Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 96/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

až , ktorými namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veciach jej

návrhov podaných 31. marca 2006 a 26. júla 2006 elektronickou formou a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až Rvp

25750/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

20786/08.

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. augusta

2008 doručených 4965 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej návrhov podaných

31. marca 2006 a 26. júla 2006 elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom (ďalej aj „elektronické podania“).

Predmetné sťažnosti sťažovateľky sú na ústavnom súde vedené pod sp. zn.

až , ktorých identifikácia prostredníctvom dátumu podania

žaloby, ako aj mena a priezviska žalovaného v konaní pred okresným súdom je uvedená

v prílohe tohto uznesenia, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Zo sťažností vyplýva, že elektronickými podaniami doručenými okresnému súdu

31. marca 2006 a 26. júla 2006 sa sťažovateľka návrhmi na vydanie platobných rozkazov

domáhala voči konkrétne označeným fyzickým osobám alebo právnickým osobám

(dlžníkom) zaplatenia finančnej pohľadávky s príslušenstvom. Podľa tvrdení sťažovateľky,

od doručenia elektronických podaní okresný súd nevykonal v týchto veciach „... žiadny

procesný úkon a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako jeden a pol

roka“, čoho dôkazom má byť aj skutočnosť, že do podania sťažností ústavnému súdu

nebola sťažovateľka okresným súdom vyzvaná ani len na zaplatenie súdnych poplatkov za

predmetné elektronické podania.

Zo sťažností ďalej vyplýva, že ku dňu ich podania ústavnému súdu neboli konania

vo veciach elektronických podaní sťažovateľky doručených okresnému súdu 31. marca

2006 a 26. júla 2006 prostredníctvom kuriéra právoplatne skončené. Podľa sťažovateľky je

okresný súd vo veciach jej elektronických podaní zásadne nečinný a doba konaní o nich je

vzhľadom na ich predmet a povahu neprimeraná, čím malo dôjsť postupom okresného súdu

k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva zaručeného v ústave a práva

zaručeného v dohovore.

Predmetom konaní pred okresným súdom je po skutkovej i právnej stránke

jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami

prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka tvrdí, že

v namietaných konaniach poskytuje okresnému súdu potrebnú súčinnosť.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný

súd podľa rozhodol, že postupom okresného súdu vo veciach jej návrhov

doručených okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006 bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala,

aby jej ústavný súd priznal v každej jednotlivej sťažnosti finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk (približne 664 €) a úhradu trov konania.

Okresný súd v liste sp. zn. Spr. 3686/08 zo 4. septembra 2008 (doručenom

ústavnému súdu 11. septembra 2008) a z 1. decembra 2008 (doručenom ústavnému súdu

11. decembra 2008) uviedol, že v súvislosti s elektronickými podaniami sťažovateľky sa

2. augusta 2006 konalo pracovné stretnutie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia sťažovateľky

(predseda a podpredseda predstavenstva sťažovateľky) a zástupcovia okresného súdu.

Výsledkom tohto pracovného stretnutia mala byť v zmysle záznamu o stretnutí z 2. augusta

2006 táto vzájomná dohoda zúčastnených:

„- návrhy budú predkladané v písomnej forme spolu so súdnym poplatkom,

- k návrhom budú priložené doklady (plnomocenstvo, doklad preukazujúci podlžnosť),

- k návrhom, ktoré boli podané na DVD nosičoch (2) v lehote 31. marca 2006 budú

doložené úradné záznamy o ich podaní na súd v uvedenej lehote s odvolaním sa na

evidenčné číslo Spr. ako návrhy podané v lehote,

- zmluva o postúpení pohľadávok (cca 6500 strán) bude len na DVD nosiči,

- v predložených DVD nosičoch je približne 3600 návrhov,

- v písomnej forme budú predložené v druhej polovici augusta 2006 cca 50 návrhov

a následne podľa osobného kontaktu v určitých lehotách budú predkladať ďalšie návrhy.“

Podľa vyjadrenia, okresný súd eviduje ku dňu podania predmetného vyjadrenia

53 písomných podaní sťažovateľky „... a na podania, ktoré neboli písomne doplnené

v zmysle Dohody uzatvorenej na pracovnom stretnutí zo dňa 02. 08. 2006 súd neprihliadal“.

