Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 204/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-135

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažností spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej JUDr. J. F., B., pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v podaniach z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 vykonaných

elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti L., a. s., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v podaniach z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 vykonaných elektronickými

prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v podaniach z 31. marca 2006

a 26. júla 2006 vykonaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom L., a. s., (pôvodne B., a. s.,) konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

40 000 € (slovom štyridsaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

spoločnosti L., a. s., v sume 5 460,30 € (slovom päťtisíc štyristošesťdesiat eur a tridsať

centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -13

z 25. mája 2010 prijal na ďalšie konanie 4965 sťažností spoločnosti L., a. s., B. (ďalej aj

„sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v podaniach

z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi na vydanie platobných rozkazov

doručenými okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006 v elektronickej podobe (na

DVD nosičoch) domáhala voči konkrétne označeným fyzickým osobám a právnickým

osobám (dlžníkom) zaplatenia finančnej pohľadávky s príslušenstvom. Okresný súd si ich

bez vyvíjania akejkoľvek racionálnej činnosti ponechal a dosiaľ vo veciach nevykonáva

žiadne procesné úkony.

Sťažovateľka ďalej uviedla:

„V súčasnosti neexistujú dôvody, pre ktoré bola ústavný súdom odmietnutá prvotná

sťažnosť sťažovateľa, ale argumenty sťažovateľa sú stále relevantné. Konkrétne dôvod, že:

a) bolo predovšetkým primárnou povinnosťou sťažovateľa, ktorý žalobou iniciovala

spor, splniť všetky zákonné predpoklady, a teda aj poplatkovú povinnosť nevynímajúc, tak

aby sa konanie vôbec mohlo začať, a potom ďalej plynulo pokračovať v súčasnosti

neobstojí, pretože z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo

k premlčaniu poplatkovej povinnosti podľa ust. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov... Poplatok

alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom sa stal splatným. V súčasnosti sťažovateľ nie je zaťažený splnením

poplatkovej povinnosti.

b) predpokladom aktívneho procesného postupu Okresného súdu Bratislava I

smerujúceho k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu o sťažovateľkou uplatňovaných

majetkových nárokoch bolo až právoplatné skončenie konania vedeného Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok,

pretože konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. bolo

skončené vyhlásením rozsudku dňa 20. októbra 2008, ktorým okresný súd zamietol žalobu

slovenského rozhlasu voči sťažovateľke o neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok, pričom po zastavení odvolacieho konania Krajským súdom v Bratislave

rozhodnutím sp. zn. z 19. januára 2009 z dôvodu späťvzatia odvolania

slovenského rozhlasu nadobudlo rozhodnutie okresného súdu právoplatnosť

a vykonateľnosť 5. novembra 2008. V súčasnosti je nepochybné, že sťažovateľ je legitímnym

vlastníkom uplatňovaného majetkového práva (pohľadávky)...

Porušovateľ sám potvrdil, že vo veci elektronicky podaných 4 965 návrhov na začatie

občianskeho súdneho konania nekoná, je pasívny a to bez právne relevantnej príčiny. Ako

obrana neobstojí poukaz na dohodu s účastníkom konania, pretože žiadna dohoda

neexistuje. Nakoniec, porušovateľ je štátnym orgánom a musí postupovať v zmysle zásady

legality podľa platného práva, najmä normatívnej úpravy .

Nemôže svoj procesný postup upravovať dohodami s účastníkmi konania mimo rámec

zákonných procedúr...

Porušovateľ podľa informácií sťažovateľa dosiaľ nevykonal vo veci žiadny procesný

úkon, a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynuli takmer 4 roky.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že okresný súd v podaniach z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickými

prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom porušil jej základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, aby mu prikázal konať

v týchto veciach bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie

(4965 x 600 €), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia (1 265 754,99 € plus 19 % DPH).

Sťažovateľka doplnila svoje podanie 19. augusta 2010, keď reagovala na vyjadrenie

okresného súdu k veci a uviedla, že súd vedie vec pod spisovou značkou z roku 2010

napriek tomu, že návrhy boli doručené okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006,

napriek tomu nedošlo ani k prvému úkonu.

