Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 397/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. J., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. K.,

L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. L. J. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2010 doručená sťažnosť JUDr. L. J., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“). Predmetom tohto konania je rozhodovanie o žalobe o určení

neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou sa istilo „vyplatenie pohľadávky 632 012,22 € s prísl.“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 20. februára 2009

uzatvorenou s obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., na sťažovateľa ako postupníka prešla

pohľadávka v sume 632 012,22 € s prísl., ktorej právnym základom je zmluva o poskytnutí

peňažných prostriedkov z 27. mája 1997 uzatvorená medzi právnym predchodcom

sťažovateľa M. S. – S., K., a dlžníkom I., spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze,

B. V sťažnosti sa v tejto súvislosti uvádza:

„Vyššie označená pohľadávka, ktorá prešla na sťažovateľa je na základe Záložnej

zmluvy z 27. 5. 1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím

Okresného úradu B., katastrálny odbor sp. zn. V 1240/97 zo dňa 28. 5. 1997, zabezpečená

záložným právom k... nehnuteľnostiam..., ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri

nehnuteľností vedenom Správou katastra B., pre katastrálne územie B., obec B., okres B.,

na liste vlastníctva č...

Sťažovateľ... sa listom zo dňa 23. 2. 2009 doručeným Okresnému súdu Bardejov

domáhal prijatia rozhodnutia o vstupe jeho osoby do občiansko-súdneho konania vedeného

pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn. . Predmetom uvedené konania je

návrh záložcu - mesta B. zo dňa 19. 2. 2004 na vyslovenie neplatnosti vyššie uvedenej

záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku sťažovateľa.

Listom zo dňa 21. 4. 2009 sťažovateľ podanie zo dňa 23. 2. 2009 doplnil spolu

so žiadosťou o podanie informácie o spôsobe vybavenia jeho podania zo dňa 23. 2. 2009.

Vzhľadom k tomu, že o týchto návrhoch nebolo rozhodnuté a sťažovateľ nebol

informovaný o spôsobe vybavenia jeho podaní, bol nútený podaním zo dňa 27. 5. 2009

v zmysle ... namietať porušenie práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti

sťažovateľ okrem iného poukázal aj na to, že jeho skôr uplatnené, dokonca opakované

podania neboli Okresným súdom Bardejov vybavené, pričom však konajúci súd o neskôr

podanom návrhu navrhovateľa - protistrany zo dňa 30. 4. 2009 na vydanie predbežného

opatrenia, rozhodol už 13. 5. 2009.

Listom sp. zn. zo dňa 2. 11. 2009 bol sťažovateľ predsedom konajúceho

súdu informovaný o opatreniach prijatých na základe vyššie uvedených podaní. Okresný

súd Bardejov dňa 30. 9. 2009 rozhodol o pripustení osoby sťažovateľa do konania, pričom

toto rozhodnutie bolo nadriadeným súdom ako nezákonné zrušené dňa 31. 3. 2010.

Následne až doposiaľ nebolo o návrhu sťažovateľa na vstup do daného konania rozhodnuté.

Vo veci samej nebolo od 23. 2. 2009 vytýčené žiadne pojednávanie.

... Tento stav pretrváva už po dobu viac ako 20 mesiacov, pričom o tak jednoduchej

právnej veci, akou je rozhodnutie o pristúpení sťažovateľa do konania nebolo doteraz

rozhodnuté. Uvedený stav je na mieste hodnotiť ako prieťahy v danom konaní a opätovné

pokračovanie v zasahovaní do základných práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

a konanie v primeranej dobe.

V tejto súvislosti si tiež dovoľujem poukázať na to, že od momentu ako bola

sťažovateľovi postúpená vyššie uvedená pohľadávka, nebolo v danej veci vytýčené žiadne

pojednávanie a v merite veci sa vôbec nekonalo a nekoná napriek vyčerpaniu všetkých

dostupných prostriedkov na zjednanie nápravy vrátane sťažnosti Ministrovi spravodlivosti

SR.

