdu účastníkom konania.
Dňa 7. septembra 2011 okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že
žalobu zamietol.
IV.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C/59/2004.
Podľa žaloby predmetom konania je rozhodovanie o určení neplatnosti záložnej
zmluvy, určení, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva je neplatné, a určení,
že záložné právo zapísané na LV neexistuje [§ 80 písm. c) OSP]. Z hľadiska predmetu
konania ide o bežnú agendu súdov v občianskoprávnych veciach (§ 7 ods. 1 OSP).
Námietky sťažovateľa v sťažnosti sa tiež týkajú jeho návrhu na vstup do konania namiesto
žalovaného v 1. rade z dôvodu, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávky prevedené
práva a povinnosti, o ktorých sa koná (§ 92 ods. 2 OSP). Ide o bežný procesný návrh, ktorý
sa nevyznačuje výraznejšou náročnosťou z hľadiska právneho posúdenia.
Sťažovateľ predmetný návrh uplatnil 26. februára 2009, okresný súd o tomto návrhu
prvýkrát rozhodol uznesením z 30. septembra 2009, teda po uplynutí siedmich mesiacov.
V tomto období žalobca doručil okresnému súdu 30. apríla 2009 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, okresný súd predbežné opatrenie nariadil uznesením z 13. mája
2009, sťažovateľ 26. mája 2009 proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, na základe čoho
bola vec predložená 19. júna 2009 krajskému súdu na rozhodnutie. Z krajského súdu bola
vec vrátená na okresný súd 3. septembra 2009, teda na krajskom súde bola predmetná vec
približne dva a pol mesiaca. V tomto období tiež vo veci konajúci sudca uplatnil námietku
zaujatosti z dôvodu jeho vzťahu k sťažovateľovi, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti (§ 14 ods. 1 OSP), čo viedlo k prideleniu veci inému zákonnému sudcovi.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že v období siedmich mesiacov, kým okresný súd
rozhodol o procesnom návrhu sťažovateľa podľa § 92 ods. 2 OSP, okresný súd nebol
nečinný, reagoval na procesnú aktivitu žalobcu a aj sťažovateľa (návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, odvolanie, rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní). Okrem toho
z dôvodu uplatnenej námietky zaujatosti došlo k výmene zákonného sudcu, čo bolo spojené
s tým, že sa nový zákonný sudca musel oboznámiť so spisom.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd rozhodol najprv o časovo neskôr
podanom návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd uvádza, že
v zásade nie je oprávnený hodnotiť postup okresného súdu z toho hľadiska, či mal skôr
rozhodnúť o návrhu sťažovateľa alebo o časovo neskoršom návrhu žalobcu. Je vecou
konajúceho súdu, aby v rámci postupu v konaní určil, o ktorom návrhu rozhodne skôr,
pričom v okolnostiach prípadu sa postup okresného súdu javí byť logickým a legitímnym
z toho hľadiska, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení ide o dočasnú úpravu pomerov
a je prítomný prvok naliehavosti (§ 74 ods. 1 OSP), ktorý odôvodňuje prednostné
rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Proti uzneseniu okresného súdu z 30. septembra 2009, ktorým uskutočnil zámenu
sťažovateľa za žalovaného v 1. rade, podal žalobca odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu
doručené 19. októbra 2009. O odvolaní rozhodol krajský súd 31. marca 2010, teda po
uplynutí približne päť a pol mesiaca.
Po doručení odvolania žalobcu 19. októbra 2009 okresnému súdu bol súdny spis
predložený krajskému súdu na rozhodnutie 25. februára 2010, teda po uplynutí štyroch
mesiacov. V tomto období okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa
19. októbra 2009 doručil sťažovateľ okresnému súdu námietku zaujatosti smerujúcu proti
všetkým sudcom okresného súdu a návrh na prikázanie veci inému súdu. Na základe tohto
úkonu okresný súd 6. novembra 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,
14. decembra 2009 doručoval návrh sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu ostatným
účastníkom konania na vyjadrenie, v období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010
bola vec predkladaná sudcom okresného súdu na účely vyjadrenia sa k námietke zaujatosti
sťažovateľa. Z uvedených skutočností je tiež zrejmé, že v tomto období okresný súd nebol
nečinný, reagoval na procesnú aktivitu žalobcu a sťažovateľa.