Dňa 9. novembra 2010 sťažovateľka žiadala o ústne prejednanie veci, ktoré bolo

senátu určené na 25. január 2011 o 14.00 h. Listom z 25. januára 2011 požiadala

sťažovateľka o odročenie verejného prejednania veci z dôvodu práceneschopnosti jej

zástupcu a listom z 11. apríla 2011 uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

V stanovisku z 9. júla 2010 sťažovateľka reagovala na vyjadrenie súdu k sťažnosti,

keď uviedla, že okresný súd nevykonal žiadne úkony k prejednaniu veci.

Dňa 9. marca 2011 sťažovateľka uviedla, že „... Porušovateľ vo svojom vyjadrení po

podaní sťažnosti potvrdil, že bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k začatiu občianskeho

súdneho konania a bez akéhokoľvek právne udržateľného dôvodu u seba zadržiaval žaloby

navrhovateľa, konkrétne od 31. 03. 2006 – 1.151 žalôb a od 26. 07. 2006 – 3.814 žalôb.

Bezdôvodná stagnácia zamedzila reálnemu výkonu žalovaných pohľadávok patriacich

sťažovateľovi, avšak skutočná hodnota majetkových práv, ktorých reálny osud sa stal

nečinnosťou porušovateľa neistý je omnoho vyššia. Zbytočné prieťahy v občianskych

súdnych konaniach v priamej príčinnej súvislosti vyvolali obmedzia v nasledovných

rovinách:

1) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu

vo výške 145.598.335,65 EUR. Márnym plynutím času došlo k premlčaniu práv

na zaplatenie pohľadávok sťažovateľa, čo de facto spôsobilo nevymáhateľnosť týchto

pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu vo vzťahu k istine.

Špecifikácia:

Materiálna škoda vo výške 145.598.335,65 EUR - istina - je súčtom majetkovej škody

na prvej časti istiny 4965 pohľadávok vo výške 47.814,51 EUR a na druhej časti istiny 4965

pohľadávok – poplatku z omeškania – vo výške 145.550.521,14 EUR.

Odôvodnenie:

Okresný súd bezdôvodne vystavil sťažovateľa reálnemu riziku zamietnutia tých

žalobných návrhov, ktoré sa vzťahujú na úhradu druhej časti istiny a to vtedy, ak žalovaný

uplatní námietku premlčania. Podľa ust. premlčané

práva nemožno v súdnom konaní priznať. Podľa ust. sa

premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

V súvislosti s odškodnením žalobcu za zásah do jeho základného práva vlastniť

majetok zaručeného ), SR a článkom 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je nutné

pridržať sa ustálenej judikatúry ECHR z ktorej jednoznačne vyplýva, že pokiaľ dôjde súd

k záveru o porušení čl. 6 ods.1), dohovoru, neposudzuje zvlášť otázku, či bol v danom

prípade porušený čl. 1, protokolu č. 1, k dohovoru z dôvodu dĺžky konania (plynutím času),

ale prípadné nepriaznivé dopady na majetkové práva žalobcu spôsobené neprimeranou

dĺžkou konania posúdi ako dôsledok porušenia čl. 6 ods. 1), dohovoru a zohľadní ich

v rámci spravodlivého zadosťučinenia (Zanghi v. Taliansko, rozsudok z 19. Januára 1991,

Séria A č.194-C, Varipati v. Grécko, rozsudok z 26. októbra 1999).

Premlčanie spôsobilo, že ani pozitívne rozhodnutie ústavného súdu nebude môcť

kompenzovať porušenie majetkových práv sťažovateľa. Napĺňa sa tak jedno zo základných

kritérií rozhodovania o priznaní náhrady majetkovej škody o ktorom možno uviesť, že

prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo

slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie

rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu.

Iba úplné zaplatenie vyčíslenej sumy pohľadávok a ich príslušenstva môže

v intenciách daného prípadu predstavovať restitucio in integrum.

Ako sme uviedli v úvode - na základe špecifikovaného záväzkovo-právneho vzťahu

(obchodnej transakcie) sa sťažovateľ stal oprávneným vlastníkom 4965 pohľadávok

z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá sa skladá

z dvoch častí. Prvú časť predstavuje nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie

rozhlasového prijímača a druhú časť predstavuje majetková sankcia za nesplnenie

povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok.

Aby mohol sťažovateľ vymáhať druhú časť istiny, musel najprv uplatniť postup

upravený v rozhodnom čase platným ust. (t. j. súdne vymôcť

prvú časť istiny)...