V danej veci sú zjavne prítomné znaky nečinnosti na strane súdu prvého stupňa,

ktorý sa zjavne vyhýba konať o podstate veci, zrejme vedomí si neopodstatnenosti podaného

návrhu na začatie konania, ktorého neopodstatnenosť potvrdilo nielen rozhodnutie

najvyššej súdnej autority, ale tiež podané mimoriadneho dovolanie Generálneho

prokurátora SR (Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. zo dňa 29. 7. 2010

v danej veci zrušil predbežné opatrenie vydané dňa 13. 5. 2009 Okresným súdom Bardejov

a potvrdené Krajským súdom v Prešove).

... Zastávam názor, že postupom Okresného súdu Bardejov... došlo k porušeniu

základných práv a slobôd sťažovateľa vymedzených v citovaných ustanoveniach platnej

právnej úpravy... Dôsledky týchto rozhodnutí je síce možné napraviť v rámci ďalšieho

konania, okresný súd by však musel začať v danej veci reálne konať. Následky uvedenej

nečinnosti sú však tak závažné, že jedinou cestou, ako možno dosiahnuť v danej vec nápravu

je uplatnenie tohto prostriedku ochrany základných práv a slobôd, ktorým ochranu

neposkytol všeobecný súd, orgán správy súdom a ani ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovateľ sa domnieva, že... je na mieste priznať mu aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,-Eur. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že

v danej veci od začiatku konania - od 19. 2. 2004 uplynula doba takmer 7 kalendárnych

rokov, pričom okresný súd nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej. Od momentu ako

sťažovateľ nadobudol pohľadávku uplynula doba viac ako 21 kalendárnych mesiacov,

pričom za tejto čas okresný súd právoplatne nerozhodol ani len o tak základnej okolnosti

akou je jeho vstup do konania. V dôsledku toho zasiahol do jeho práv a vystavil ho právnej

neistote, resp. až nemožnosti uplatňovať niektoré oprávnenia účastníka daného konania.“

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo JUDr. L. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

... Okresnému súdu Bardejov sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

... JUDr. L. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-Eur,

ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

... Okresný súd... je povinný nahradiť JUDr. L. J... trovy právneho zastúpenia vo

výške 303,31,-Eur... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo namietaným rozhodnutím štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

označeným rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

III.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že 19. februára 2004 žalobca podal

žalobu so žalobným petitom: záložná zmluva medzi žalovaným v 1. rade (JUDr. K. R.–

správca konkurznej podstaty úpadcu: M. S. – S., K.) a žalovaným v 2. rade (Ing. P. M. –

správca konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o., B.) je neplatná, súd určuje, že rozhodnutie o

povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. k. V-1240/97 z 28. mája 1997 Oú – katastrálny

odbor B. je neplatné.

Keďže sťažovateľ ako postupník, na ktorého prešla pohľadávka na úhradu zmluvy

z 20. februára 2009, namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v súvislosti s pripustením jeho vstupu do konania sp. zn. 3 C

59/2004, ústavný súd posudzoval postup okresného súdu len v období od februára 2009. Zo

spisu týkajúceho sa tejto časti preskúmavaného obdobia vyplýva:

Dňa 26. februára 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť spoločnosti A., s. r. o.,

T., o zámenu účastníka konania na strane žalovaného na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky z 20. februára 2009 (ďalej len „zmluva z 20. februára 2009“) s tým, že

postupníkom je sťažovateľ.

Dňa 26. februára 2009 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa

z 23. februára 2009 na vstup do konania namiesto pôvodného žalovaného. Sťažovateľ tento

návrh odôvodnil uzavretím zmluvy z 20. februára 2009 uzavretej so spoločnosťou A., s. r. o.