Súčasne okresný súd poukázal na prebiehajúce konanie, ktoré je okresným súdom

vedené pod sp. zn. - „Slovenský rozhlas c/a B. L., a. s. o určenie neplatnosti

zmlúv“.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k písomnému stanovisku okresného súdu

vyjadril právny zástupca sťažovateľky listom z 2. februára 2009, v ktorom okrem iného

uviedol:

„... Nie je pravdou, že by zástupcovia spoločnosti L. a. s. na pracovnom stretnutí,

ktoré sa konalo 02. 08. 2006 so zástupcami Okresného súdu Bratislava I uzatvorili

akúkoľvek dohodu o spôsobe predkladania návrhov na začatie občianskeho súdneho

konania prvotne podaných elektronickou formou na DVD nosičoch dňa 31. 03. 2006

a 24. 07. 2006. Pri pracovnom stretnutí sa nepísal žiadny záznam. Tvrdíme, že

k spracovaniu záznamu došlo neskôr (po uskutočnenom stretnutí a podľa predstáv

porušovateľa) bez prítomnosti ktorejkoľvek súdom spomínanej osoby zastupujúcej záujmy

sťažovateľa (D. P., M. M., M. P.). Sťažovateľ sa o existencii záznamu dozvedel až po jeho

doručení ústavným súdom. Žiadny zo zástupcov sťažovateľa predmetný záznam nepodpísal

a preto nie je možné vyvodiť fakt, že sťažovateľ s obsahom záznamu súhlasil a prejavil vôľu

riadiť sa pravidlami ustanovenými v jeho obsah. Sťažovateľ na pracovnom stretnutí dňa

02. 08. 2006 neuzatvoril žiadnu dohodu. Z predloženej kópie záznamu je zrejmé, že je

podpísaný len pracovníčkou súdu Ing. J. K. Sťažovateľ vnímal stretnutie konané

02. 08. 2006 ako neformálne a informatívne (keďže k 02. 08. 2006 bol OS BA I vo vzťahu

k návrhom zo dňa 31. 03. 2006 päť mesiacov nečinný). Sťažovateľ mal v úmysle poskytnúť

súdu rady a skúsenosti so spracovávaním elektronických podaní. Pre neprípustné,

s nezlučiteľné podmienky, ktoré si kládol porušovateľ vo

vzťahu k prijímaniu a spracovávaniu podaní (pozri napr. obsah záznamu) došlo k zmareniu

aktivity sťažovateľa a jeho spolupráca s porušovateľom ostala v rovine zákonom

stanovených práv a povinností.

... Okresný súd Bratislava I podľa vyjadrenia z 04. 09. 2008, sp. zn.: Spr 783/08

eviduje od spoločnosti L. a. s. cca 50 podaní z roku 2006 (použitie odhadu svedčí

o dezorientácii súdu a jeho zákonne nesúladnom postupe pri evidencii návrhov

sťažovateľa). Je však len náhodou, že odhadovaný počet sa zhoduje s odhadovaným počtom

návrhov, ktoré mali byť súdu podané v písomnej forme na základe posledného bodu

záznamu. Sťažovateľ trval a stále trvá na svojom elektronickom podaní, ktoré uskutočnil

dňa 31. 03. 2006 a 24. 07. 2006 zákonným spôsobom podľa ust platnom

v čase podania. Okresnému súdu Bratislava I nedoručil sťažovateľ opakovane žiadne

návrhy v písomnej podobe. Tvrdenia Okresného súdu Bratislava I o postupe sťažovateľa

podľa dohody obsiahnutej v zázname sú nepravdivé. Všetky návrhy, ktoré eviduje

porušovateľ (53) mu boli postúpené z dôvodu miestnej príslušnosti okresnými súdmi

s obvodom v Bratislave. ...

... Z prílohy č. 2 (zoznam aktívnych vecí), ktorú poskytol porušovateľ nevyplýva ako

to tvrdí Okresný súd Bratislava I, v akom stave sa nachádzajú aktívne konania. Len pri

siedmich konaniach je uvedený dátum ich prerušenia. Ako je to z ostatnými 33 konaniami

porušovateľ zatajil. Na tomto mieste je však potrebné opäť upozorniť na skutočnosť, že

všetkých 53 vecí uvedených v prílohe č. 2 a č. 3 ide nad rámec podaných 4.965 návrhov,

pretože sú to postúpené veci z okresných súdov s obvodom v Bratislave. Na tieto konania

sťažovateľ v ústavných sťažnostiach nepoukazuje. Porušovateľove vyjadrenie neprinieslo vo

vzťahu k otázke prieťahov v konaniach označených v ústavných sťažnostiach žiadnu

odpoveď. ...