Okresný súd tak tým, že spôsobil viac ako štvorročné zbytočné prieťahy v konaní

ohľadom práva na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku – prvej časti istiny,

zamedzil uplatňovaniu súvisiaceho práva na poplatok z omeškania – druhej časti istiny.

Spôsobil preto sťažovateľovi materiálnu škodu vo výške celej istiny tvorenej

koncesionárskym poplatkom a poplatkom z omeškania.

2) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu vo

výške 14.559.833,57 EUR, ktorá objektívne vyjadruje ušlí zisk, pretože sťažovateľ nemohol

po dobu dlhšiu ako štyri roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by

nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva.

Pre omeškanie pritom neexistuje žiadny právne alebo morálne ospravedlniteľný dôvod!

Špecifikácia:

Materiálna škoda vo výške 14.559.833,57 EUR je sumou ušlého zisku sťažovateľa,

ktorý sa viaže na blokáciu finančného majetku vyjadreného v súdne uplatnených

pohľadávkach a ich príslušenstve.

Odôvodnenie:

Okresný súd začal spracovávať agendu sťažovateľa (začali s konaním o návrhoch

žalobcu), až po podaní ústavných sťažností, pričom však v 4.457 doposiaľ neuskutočnil ani

len jeden procesný úkon. Od podania každého z návrhov na začatie občianskeho súdneho

do jeho registrácie uplynulo objektívne viac ako štvorročné obdobie bezdôvodnej

nečinnosti. Počas tohto obdobia okresný súd bez právne relevantného dôvodu nekonal o

návrhoch sťažovateľa a blokoval jeho finančné prostriedky vyjadrené v majetkových

právach (pohľadávkach). Ak by okresný súd postupoval dôsledne podľa procesných

pravidiel upravených , najmä podľa ust. a

, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote a

sťažovateľ mohol speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou

vkladu na termínovaný účet v banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Sťažovateľ sa

chce vyhnúť akýmkoľvek špekuláciám, preto za účelom stanovenia výšky úroku vychádza zo

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 01. 01. 2009 - 2,50 % p. a. (§ 17

ods. 1 o zavedení meny euro v Slovenskej republike).

3) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu vo

výške 4.781,45 EUR, ktorá objektívne vyjadruje úročenie finančného kapitálu sťažovateľa,

pretože sťažovateľ mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý

investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok;

Špecifikácia:

Materiálna škoda vo výške 4.781,45 EUR je sumou úročenia finančného kapitálu

poškodeného, ktorý je doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených

pohľadávkach.

Odôvodnenie:

Ak by okresný súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel upravených

, najmä podľa ust. , došlo by k prejednaniu

ameritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa

podľa podnikateľského plánu poškodeného zužitkoval a transformoval na profit. Okresný sú

zmaril finančnú investíciu sťažovateľa, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika minimálne

zúročená formou vkladu na termínovaný účet v banke. Sťažovateľ sa chce vyhnúť

akýmkoľvek špekuláciám, preto za účelom stanovenia výšky úroku vychádza zo základnej

úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 01. 01. 2009 - 2,50 % p. a. (§ 17 ods. 1

o zavedení meny euro v Slovenskej republike).

4) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu vo

výške 8.241,90 EUR, ktorá bola spôsobená viazaním hotových finančných prostriedkov za

účelom zaplatenia súdneho poplatku na základe oznámenia platobných údajov všeobecným

súdom.

Špecifikácia:

Materiálna škoda vo výške 8.241,90 EUR je sumou úročenia finančného kapitálu

sťažovateľa, ktorý je doposiaľ umŕtvený účelovým viazaním na úhradu súdnych poplatkov

spojených s podaním 4965 návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. Predmetom

stagnujúcich konaní sú pohľadávky v takej výške, ktorá určovala v čase podania návrhov

sumu súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov na 500,- Sk

(16,60 EUR). Spolu je po dobu márneho plynutia času účelovo viazaná suma 82.419,- EUR.

Odôvodnenie:

Ak by okresný súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel upravených

, najmä podľa ust. , došlo by k prejednaniu

vecí v primeranej lehote a tým k odblokovaniu finančných prostriedkov navrátením súdneho

poplatku. Okresný sú de facto blokuje finančné prostriedky sťažovateľa, ktoré mohli byť bez

akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na termínovaný účet v banke.