V návrhu sťažovateľ uviedol, že v prílohe predkladá oznámenie o postúpení pohľadávky

jeho právneho predchodcu, pričom v prílohe tento dokument nebol priložený. Na základe

týchto skutočností okresný súd 5. marca 2009 vyzval spoločnosť A., s. r. o., na predloženie

zmluvy z 20. februára 2009, ktorú uzavreli so sťažovateľom ako postupníkom. Na základe

tejto výzvy bolo okresnému súdu 16. marca 2009 doručené podanie spoločnosti A., s. r. o., v

ktorom predložila zmluvu z 20. februára 2009 so sťažovateľom.

Okresný súd 31. marca 2009 vyzval žalobcu, aby sa podľa § 92 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril k postúpeniu pohľadávky na základe zmlúv

z 28. augusta 2008 a 20. februára 2009 a aby v lehote 10 dní navrhol ďalší procesný postup.

Dňa 24. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa z 21. apríla

2009, ktoré označil ako doplnenie č. 1 návrhu na svoj vstup do konania namiesto pôvodného

žalovaného, s tým, že predložil zmluvu z 20. februára 2009 a list vlastníctva (ďalej len

„LV“), z ktorého vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam je zapísaný v časti „C“ ako

záložný veriteľ.

Žalobca doručil 30. apríla 2009 okresnému súdu návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým by súd zakázal sťažovateľovi výkon záložného práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. .

Dňa 4. mája 2009 predložil konajúci sudca okresného súdu JUDr. M. K. vyjadrenie,

v ktorom uviedol, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu, že osobne pozná sťažovateľa z obdobia

štúdia a zo spoločného ubytovania na internáte. Predseda okresného súdu 4. mája 2009

akceptoval námietku zaujatosti a vec bola náhodným výberom pridelená na prerokovanie a

rozhodnutie sudkyni JUDr. E. W.

Dňa 11. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom

vyslovil svoj nesúhlas so vstupom sťažovateľa do konania z dôvodu, že zmluva o postúpení

pohľadávky je neplatná, keďže záložná zmluva je neplatná. Žalobca tiež požiadal

o predĺženie lehoty na predloženie návrhu na ďalší procesný postup z dôvodov mimoriadnej

pracovnej zaneprázdnenosti jeho právneho zástupcu s tým, že do 15. mája 2009 toto

vyjadrenie predloží.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2009 doplnenie č. 2 k návrhu na vstup

do konania, ktoré obsahovalo vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 13. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. -186 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým sťažovateľovi zakázal realizovať výkon záložného práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV do právoplatného skončenia konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. . Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ

odvolanie doručené okresnému súdu 26. mája 2009.

Sťažovateľ 1. júna 2009 doručil okresnému súdu podanie, ktorým namietal porušenie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

Dňa 25. júna 2009 bola vec doručená Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“), ktorý rozhodol 27. augusta 2009 uznesením č. k. -212 tak, že potvrdil

uznesenie okresného súdu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. septembra 2009.

Dňa 3. septembra 2009 bola vec vrátená okresnému súdu, ktorý rozhodol

30. septembra 2009 uznesením č. k. -217 tak, že pripustil, aby do konania

namiesto doterajšieho žalovaného v 1. rade JUDr. K. R., správkyňa konkurznej podstaty M.

S. – S., vstúpil sťažovateľ.

Dňa 16. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry

B. o zapožičanie spisu vo veci sp. zn. na účely vybavenia podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania podaného sťažovateľom proti uzneseniu krajského súdu z 27.

augusta 2009. Okresný súd v prípise z 19. októbra 2009 uviedol, že vo veci je podaná

sťažnosť, o ktorej je potrebné rozhodnúť.

Žalobca doručil okresnému súdu 19. októbra 2009 odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 30. septembra 2009 o pripustení sťažovateľa

do konania namiesto žalovaného v 1. rade, pričom namietal, že je to jeho právo určiť okruh

žalovaných.