... Dňa 30. 01. 2009 sme zobrali na vedomie skutočnosť, že došlo k ukončeniu

sporového konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.:

medzi žalobcom S., B. a žalovaným L., a. s., B. o určenie neplatnosti zmlúv a o vzájomnom

návrhu žalovaného. Krajský súd Bratislava ako odvolací súd na návrh žalobcu zastavil

odvolacie konanie uznesením zo dňa 19. 01. 2009, sp. zn.: . V spojitosti s tým

nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 10. 2008,

sp. zn.: k 05. 11. 2008.“

Listom z 2. februára 2009 sp. zn. predsedníčka okresného súdu

oznámila, že:

„Generálna riaditeľka S. PhDr. M. Z., prípisom zo dňa 7. 11. 2006, ktorý bol

doručený súdu dňa 13. 11. 2006 požiadala, aby Okresný súd prerušil konania vo veci

navrhovateľa B. L., a. s., voči dlžníkom, ktorí boli žalovaní z titulu nezaplatenia

koncesionárskych poplatkov.

Táto žiadosť bola zaevidovaná do registra Spr. pod číslom Spr. 3753/06. Fotokópia

tejto žiadosti bola založená do každého spisu, v ktorej bola spoločnosť B. L., a. s.,

navrhovateľom.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je možné v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie .

Vzhľadom na právnu a skutkovú súvislosť (totožnosť) sťažností vedených ústavným

súdom pod sp. zn. až vyplývajúcu z ich obsahu, ako aj

vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, ústavný súd uplatniac citované právne normy rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou

porušenie ktorých sa namietalo prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať aj tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí aj pre

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže podľa judikatúry ústavného súdu vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, pre ktoré je typické, že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh a výsledok súdneho

konania je predovšetkým na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany ().

Takým konaním v občianskoprávnych veciach je sporové konanie, v ktorom

je žalobca povinný nielen tvrdiť, ale aj preukazovať splnenie všetkých hmotno-právnych

a procesných predpokladov opodstatnenosti jeho nárokov (, a ).

V takomto druhu civilného procesu je žalobca povinný bezo zvyšku splniť aj ostatné

zákonom ustanovené predpoklady na prístup k súdnej ochrane (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1

), ku ktorým patrí splnenie všetkých predpokladov prípustnosti žaloby, a to vrátane

zaplatenia súdnych poplatkov. Podľa názoru ústavného súdu ak žalobca nesplní tieto

predpoklady prípustnosti jeho žaloby, nemožno dobu, počas ktorej nie sú tieto predpoklady

splnené v dôsledku jeho nečinnosti alebo nesprávnej či oneskorenej činnosti úkonov,

považovať za dobu zbytočných prieťahov, ktorú treba pričítať na ťarchu konajúceho súdu

().

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v jej tvrdeniach, že v konaniach o jej

návrhoch na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa voči konkrétnym fyzickým osobám

alebo právnickým osobám domáhala zaplatenia presne špecifikovanej finančnej sumy, síce

nezaplatila súdny poplatok, pretože vzhľadom na elektronickú podobu jej podaní nemohla

zaplatiť súdne poplatky v kolkových známkach, a preto splnenie poplatkovej povinnosti

podmieňuje výzvou okresného súdu, ktorý je však podľa nej v tomto smere nečinný.

V uvedenej súvislosti sťažovateľka v sťažnostiach uviedla: „Sťažovateľovo tvrdenie

o absolútnej nečinnosti porušovateľa obstojí aj preto, že prvotným úkonom, ktorý súd

z dôvodu hospodárnosti po podaní návrhu spravidla vykoná je výzva na zaplatenie súdneho

poplatku v stanovenej výške na určený účet súdu. Sťažovateľ do dňa spísania tejto sťažnosti

nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.“

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo

žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.

Podľa poplatok za podanie návrhu alebo

žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je

splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že bolo

predovšetkým primárnou povinnosťou sťažovateľky, ktorá žalobou iniciovala spor, splniť

všetky zákonné predpoklady, a teda aj poplatkovú povinnosť nevynímajúc, tak aby sa

konanie vôbec mohlo začať, a potom ďalej plynulo pokračovať.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti sťažovateľka po podaní elektronických návrhov na

začatie jednotlivých konaní s okresným súdom komunikovala, je teda zrejmé, že mala

možnosť a mohla v danej súvislosti okresný súd požiadať aj o oznámenie platobných

údajov, na základe ktorých by si mohla splniť svoju poplatkovú povinnosť v lehote a za

podmienok ustanovených . Tento názor ústavného súdu

podporuje aj skutočnosť, že vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb podaných

okresnému súdu v krátkom časovom úseku za sebou nebolo technicky možné od okresného

súdu očakávať, že v každej jednotlivej veci iniciatívne vyzve sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku bez akejkoľvek aktívnej a efektívnej ingerencie zo strany samotnej

sťažovateľky.