Sťažovateľ sa chce vyhnúť akýmkoľvek špekuláciám, preto za účelom stanovenia

výšky úroku vychádza zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky

k 01. 01. 2009 – 2,50 % p. a. ( ods 1 o zavedení meny euro

v Slovenskej republike).

5) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu vo

výške 496.500,- EUR, ktorá bola spôsobená zbytočným vynaložením finančných

prostriedkov na správu 4.965 elektronických spisov.

Špecifikácia:

Materiálna škoda vo výške 496.500,- EUR je sumou poplatkov vydaných

sťažovateľom na správu elektronických spisov, ktoré boli založené v súvislosti s podanými

4965 návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania.

Odôvodnenie:

Ak by okresný súd postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel upravených

, najmä podľa ust. , došlo by k prejednaniu

vecí v primeranej lehote a sťažovateľ nemusel správcovi uhradiť poplatky za správu

elektronických spisov. Za správu jedného spisu pritom hradí sťažovateľ správcovi ročne

100,-EUR. Poplatky vynaložil sťažovateľ zbytočne po dobu márneho plynutia času (dobu

bezdôvodnej stagnácie) pričom tá k dnešnému dňu predstavuje viac ako štvorročné

obdobie.

6) Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na fakt, že

zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili na jeho strane reálnu materiálnu škodu vo

výške 323.682,53 EUR, ktorá bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na

ochranu jeho legitímnych práv, t. j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia,

nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne výdaje.

Žalobcovi skutočne a nevyhnutne vznikli náklady a výdavky vynaložené na

vnútroštátnej úrovni.

Náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni

Trovy právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. M. P. za právne

služby poskytnuté sťažovateľovi v rámci zastupovania pred okresným súdom v celkovej

sume 9.751.260,- Sk, t. j. 323.682,53 EUR.

Špecifikácia:

4.965 žalôb x 1.964,-Sk = 9.751.260,- Sk

Výpočet náhrady trov právneho zastúpenia podľa , vyhlášky

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov odôvodňujeme nasledovne:

1) tri právne úkony z minimálneho výpočtového základu

a) príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 500,- Sk

b) písomné podanie vo veci samej - predsúdna upomienka - 500,- Sk

c) spracovanie písomného podania - žaloba o vydanie platobného rozkazu - 500,- Sk

2) dva krát paušál po 150,- Sk, jeden krát paušál po 164,- Sk; t. j. 464,- Sk

Spolu náhrada trov právneho zastúpenia za jeden prípad - 1.964,- Sk JUDr. M. P. je

platcom dane z pridanej hodnoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v prípade, že uzná porušenie jeho základných

práv, pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom zadosťučinení prihliadal na vyššie

uvedené skutočnosti a fakt, že zbytočné prieťahy v 4.965 konaniach spôsobili nemajetkovú

ujmu, ktorú sťažovateľ racionálne určil v minimálnej výške 600,- EUR za každé jednotlivé

dlhotrvajúce a bezdôvodné porušenie základných práv.

Celková suma majetkovej škody je vo výške 160.991.375,10 EUR Jednoduchým

prepočtom možno určiť, že priemerne v každom jednotlivom konaní z 4.965, ktoré začali na

okresnom súde na návrh sťažovateľa, bola bezdôvodnou nečinnosťou porušovateľa

spôsobená majetková škoda vo výške 32.425,25 EUR. Sťažovateľ považoval za spravodlivé,

aby za viac ako 55 mesiacov trvajúcu stagnáciu v každom jednotlivom konaní, ktorého

predmetom je finančný nárok sťažovateľa v priemernej sume 32.425,25 EUR, bola

poskytnutá satisfakcia v sume 600,- EUR, čo predstavuje len 1,85 % hodnoty sporu.

Vzhľadom k faktu, že:

A. od podania sťažností, t. j. od 29. 03. 2010 márne uplynulo ďalších viac ako desať

mesiacov a teda stagnácia v konaniach vedených porušovateľom pretrváva, pričom doba

zbytočných prieťahov sa predlžuje;

B. doposiaľ určená výška satisfakcie prestala spĺňať atribút spravodlivosti, pretože

jej výška nedosahuje priemer ustálený konštantou judikatúrou ústavného súdu, t. j. 24,32 %

z istiny uplatňovanej v základnom konaní poznačenom zbytočnými prieťahmi;

sťažovateľ žiada ústavný súd, aby pripustil zmenu v bode tri petitu každej z 4.965

podaných sťažností, ktorý po aktualizácii znie:

3) Spoločnosti L. a. s., B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.885,82 EUR

a to za každý jednotlivý prípad porušenia jeho základných práv osobitne. Priznané finančné

zadosťučinenie je jej Okresný súd Bratislava 1 povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu...“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3478/2010 z 22. júna

2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Po preštudovaní a oboznámení sa s materiálom založeným v registratúrnom

denníku, postup podpredsedníčky okresného súdu, JUDr. T. R. K., ktorým odmietla prijatie

návrhov na vydanie platobných rozkazov dňa 31. 03. 2006 v počte 1 151, ako i postup

vtedajšieho vedenia okresného súdu vo veci odmietnutia ďalších návrhov na vydanie

platobných rozkazov dňa 24. 07. 2006 (26. 07. 2006 – opravené listom Spr. 3478/2010

z 28. júna 2010, pozn.) v počte 3 814, považujem za neuvážený, nesprávny a s poukazom na

ustanovenie za legislatíve odporujúci. Ako negatívum vnímam pasivitu

súdu i napriek niekoľkonásobným podnetom zo strany sťažovateľa, ktorému nárok uplatniť

si svoje majetkové práva bol postupom súdu znemožnený a odopretý. Návrhy riešenia

situácie v zmysle záverov z pracovného stretnutia konaného dňa 02. 08. 2006 považujem za

nekorektné a zo strany vtedajšieho vedenia okresného súdu za metodicky zmätočné.

Skutočnosť, že okresný súd nebol v čase podania návrhov na vydanie platobných rozkazov

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených na dátových nosičoch

technicky vybavený na ich prijatie, bola a je irelevantná, keďže ustanovenie § 42 ods. 1

presne špecifikuje úkony účastníkov smerom k súdu. Rovnako argumenty

vtedajšieho vedenia okresného súdu, v zmysle záznamu z pracovného stretnutia, považujem

za ničím nepodložené a vôľu sťažovateľa pristúpiť na súdom navrhované podmienky za

nepreukázanú, a to s poukazom na absenciu prejavu vôle v podobe jeho písomného súhlasu

s navrhovaným postupom.

Je nutné podotknúť, že po dôkladnom oboznámení sa s danou záležitosťou došlo

z mojej strany dňa 08. 02. 2010 k výslovnému pokynu zrealizovať zápis žalobných návrhov,

pričom úradnými záznamami, ktoré sa stali súčasťou každého súdneho spisu v danej veci,

bol deklarovaný dôvod časového odstupu zápisu návrhov prostredníctvom elektronickej

podateľne medzi dňom prijatia a samotným zapísaním návrhov pôvodne doručených dňa

31. 03. 2006 a 24. 07. 2006 (26. 07. 2006 – opravené listom Spr. 3478/2010 z 28. júna

2010, pozn.) na nosičoch DVD a súčasne dôvod ich oneskoreného predloženia súdnemu

výkonu vzhľadom na počet doručených podaní a časovú náročnosť ich spracovania, pričom

proces zápisu bol úspešne ukončený a dodávam, ctený ústavný súd, že všetky návrhy

v celkovom počte 4 965 sú na okresnom súde vo fáze ich priebehu.“

Listom sp. zn. Spr. 3478/2010 zo 7. júla 2010 predsedníčka okresného súdu

oznámila, aké spisové značky boli pridelené jednotlivým návrhom.

Predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3478/2010 z 22. júna 2010 a právny

zástupca sťažovateľky listom z 13. augusta 2010 oznámili, že súhlasia s upustením od

ústneho pojednávania vo veci.

Dňa 28. decembra 2010 predsedníčka okresného súdu oznámila, že sa ústneho

pojednávania vo veci nezúčastní.

Dňa 12. júla 2011 podpredsedníčka okresného súdu oznámila takýto stav konania

a uviedla, že «... Dňa 31. 03. 2006 a 26. 07. 2006 boli Okresnému súdu Bratislava I,

právnym zástupcom L., a. s., JUDr. M. P., doručené sprievodné listy k návrhom na vydanie

platobných rozkazov v celkovom počte 4965 návrhov, a to na nosičoch dát DVD. Predmetné

návrhy boli zapísané do agend platobných rozkazov okresného súdu. Ku dňu spracovania

podkladov na vyhotovenie správy bolo na uvedenom úseku vybavených 1120 vecí, z toho