Dňa 19. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na vylúčenie všetkých sudcov

okresného súdu s tým, že namietal ich zaujatosť kvôli účastníkovi konania – Mestu B.;

navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať ju inému súdu.

Dňa 6. novembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za námietku zaujatosti a za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti.

Predmetná vec bola 11. novembra 2009 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

sudcovi JUDr. S. I.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. novembra 2009 doklad preukazujúci, že

zaplatil súdne poplatky.

Dňa 14. decembra 2009 okresný súd doručil návrh na prikázanie veci inému súdu

z dôvodu vhodnosti ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto

návrhu. V období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010 bola vec predložená sudcom

okresného súdu na vyjadrenie k námietke zaujatosti podanej sťažovateľom. Dňa

25. februára 2010 bola vec zaslaná krajskému súdu.

Dňa 3. marca 2010 bola vec doručená krajskému súdu, ktorý rozhodol uznesením

z 31. marca 2010 č. k. -249, tak že zrušil uznesenie o pripustení vstupu

sťažovateľa do konania namiesto žalovaného v 1. rade; toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 1. júna 2010. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že je právom

žalobcu určiť okruh účastníkov, toto právo má prednosť pred a . Krajský

súd o námietke zaujatosti nerozhodoval, pretože nebola vznesená účastníkom konania.

Vec bola vrátená okresnému súdu 4. mája 2010, ktorý 20. mája 2010 doručoval

uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 14. júna 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o zapožičanie spisu, pretože generálny

prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal mimoriadne

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. -212 z 27. augusta 2009,

ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -186 z 13. mája

2009, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Spis bol odoslaný najvyššiemu súdu 22. júna

2010.

Najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní uznesením č. k. 2 M Cdo/3/2010-

274 z 29. júla 2010, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu z 27. augusta 2009 č. k.

-212 a uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. mája 2009 č. k.

186 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 13. septembra 2010.

Dňa 19. októbra 2010 najvyšší súd rozhodol opravným uznesením sp. zn.

z 19. októbra 2010, ktorým opravil výrok uznesenia tak, že sa zrušuje

uznesenie okresného súdu a vec sa vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2010. Dňa 15. novembra 2010 bola vec

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetná vec bola 8. júla 2010 pridelená sudkyni okresného súdu Mgr. I. H. Dňa 9.

júla 2010 Mgr. H. navrhla, aby bola vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci z dôvodu,

že primátor B. MUDr. H. je jej strýko, následne bola vec pridelená náhodným výberom

sudcovi JUDr. M. K. Dňa 2. augusta 2010 JUDr. K. poukázal na to, že už raz bol vylúčený

z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci.

Žalobca (Mesto B.) vo svojom podaní doručenom okresnému súdu 29. októbra 2010

poukázal na zrušenie predbežného opatrenia s tým, že trvá na návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia. Uviedol, že podľa uznesenia najvyššieho súdu nariadenie

predbežného opatrenia nebolo dostatočne odôvodnené, ale podmienky na jeho nariadenie

boli. S podobným obsahom doručil žalobca okresnému súdu podania aj 5. novembra 2010,

8. novembra 2010, 12. novembra 2010, 18. novembra 2010, 29. novembra 2010

a 9. decembra 2010 s tým, že poukázal na prebiehajúcu dražbu týkajúcu sa predmetných

nehnuteľností, ktorú realizuje sťažovateľ, a žiadal nariadiť predbežné opatrenie.

Podľa úradného záznamu z 20. decembra 2010 bol na základe pokynu predsedu

okresného súdu z 20. decembra 2010 sp. zn. Spr 1680/2010 originál podania sťažovateľa

s prílohou a s vyjadreniami sudcov (č. l. 309 - 322) založený do spisu. Sťažovateľ podaním

zo 4. októbra 2010 doručeným okresnému súdu 29. októbra 2010 vzniesol námietku

zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu. Sťažovateľ poukazuje na to, že predseda

okresného súdu ho listom č. 1594-2009 z 2. novembra 2009 informoval o prijatých

opatreniach, napriek tomu už po dobu viac ako 20 mesiacov nebolo rozhodnuté o jeho

návrhu. Ďalej poukazuje na to, že zákonným sudcom vo veci sa stala Mgr. I. H., pričom

primátorom Mesta B. je MUDr. H.; nie je vylúčené, že sú v príbuzenskom vzťahu, a preto

podal podnet aj ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky, ďalej uviedol, že podáva aj

sťažnosť ústavnému súdu.