V danej súvislosti neobstojí ani argumentácia sťažovateľky o jej neznalosti

o konkrétnej výške súdneho poplatku za návrhy na podanie platobných rozkazov, pretože

v prílohe označenej ako „Sadzobník súdnych poplatkov“

v položke č. 1 bode 5 je explicitne upravený postup pri určení výšky súdneho poplatku

(zo žalovanej sumy) za návrh na vydanie platobného rozkazu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka postupovala od začiatku konania v daných

veciach až dosiaľ tak, že to nezodpovedá zákonným požiadavkám na jej náležitú aktívnu

súčinnosť so súdom ( ). Jej podiel na spomalení konania v daných veciach bráni

záveru, že v predmetných konaniach došlo k zbytočným prieťahom.

V posudzovaných konaniach ústavný súd prihliadol aj na ďalšiu podstatnú

skutočnosť, a to, že sťažovateľka žalobami podanými okresnému súdu vymáhala

pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nebola ich originálnym

nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. B. (ďalej len „slovenský rozhlas“).

Na okresnom súde prebiehalo od 12. októbra 2006 pod sp. zn. konanie

o žalobe slovenského rozhlasu proti sťažovateľke o určenie absolútnej neplatnosti Rámcovej

zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich

(tzv. realizačných) zmlúv, na základe ktorých malo dôjsť k postúpeniu uvedených

pohľadávok na sťažovateľku. Priebeh a výsledok tohto konania mal zásadný význam pre

rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože

sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúca sa týchto pohľadávok

vymáhaných na základe elektronických podaní. Skutočnosť o tomto prebiehajúcom spore

oznámila okresnému súdu riaditeľka slovenského rozhlasu listom zo 7. novembra 2006,

ktorým súčasne žiadala, aby okresný súd prerušil konania o návrhoch sťažovateľky (žiadosť

bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. Spr. 3753/06).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na obrovské

množstvo žalôb (4965 žalôb) prihliadol na skutočnosť, že zo strany okresného súdu došlo

k faktickému prerušeniu konaní.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná akákoľvek bezdôvodná

nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní, ale skutočnosť, že v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. (konanie o návrhu slovenského

rozhlasu ako žalobcu proti sťažovateľke o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov,

na základe ktorých malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, t. j. absolútnej neplatnosti

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich

zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou), ktoré začalo po podaní elektronických podaní

sťažovateľky, sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie o týchto elektronických

podaniach. Predpokladom aktívneho procesného postupu okresného súdu smerujúceho

k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu o sťažovateľkou uplatňovaných majetkových

nárokoch teda bolo až právoplatné skončenie konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo skončené

vyhlásením rozsudku z 20. októbra 2008, ktorým okresný súd zamietol žalobu slovenského

rozhlasu voči sťažovateľke o neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok,

pričom po zastavení odvolacieho konania Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím

sp. zn. z 19. januára 2009 z dôvodu späťvzatia odvolania slovenského rozhlasu

nadobudlo rozhodnutie okresného súdu právoplatnosť a vykonateľnosť 5. novembra 2008.

Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred

okresným súdom pod sp. zn. , zároveň relativizuje sťažovateľkino tvrdenie

o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe

návrhov podaných elektronickou formou, keďže do právoplatného skončenia predmetného

konania, t. j. do 5. novembra 2008, nebolo zrejmé, či sťažovateľkou uplatnené pohľadávky

patria do jej majetku, a teda do tej doby o tom nemohol rozhodnúť ani okresný súd.

Už uvedené skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je

zjavne neopodstatnená, preto ju už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je súdom skutkovým, neriešil,

resp. nekonfrontoval ani rozporuplnosť v tvrdeniach okresného súdu a sťažovateľky

o výsledkoch, resp. výstupoch z ich pracovného stretnutia, ktoré malo ovplyvniť ich

nasledujúce správanie v súvislosti s elektronickými podaniami sťažovateľky.

Ústavný súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že niektoré sťažnosti sťažovateľky

nespĺňali zákonnom predpísané náležitosti, konkrétne k sťažnosti nebolo priložené

splnomocnenie právneho zástupcu sťažovateľky (), splnomocnenie právneho

zástupcu sťažovateľky nebolo podpísané (, , ,

Rvp 25155/08, a ), sťažnosť sťažovateľky nebola podpísaná

().

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, tak ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, ústavný súd nevyzval sťažovateľku na odstránenie

uvedených nedostatkov.

Keďže rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov

konania je podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľky (§ 127 ods. 2

prvá veta ), ústavný súd o tejto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich

priznania, nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009