651 vecí prevodom do iného súdneho oddelenia („C“) z titulu nesplnenia podmienok pre

vydanie platobného rozkazu a 469 vecí postúpených inému súdu z dôvodu miestnej

príslušnosti. Nevybavených vecí na úseku platobných rozkazov je 3845, v ktorých sa

naďalej koná. Na občianskoprávnom úseku bolo z celkového počtu 651 prevedených vecí

vybavených 206 vecí, nevybavených vecí je 445. Na okresnom súde je ku dňu spracovania

podkladov na vyhotovenie správy z celkového počtu 4965 podaných návrhov vybavených

675 vecí, nevybavených vecí je 4285. K danému stavu spôsobu vybavovania vecí z časového

hľadiska považujeme za potrebnú vyzdvihnúť skutočnosť, že predmetné návrhy vykazujú

vady, ktoré znemožňujú plynulý priebeh konania v daných veciach. Tieto sú v podobe

nedostatočného označenia žalovaných, a to z dôvodu absencie diakritiky, ktorá je ako

všeobecný identifikátor osoby podstatný. Pri žalovanom subjekte z radov fyzických osôb

chýba dátum narodenia, resp. rodné číslo, čo výraznou mierou sťažuje šetrenie

a dohľadanie osôb žalovaných, realizovaných cestou registra obyvateľstva a iných orgánov.

Návrhy neobsahujú listinné dôkazy, ktoré by preukázali nárok žalobcu, a to listiny v súlade

s ustanovením a nasl. o koncesionárskych poplatkoch. Uvedené

dôvody sa stali prekážkou na vydanie platobných rozkazov.

Na občianskoprávnom úseku bolo 206 vecí vybavených spôsobom zastavenia

konania z titulu podaného späťvzatia navrhovateľom, ďalej z titulu nesplnenia podmienok

pre konanie v súlade s ustanovením , nemožnosti pokračovať v konaní z

dôvodu úmrtia odporcu, prevodom na iný súd, zamietnutím nároku navrhovateľa vydaním

rozsudku. V danej súvislosti si Vám v prílohe dovoľujeme zaslať rozhodnutia, ktoré

odôvodňujú postup okresného súdu.

Ctený ústavný súd, k Vašej žiadosti o doručenie vyjadrenia k podaniu sťažovateľky

zo dňa 04. 03. 2011 si Vám dovoľujem oznámiť, že okresný súd trvá na svojich doterajších

vyjadreniach.».

V prílohe podpredsedníčky okresného súdu predložila 16 uznesení o odmietnutí veci,

ktoré nadobudli právoplatnosť (ide o veci sp. zn. , ,

, , , , , ,

, , , , , ,

a sp. zn. ), zároveň predložila aj 8 právoplatných rozsudkov (ide

o rozsudky sp. zn. , , , ,

, , a sp. zn. , ktorými boli návrhy

zamietnuté a odporcom neboli priznané náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v podaniach

z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

1. Predmetom konaní pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhoch

sťažovateľky na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia finančnej

pohľadávky s príslušenstvom voči konkrétne označeným fyzickým osobám a právnickým

osobám (dlžníkom). Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade ide o štandardnú súčasť

sporovej agendy všeobecných súdov a podklad rozhodnutia tvorí súdnou praxou ustálená

a používaná právna úprava. Jej výklad a používanie sú stabilizované a na tieto spory

sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. Ako problematické môže byť

hodnotené len množstvo podaných návrhov.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky dospel ústavný súd k záveru, že

sťažovateľka svojím správaním podstatne neprispela k doterajšej dĺžke konania pred

okresným súdom. Bolo však potrebné prihliadnuť na to, že hoci sa na jednej strane viackrát

aktívne domáhala ochrany svojich práv podaním sťažností predsedovi okresného súdu

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, na druhej strane bola pasívna v tom smere, že si

dobrovoľne nesplnila svoju poplatkovú povinnosť vyplývajúcu zo zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „), ktorá jej vznikla podaním

uvedených návrhov. Na túto povinnosť ju upozornil aj ústavný súd uznesením č. k.