V období od 19. novembra 2010 do 20. decembra 2010 sa sudcovia okresného súdu

vyjadrili k námietke zaujatosti sťažovateľa. Dňa 22. decembra 2010 bola náhodným

výberom vec pridelená sudcovi JUDr. K. K., ktorý 11. januára 2011 doručil predsedovi

okresného súdu svoje vyjadrenie, podľa ktorého sa domnieva, že zákonným sudcom vo veci

je JUDr. K. Predseda okresného súdu mu odpovedal toho istého dňa s tým, že nie sú

pochybnosti o tom, že je (JUDr. K.) zákonným sudcom vo veci.

Okresný súd uznesením č. k. -358 z 11. januára 2011 nariadil predbežné

opatrenie s tým, že bolo sťažovateľovi zakázané realizovať výkon záložného práva

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 7. januára 2011 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti sťažovateľa

proti sudcom krajského súdu a návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu.

Sťažovateľ sa proti uzneseniu z 11. januára 2011 odvolal, jeho odvolanie bolo

doručené okresnému súdu 20. januára 2011, odvolanie doplnil podaním doručeným

3. februára 2011. Okresný súd doručil odvolanie sťažovateľa 7. marca 2011 účastníkom

konania – žalobcovi, JUDr. R. a Ing. M., S., s. r. o., a 8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. -395 z 15. marca 2011 rozhodol tak, že

pripustil, aby ako žalovaný v 3. rade do konania vstúpil sťažovateľ.

Uznesením č. k. -396 z 15. marca 2011 okresný súd uložil sťažovateľovi,

aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania, k rozhodnutiu prerokúvať vec bez nariadenia

pojednávania, a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.

Dňa 16. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie sťažovateľa

o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie. Žalobca sa k podanému odvolaniu sťažovateľa

vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 17. marca 2011. Okresný súd predložil vec

17. marca 2011 krajskému súdu.

Krajskému súdu bola vec doručená 21. marca 2011. Dňa 28. marca 2011 bol spis

predložený sudcom krajského súdu na vyjadrenie k námietke zaujatosti podanej

sťažovateľom.

Dňa 24. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu

na začatie konania. Spis bol 6. apríla 2011 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. Vec bola 11. apríla 2011 doručená najvyššiemu súdu, pričom tento

rozhodol uznesením č. k. -419 z 20. apríla 2011 tak, že sudcovia krajského

súdu nie sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

(vec okresného súdu sp. zn. ) s výnimkou sudkyne JUDr. V. Z., ktorá vylúčená

je.

Dňa 12. mája 2011 bola vec vrátená krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -358 z 11. januára 2011 rozhodol

uznesením č. k. -423 zo 17. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného

súdu.

Dňa 25. mája 2011 bola vec vrátená okresnému súdu na ďalší procesný postup.

Okresný súd 26. mája 2011 doručoval uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 7. septembra 2011 okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že

žalobu zamietol.

IV.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa žaloby predmetom konania je rozhodovanie o určení neplatnosti záložnej

zmluvy, určení, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva je neplatné, a určení,

že záložné právo zapísané na LV neexistuje [ ]. Z hľadiska predmetu

konania ide o bežnú agendu súdov v občianskoprávnych veciach ( ).