Po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní bola vec doručená okresnému súdu 4. mája
2010, ktorý o návrhu sťažovateľa podľa § 92 ods. 2 OSP opäť rozhodol uznesením
15. marca 2011, teda po uplynutí 10,5 mesiaca. V tomto období bol súdny spis 22. júna
2010 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 12 Co/46/2009 z 27. augusta 2009,
ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.
Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal generálnemu prokurátorovi sťažovateľ.
Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 15. novembra 2010, teda po uplynutí takmer piatich
mesiacov.
V období po vrátení veci okresnému súdu zákonná sudkyňa uplatnila námietku
zaujatosti pre svoj príbuzenský vzťah k účastníkovi konania, čo viedlo k prideleniu veci
inému zákonnému sudcovi, ktorý tiež poukázal na svoje predchádzajúce vylúčenie z dôvodu
vzťahu k sťažovateľovi. Dňa 29. októbra 2010 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti
všetkým sudcom okresného súdu, ku ktorej sa vyjadrovali títo sudcovia v období
od 19. novembra 2010 do 20. decembra 2010, a následne bola vec 22. decembra 2010
pridelená novému zákonnému sudcovi.
Okresný súd rozhodol uznesením z 11. januára 2011 o nariadení predbežného
opatrenia, proti ktorému podal odvolanie sťažovateľ 20. januára 2011. Sťažovateľ
svoje odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu 3. februára 2011. Okresný súd
8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Následne
okresný súd uznesením z 15. marca 2011 pripustil vstup sťažovateľa do konania ako
žalovaný v 3. rade.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd ani v tomto období nebol
nečinný, reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania a sťažovateľa (mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, predloženie spisu najvyššiemu súdu, nariadenie
predbežného opatrenia, odvolanie proti tomuto uzneseniu, uplatnenie námietky zaujatosti
sudcami okresného súdu, resp. sťažovateľom proti všetkým sudcom okresného súdu).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 26. februári 2009
nedošlo v označenom konaní okresného súdu k prieťahom v konaní, ktoré by bolo možno
kvalifikovať ako zbytočné.
Z týchto dôvodov ústavný súd po vyhodnotení postupu okresného súdu dospel
k záveru, že v období od 26. februára 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v označenom konaní, a preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní
odmietol, a to podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku
sťažovateľa týkajúcu sa rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, zo súdneho spisu je
zrejmé, že okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom 7. septembra 2011 tak, že žalobu
zamietol. V období od 26. februára 2009 do 7. septembra 2011 (teda v období dvoch rokov
a sedem mesiacov) bol spis takmer desať a pol mesiacov na súdoch iného stupňa (Okresný
súd Prešov, krajský súd a najvyšší súd), čo predstavuje rok a šesť a pol mesiaca
rozhodovania na okresnom súde. Od 15. marca 2011 do rozhodnutia v merite uplynulo päť
mesiacov a tri týždne. V tomto období bola vec 17. marca 2011 predložená krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,
zároveň sa sudcovia krajského súdu vyjadrili k námietke zaujatosti sťažovateľa, ktorú
vzniesol proti všetkým sudcom krajského súdu. Dňa 6. apríla 2011 bol spis predložený
najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, následne bol spis vrátený
krajskému súdu, ktorý 17. mája 2011 rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Spis bol vrátený
okresnému súdu 25. mája 2011, teda približne po dvoch mesiacoch. Okresný súd následne
26. mája 2011 doručoval uznesenie krajského súdu ostatným účastníkom konania, o žalobe
meritórne rozhodol rozsudkom 7. septembra 2011, teda po vyše troch mesiacoch.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že ani v tomto období okresný súd nebol
nečinný, reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania a sťažovateľa (predloženie veci
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, na vyjadrenie sa k námietke zaujatosti
sťažovateľa, predloženie veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tejto námietke, meritórne
rozhodnutie). Z uvedených skutočností tiež vyplýva, že od 26. februára 2009
do meritórneho rozhodnutia okresného súdu 7. septembra 2011, vzhľadom na procesnú
aktivitu účastníkov konania, ktorá viedla k opakovanému predkladaniu spisu na súdy iného
stupňa, neuplynula taká doba, pri ktorej by bolo možné usudzovať, že v konaní vznikli
neodôvodnené prieťahy v konaní, ktoré by mohli viesť k možnému vysloveniu porušenia
práv označených sťažovateľom.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2011