-25 z 24. februára 2009. Nesplnenie poplatkovej povinnosti počas celej doby

konania pred okresným súdom a podanie sťažností ústavnému súdu po uplynutí lehoty

vyplývajúcej z (poplatok alebo doplatok poplatku

nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal

splatným) sa preto javí z jej strany ako účelové (, ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v období od doručenia uvedených návrhov (31. marca

2006 a 26. júla 2006) až dosiaľ, t. j. viac ako štyri roky, bol okresný súd absolútne nečinný,

pretože nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľky. Hoci predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 22. júna 2010

uviedla, že „... postup vtedajšieho vedenia okresného považujem za neuvážený, nesprávny

a s poukazom na ustanovenie za legislatíve odporujúci“, nič to nemení

na situácii, že k prvému úkonu zo strany okresného súdu, t. j. zápisu uvedených návrhov,

došlo až v roku 2010.

V danom prípade ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru (), podľa

ktorej ustanovenia a ani iné ustanovenia na úrovni zákona

upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní (návrhov na začatie konania)

z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb podať návrh na začatie konania aj

elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom neustanovujú

žiadnu výnimku, a preto uvedenému oprávneniu zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych

orgánov prijať takéto podania a vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie. Konanie,

resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz

konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného

práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne

neumožňuje nakladať s podaním fyzickej osoby alebo právnickej osoby v čase jeho

doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

Slovenská republika prijala záväzok ochrany základného práva

na prístup k súdu. Podľa tohto základného práva sa možno domáhať len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Takýmto zákonom je aj , ktorý (v znení účinnom do

14. októbra 2008) v ustanovení § 42 ods. 1 uviedol, že podanie možno urobiť písomne,

ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Takýto pozitívny záväzok štátu zaručuje prevzatie podania na súde všetkými

zákonom ustanovenými prostriedkami. Opačný postup všeobecného súdu môže byť

v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a v konečnom dôsledku môže znamenať

až popretie základného práva na súdnu ochranu.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ),

aby podľa ustanovenia súd postupoval v konaní čo najrýchlejšie, aby vec

bola v primeranej dobe prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd takto po dobu piatich rokov nepostupoval a svoj postup ani logicky

nezdôvodnil, pričom vo svojom vyjadrení priznal, že postupoval v rozpore s § 42 ods. 1

. K veci treba zdôrazniť, že ide len o návrhy, ktoré sú právne, ale aj vecne bežnou

agendou všeobecného súdu. Ich množstvo znamená len organizačné zabezpečenie konania,

čo je vecou štátnej správy súdu a s týmto problémom sa musel vyrovnať v neposlednej rade

aj ústavný súd. Ústavný súd nemohol ani hodnotiť postup všeobecného súdu, pretože podľa

jeho oznámenia z 12. júla 2011 v 4285 veciach neboli vykonané žiadne úkony.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v 4285 podaniach sťažovateľky z 31. marca 2006 a 26. júla 2006

urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým

podpisom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (podobne § 56 ods. 2

a 3 ).

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, preto prikázal okresnému súdu, aby v 4285

podaniach z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom L., a. s. (pôvodne B., a. s.,), konal bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka v každej zo svojich 4965 sťažností žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7 885,82 €, pričom bližšie špecifikovala sumu finančného

zadosťučinenia. Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah a z akých dôvodov sa

ho domáha. Sťažovateľka uviedla rozsah a dôvody, prečo sa zadosťučinenia domáha

v uvedenej sume.

Podľa názoru ústavného súdu deklarovanie porušenia základného práva nie je

v konkrétnych veciach možné považovať za dostatočné a do úvahy prichádza v tomto

prípade i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie priznáva podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzal do úvahy dĺžku konania pred všeobecným súdom, pričom

zdôraznil, že v týchto veciach súd prvého stupňa nevykonal žiadne úkony a 4285 vecí

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončených. Ústavný súd okrem

priebehu konania na všeobecnom súde vzal do úvahy i predmet sporov, pričom konštatuje,

že ide o spory s nižšou istinou komplikované len ich množstvom, ktoré mohli byť vybavené

jednou sťažnosťou podanou ústavnému súdu a rozdelenie veci môže byť vo vzťahu

k ústavnému súdu chápané ako účelové vzhľadom na to, že účastníkmi konania sú

právnická spoločnosť a príslušný všeobecný súd. Na dovŕšenie ochrany práv porušených

nečinnosťou všeobecného súdu ústavný súd považoval za potrebné priznať aj finančné

zadosťučinenie. Ústavný súd tak vidí naplnenie svojej stabilnej judikatúry ().