Námietky sťažovateľa v sťažnosti sa tiež týkajú jeho návrhu na vstup do konania namiesto

žalovaného v 1. rade z dôvodu, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávky prevedené

práva a povinnosti, o ktorých sa koná ( ). Ide o bežný procesný návrh, ktorý

sa nevyznačuje výraznejšou náročnosťou z hľadiska právneho posúdenia.

Sťažovateľ predmetný návrh uplatnil 26. februára 2009, okresný súd o tomto návrhu

prvýkrát rozhodol uznesením z 30. septembra 2009, teda po uplynutí siedmich mesiacov.

V tomto období žalobca doručil okresnému súdu 30. apríla 2009 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, okresný súd predbežné opatrenie nariadil uznesením z 13. mája

2009, sťažovateľ 26. mája 2009 proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, na základe čoho

bola vec predložená 19. júna 2009 krajskému súdu na rozhodnutie. Z krajského súdu bola

vec vrátená na okresný súd 3. septembra 2009, teda na krajskom súde bola predmetná vec

približne dva a pol mesiaca. V tomto období tiež vo veci konajúci sudca uplatnil námietku

zaujatosti z dôvodu jeho vzťahu k sťažovateľovi, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti ( ), čo viedlo k prideleniu veci inému zákonnému sudcovi.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že v období siedmich mesiacov, kým okresný súd

rozhodol o procesnom návrhu sťažovateľa podľa , okresný súd nebol

nečinný, reagoval na procesnú aktivitu žalobcu a aj sťažovateľa (návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, odvolanie, rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní). Okrem toho

z dôvodu uplatnenej námietky zaujatosti došlo k výmene zákonného sudcu, čo bolo spojené

s tým, že sa nový zákonný sudca musel oboznámiť so spisom.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd rozhodol najprv o časovo neskôr

podanom návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd uvádza, že

v zásade nie je oprávnený hodnotiť postup okresného súdu z toho hľadiska, či mal skôr

rozhodnúť o návrhu sťažovateľa alebo o časovo neskoršom návrhu žalobcu. Je vecou

konajúceho súdu, aby v rámci postupu v konaní určil, o ktorom návrhu rozhodne skôr,

pričom v okolnostiach prípadu sa postup okresného súdu javí byť logickým a legitímnym

z toho hľadiska, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení ide o dočasnú úpravu pomerov

a je prítomný prvok naliehavosti ( ), ktorý odôvodňuje prednostné

rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu okresného súdu z 30. septembra 2009, ktorým uskutočnil zámenu

sťažovateľa za žalovaného v 1. rade, podal žalobca odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu

doručené 19. októbra 2009. O odvolaní rozhodol krajský súd 31. marca 2010, teda po

uplynutí približne päť a pol mesiaca.

Po doručení odvolania žalobcu 19. októbra 2009 okresnému súdu bol súdny spis

predložený krajskému súdu na rozhodnutie 25. februára 2010, teda po uplynutí štyroch

mesiacov. V tomto období okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa

19. októbra 2009 doručil sťažovateľ okresnému súdu námietku zaujatosti smerujúcu proti

všetkým sudcom okresného súdu a návrh na prikázanie veci inému súdu. Na základe tohto

úkonu okresný súd 6. novembra 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

14. decembra 2009 doručoval návrh sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu ostatným

účastníkom konania na vyjadrenie, v období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010

bola vec predkladaná sudcom okresného súdu na účely vyjadrenia sa k námietke zaujatosti

sťažovateľa. Z uvedených skutočností je tiež zrejmé, že v tomto období okresný súd nebol

nečinný, reagoval na procesnú aktivitu žalobcu a sťažovateľa.

Po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní bola vec doručená okresnému súdu 4. mája

2010, ktorý o návrhu sťažovateľa podľa opäť rozhodol uznesením

15. marca 2011, teda po uplynutí 10,5 mesiaca. V tomto období bol súdny spis 22. júna

2010 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 27. augusta 2009,

ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal generálnemu prokurátorovi sťažovateľ.

Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 15. novembra 2010, teda po uplynutí takmer piatich

mesiacov.

V období po vrátení veci okresnému súdu zákonná sudkyňa uplatnila námietku

zaujatosti pre svoj príbuzenský vzťah k účastníkovi konania, čo viedlo k prideleniu veci

inému zákonnému sudcovi, ktorý tiež poukázal na svoje predchádzajúce vylúčenie z dôvodu

vzťahu k sťažovateľovi. Dňa 29. októbra 2010 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti

všetkým sudcom okresného súdu, ku ktorej sa vyjadrovali títo sudcovia v období

od 19. novembra 2010 do 20. decembra 2010, a následne bola vec 22. decembra 2010

pridelená novému zákonnému sudcovi.

Okresný súd rozhodol uznesením z 11. januára 2011 o nariadení predbežného

opatrenia, proti ktorému podal odvolanie sťažovateľ 20. januára 2011. Sťažovateľ

svoje odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu 3. februára 2011. Okresný súd

8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Následne

okresný súd uznesením z 15. marca 2011 pripustil vstup sťažovateľa do konania ako

žalovaný v 3. rade.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd ani v tomto období nebol

nečinný, reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania a sťažovateľa (mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora, predloženie spisu najvyššiemu súdu, nariadenie

predbežného opatrenia, odvolanie proti tomuto uzneseniu, uplatnenie námietky zaujatosti

sudcami okresného súdu, resp. sťažovateľom proti všetkým sudcom okresného súdu).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 26. februári 2009

nedošlo v označenom konaní okresného súdu k prieťahom v konaní, ktoré by bolo možno

kvalifikovať ako zbytočné.

Z týchto dôvodov ústavný súd po vyhodnotení postupu okresného súdu dospel

k záveru, že v období od 26. februára 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a jeho práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní, a preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

odmietol, a to podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku

sťažovateľa týkajúcu sa rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, zo súdneho spisu je

zrejmé, že okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom 7. septembra 2011 tak, že žalobu

zamietol. V období od 26. februára 2009 do 7. septembra 2011 (teda v období dvoch rokov

a sedem mesiacov) bol spis takmer desať a pol mesiacov na súdoch iného stupňa (Okresný

súd Prešov, krajský súd a najvyšší súd), čo predstavuje rok a šesť a pol mesiaca

rozhodovania na okresnom súde. Od 15. marca 2011 do rozhodnutia v merite uplynulo päť

mesiacov a tri týždne. V tomto období bola vec 17. marca 2011 predložená krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

zároveň sa sudcovia krajského súdu vyjadrili k námietke zaujatosti sťažovateľa, ktorú

vzniesol proti všetkým sudcom krajského súdu. Dňa 6. apríla 2011 bol spis predložený

najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, následne bol spis vrátený

krajskému súdu, ktorý 17. mája 2011 rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Spis bol vrátený

okresnému súdu 25. mája 2011, teda približne po dvoch mesiacoch. Okresný súd následne

26. mája 2011 doručoval uznesenie krajského súdu ostatným účastníkom konania, o žalobe

meritórne rozhodol rozsudkom 7. septembra 2011, teda po vyše troch mesiacoch.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že ani v tomto období okresný súd nebol

nečinný, reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania a sťažovateľa (predloženie veci

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, na vyjadrenie sa k námietke zaujatosti

sťažovateľa, predloženie veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tejto námietke, meritórne

rozhodnutie). Z uvedených skutočností tiež vyplýva, že od 26. februára 2009

do meritórneho rozhodnutia okresného súdu 7. septembra 2011, vzhľadom na procesnú

aktivitu účastníkov konania, ktorá viedla k opakovanému predkladaniu spisu na súdy iného

stupňa, neuplynula taká doba, pri ktorej by bolo možné usudzovať, že v konaní vznikli

neodôvodnené prieťahy v konaní, ktoré by mohli viesť k možnému vysloveniu porušenia

práv označených sťažovateľom.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011