Vzhľadnom na dĺžku nečinnosti, na rozsah vecí, ktorých sa konanie dotýka, pri použití

princípov spravodlivosti ústavný súd považuje za primeranú sumu 40 000 €, ktorú bude

okresný súd povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3

výroku nálezu).

Za tohto stavu ústavný súd považuje za spravodlivé priznanie finančného

zadosťučinenia v sume zodpovedajúcej približne súčtu istín uplatnených v žalobách pred

všeobecným súdom. Z toho dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku nálezu.

Sťažovateľka žiadala priznať trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej

služby a režijné paušály v celkovej sume 1 265 754,99 € plus 19 % DPH.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a sťažovateľke priznal

úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v sume 120,23 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume 7,21 € za

jeden režijný paušál, plus 19 % DPH, čo predstavuje sumu 303,30 €, ako aj za jeden úkon

(vyjadrenie) vykonaný v roku 2011 v sume 123,50 € spolu s režijným paušálom v sume

7,41 € plus 20 % DPH, čo predstavuje sumu 157 €; t. j. celkovo 460,30 €.

Podľa ustanovenia trovy konania pred ústavným

súdom, ktoré vznikajú účastníkom konania, uhrádza účastník zo svojho.

Podľa ustanovenia ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vzhľadom na odlišnosť právomocí a najmä rozdielne postavenie ústavného súdu

a všeobecných súdov vyplývajúce z ústavnej úpravy o súdnej moci je potrebné rozdielne

chápať aj právnu úpravu časti procesu vyjadrení v trovách konania.

Štát má záujem na ochrane ústavnosti, ktorú zveruje ústavnému súdu. Z právnej

úpravy trov konania pred ústavným súdom možno vyvodiť dve zásady uplatňujúce sa

v ústavnom konaní pri trovách, a to

a) záujmovú zásadu ( ),

b) zásadu zodpovednosti ( ).

Obe tieto zásady sú doplnené zásadou voľného prístupu k ochrane ústavnosti, z ktorej

vyplýva, že prístup k súdnej ochrane ústavnosti nepodlieha poplatkovej povinnosti. Ide

o zásadne odlišnú úpravu trov konania, ako vyplýva z ustanovenia a nasl. pre

konania pred všeobecnými súdmi. Z ustanovenia

vyplýva, že predpoklady na priznanie náhrady trov konania účastníkovi sú dva:

- odôvodnený prípad,

- výsledok konania.

Uvedené predpoklady sú kumulatívne, musia byť splnené oba. V okolnosti veci je

potrebné skúmať, aj z čoho pozostávajú trovy konania sťažovateľky. Ide najmä o rozsah

dôkazov, náročnosť právneho zhodnotenia dôkazov, zváženie hodnoty sporu, ktorý je

predmetom konania na všeobecnom súde, a iné závažné skutočnosti, ktoré vznikli na strane

sťažovateľky v súvislosti s konaním o sťažnosti.

Na uvedené okolnosti ústavný súd hľadal odpoveď a zistil, že ide o skutkovo

a právne nenáročný návrh, ktorý však predstavoval nároky na technické spracovanie

a konkretizáciu jednotlivých návrhov sťažovateľov, ktoré vyžadujú individuálny prístup

v každej veci, aj keď konanie na ústavnom súde umožnilo spojiť veci do jedného konania,

takýto postup na všeobecnom súde nie je možný a každá vec je vybavovaná zvlášť.

Samotné žaloby pred všeobecným súdom (návrhy na platobný rozkaz s minimálnou

výškou škody) nepredstavujú okrem ich množstva žiadny problém až na nutnosť

spracovania tohto počtu žalôb, pričom aj na to bola použitá výpočtová technika, ktorá

zvýšila možnosť úspešnej a rýchlej reakcie, ako aj vybavenia veci v primeranej dobe. Aj tak

je nutné podotknúť, že ku dňu rozhodovania ústavným súdom okresný súd veci v merite

dosiaľ nevybavil, čo je ústavne neakceptovateľné.

Na zriadenie technického vybavenia a technického prístupu vznikli sťažovateľke

náklady, ktoré ústavný súd ohodnotil paušálnou sumou 5 000 € za všetky výkony v konaní

pred ústavným súdom.

Podania právneho zástupcu sťažovateľky z 2. júla 2010 a 13. augusta 2010

neobsahovali také nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, teda

nebolo ich možné vyhodnotiť ako ďalšie úkony právnej služby, a preto za ne ústavný súd

odmenu nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2011